Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Pán Payne

A kurva...

Pomyslel som si, keď som stál otočený chrbtom mojím rodičom a tomu "Liamovi". Moja zamračená grimasa sa ľahkou mimikov tváre začala meniť na falošný úsmev, ktorý som už dokonale ovládal. Začal som sa opatrne otáčať, smerom k trom ľudom za mojím chrbtom, ,,A-ahoj.." zašepkal som zo sklonenou hlavou.

,,Ahoj zlatíčko," z jej tónu hlasu bolo poznať, že má dobrú náladu ako vždy, ,,Poď si k nám sadnúť." Poslúchol  som, čo iné mi ostáva? Sadol som si k mojej mame a tatkovi, presne dostredu.

,,Niall toto je tvoj nový osobný ochranca, Liam Payne," ozval sa môj otec, svojím hrdím, ale stále prísnym hlasom. Veľmi opatrne som dvíhal pohľad, aby som si veľmi pozorne prezrel toho kto mi bude chodiť teraz chodiť za riťou. Môj zrak prechádzal od čiernych mokasín, ktoré boli jemne ošlahnuté lakom na kožu až k úským jeansom sivo-bielej farby až ku čiernemu svetru, ktorý prekrýval zbraň za opaskom.

Áno všímam si každý detail, každú blbosť  a?

Cítim sa jak baba, ale čo už..mno zatiaľ sa mi celkom páči jeho štýl obliekania, ale to som ešte nevidel tvár..

Pomaly som si začal všímať jeho tvár, chalan asi 20 roční, krásne hnedé oči a gaštanové vlasy vyčesané do hora. Vyzeral tak, že si na sebe dáva záležať a darí sa mu to.

,,T-tešíma," vypadlo zo mňa po pár minútach tupého civenia na Liama Payna.

,,Rovnako," preniesol sametovým, ale stále celkom hrubým hlasom.

,,Takže dúfam, že sme sa rozumeli," ozval sa môj otec.

,,Spoľahnite sa," opäť povedal tým istým tónom hlasu. On je robot alebo čo?

,,Dobre začínate dneska," povedala stroho mama, jasné už je dopredu postará, že by sa mi bez neho niečo stalo Liam  na to len jemne prikývol a ďalej už nič nehovoril...

,,Fajn..na poschodí tretia izba v pravo je pre vás už nachystaná izba, ak by vám niečo chýbalo  kľudne povedzte," mamin milý tón hlasu sa ozval smerom k Liamovi, ,,Niall vám ju ukáže."

,,Č-čo?" oči som mal skoro na vrch hlavy.

,,No tak buď slušný a choď," odvrkol otec, nijak som nereagoval, len som sa zdvihol a šiel smerom ku schodom. Liam šiel za mnou asi s metrovým odstupom, keďže som šiel celý čas pred ním neuvedomil som si, že môže byť až taký veľký...teda nie s tej perveznej stránky. Ale keď sedel dole zdal sa celkom nízky, ale to si zjavne nahradil svalovou hmotou.

,,Tu to je," ukázal som na jednu zo štyroch hosťovských izieb, pravdepodobne dala moja mama pripraviť tú najluxusnejšiu, však prečo nie.

,,Ďakujem," pousmial sa a vkročil do izby, ani v najmenšom ma nezaujíma nejaký Liam Payne, no možno trochu, ale to len preto, že viem len jeho meno. Namiesto toho, aby som šiel dole za rodičmi a povedal im ako "úžasne" bolo v škole som sa zašil, do svojej izby. Zobral som si do rúk noťas a začal si na ňom hladať niečo o "pánovi" Paynovi.

♔ ♔ ♔ ♔ ♔ ♔

,,To snáď nie je možné...ten chlap je neviditeľný, alebo čo?!" zaskučal som, už hodinu neviem na Payna nič nájsť.

,,Hľadáš niečo na mňa?" ozvalo sa od môjho chrbta s jemne posmešným tónom, kto to kurva- no do piče?!

Pomalým  pohybom som sa otočil smerom ku hlasu,  stál tam Liam..prvé čo ma napadlo, brániť sa slovne.

,,Čo ťa to zaujíma?" Začal som celkom drzo, ale šak prečo neee...

,,No hrabeš sa v mojom súkromný blondínka," ozval sa jemne povrchným tónom.

,,Ty v tomto dome nemáš právo na žiadne svoje múdrosti," vyplazil som mu jazyk..budem provokovať? Jasné to som proste ja.

,,Uhm...to sa ešte uvidí kto má načo právo.." uškrnul sa a prešiel ku mne, stál odo mňa asi meter.

Cítil som sa oproti nemu tak malý, jasné keď je skoro o hlavu vyšší a určite aj silnejší. Určite nie je v mojom veku, inak by mal nejaký spis...

Pristúpil o krok bližšie, bol tak blízko, že som mohol kľudne cítiť jeho vôňu, ktorá ma priťahovala...pozrel sa mi do očí a...

Mno...táto kapitola bola taká celkom nudná..neviem mám pokračovať či ju mám zmazať? Pls úprimný názor...