Upírska Krv [PREBIEHA ÚPRAVA]

6. Krutá Pravda

Už som nevydržala, že sa na mňa Nick tak pozerá a musela som sa spýtať, čo sa deje.

,,Dobre Nick, čo sa stalo?" spýtala som sa a netrpezlivo čakala na odpoveď.

,,Nič, čo by sa malo stať? " povedal nevinne a tváril sa akoby nič.

,,No tak...vyklop to!" pokračovala som.

,,Proste ma nechaj na pokoji!" zakričal a zdrhol do izby. Neznášal keď som mu niečo prikázala, ale som predsa jeho staršia sestra a musím na neho dávať pozor. Pokrútila som hlavou a podložila som si ju rukou. A teraz my už bolo aspoň jasné, že predo mnou niečo tají. Inak by sa takto nechoval. Zrazu do môjho rozmýšľania vtrhla Pam.
Úplne som zabudla že tu vôbec je.

,,Čo sa mu preboha stalo?" spýtala sa, ale stále s úsmevom na tvári.

,,Neviem, poslednú dobu je trochu zvláštny," povedala som.

,,Emily povedz mi pravdu!" dobiedzala do mňa a mne nezostávalo nič iné, len jej povedať pravdu, alebo zdrhnúť rovnako, ako Nick. Ale radšej som si vybrala tú druhú možnosť. Mám šťastie, že sú upíri taký bleskurýchly inak by si ma všimla zdrhnúť: keby som rýchlo nezmizla a nezamkla si dvere a okno v izbe.

Posadila som sa na posteľ a zrazu si všimla niečo čo som si doteraz nevšimla. Tehlu ktorá vytŕčala zo steny. Priblížila som sa, aby som zistila čo sa za ňou skrýva a tehlu som pomaly odsunula. Bola tam kniha. Otvorila som ju a zbadala som v nej kopu listov s rukopisom mojich živých aj mŕtvych členov rodiny, ale boli tam aj iné rukopisy. Na poslednej stránke knihy bol dátum roku kedy vznikla a keď som ho prečítala išla som odpadnúť. Písalo na nej rok 1389! Panebože skadiaľ máme takú starú knihu!? Otvorila som prvý list na ktoróm písalo meno mojej MAMI!

Milý John! 
Konečne sa mi narodila dcéra a dala som jej meno Emily. Pekné nemyslíš? Myslím, že bude upírom rovnako ako som ja, ale môže byť aj po ockovi. A keď už sme u môjho manžela, Patrica, radšej si naňho dávaj pozor. Myslím si totiž, že ťa chce spáliť ako ostatných upírov. Dokonca zaútočil aj na Emily...vieš musí si plniť prácu lovca upírov. Niekedy nechápem ako som si ho mohla vziať.

P.S Niekedy ti pošlem jej fotku.

Tvoja sestra
Amelli

Išla som odpadnúť keď som si to prečítala a to bol len prvý list som zvedavá, keď si ich prečítam všetky to budem rozhodne odpadávať asi tak miliónkrát. Nechápem ako som si mohla myslieť, že o tom, že som upír nikto netuší a pritom to vedeli moji rodičia a aj strýko! Nechcela som plakať no neudržala som to v sebe a z očí mi začali tiecť slzy. Hlavu som si vopchala do vankúša aby nebolo počuť, že plačem no moc to nepomohlo a na dvere mi niekto zaklopal.

,,Nie som tu!" zakričala som.

,,To som ja Pam! Stalo sa niečo?" odignorovala ma.

,,Nič sa nestalo a nechaj ma na pokoji!" skríkla som a nemohla uveriť, že celý môj život je len jedno veľké klamstvo. Ako mi mohli takto celý môj život klamať? Ako mohli? Snažila som sa ukľudniť no nedokázala som to. Odrazu som započula zvláštny rachot a to do mojej izby vtrhla Pam a vykopla mi pritom dvere. Hlavu som mala stále strčenú pod vankúšom a nemala som ani v pláne ju vybrať.

,,Choď preč prosím!" povedala som uplakane.

,,Nie, nepôjdem pokiaľ sa neukludníš a nepovieš mi, čo sa ti stalo," povedala sebaisto.

Po polhodine som sa ukludnila a všetko Pam povedala od začiatku až do konca. Bola som aj celkom rada, že som sa s tým nakoniec niekomu zverila a kedže bolo už po polnoci usúdila som, že by som už mala ísť spať. Ľahla som si do postele a zajtra som chcela celý deň čítať listy a tak ďalej aj keď je sice škola ale môžem sa vyhovoriť, že som chorá dúfam, že mi to triedna uverí. Posledný krát som sa prekoprcla na druhú stranu a chystala sa ísť spať. Ale bohužiaľ vždy keď som chcela zatvoriť oči videla som v nich odraz mojej mami. To ale bude asi kvôli tomu listu .Zajtra ma čaká dlhý deň.

Tak to je všetko poteší komentár a vote posúva ma to ďalej prajem vám pekný zvyšok dňa a už aj pekný zvyšok týždňa

Emtini