Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Len orgán

L I A M

Nasucho som prehltol, toto nezvládnem.. Nedokážem zlomiť srdce chlapcovi, ktorý sa na mňa tak naviazal, rovnako ako ja naň ho.

N I A L L

Liam odišiel pred hodinou a stále sa nevrátil, čo keď sa mu niečo stalo? Čo keď sa už nevráti? Č-čo ak..

Dobre možno až moc depkárčim a stresujem, možno len niečo rieši. Nie..určite len niečo rieši. Bože fakt sa chovám ako nejaká mokrá trinástka.

Keďže som nemohol byť po zvyšok dňa v posteli, nejak som sa vyhrabal z perín a zbehol schody. Z kuchyne som si zobral pohár s vodou a sadol si do obývačky na gauč, telka bežala už od skorého rána. Aspoň zabijem čas kým som doma sám..bez Liama.

…

Znudene som prepínal kanáli, ,,Nič, nič, nič. “ za chvíľu určite umriem od nudy. Pri neustálom prepínaní som sa zasekol na nejakej telenovele snáď sa aspoň sa zasmejem, keď už neviem do kedy budem takto sám doma.

Keď som sa konečne zapozeral do deja, započul som buchnutie dverí za ktorým nasledoval krik. Jemne som nakrčil obočie a šiel za krikom, ktorý sa linol celým prízemim až sa zastavil pri pracovni môjho otca. Kričal na nejakého svojho “zamestnanca” alebo niečo také, už fakt neviem co si mam o týchto ranných  poradách myslieť, pamätám si, že mňa a Jamesa ako deti nás ráno tieto výkriky budili. Postupom času sa z toho stal zvyk až kým sa neozval výstrel, v ten deň som získal rešpekt pred strelními zbraňami. Nebol to strach, bolo to len niečo ako rešpekt pred otcom, vedel som, že sú nebezpečné a, že časom budú veľmi podstatnou bolesťou v mojom živote. Čo sa aj stalo, 14.7 2016..v to ráno som prišiel o brata a z rešpektu sa stal strach, fóbia a najhoršia nočná mora môjho života.

S pokrútením hlavy som sa vrátil do svojej izby a netrpezlivo očakával Liamov príchod, po prvom bozku sa u mňa dostavila nekonečná túžba ho znovu a znovu pobozkať. Potreboval som ho..

H A R R Y

,,Liam?” zašepkal som takmer nepočuteľne, odvtedy čo sme odišli z kancelárie Liam nepovedal ani slovo, z jeho pier nevyšla ani jedna hláska.

,,H-hm?” ozval sa, chvalabohu už som si myslel, že je mŕtvi ale našťastie bol len duchom neprítomný.

,,Trápi ťa ten mladý Horan, však?” na chvíľu som odvrátil zrak od vozovky a venoval mu svoj pohľad, viem, že “Mladý Horan “ znie strašne senilne, ale neviem ako inak sa vyjadriť. Nemôžem mu povedať Niall keďže sa to šéfovi nepáči, tiež by som to radšej hovoril inak ale je to sila zvyku.

,,Hm..” hmkol rovnako flegmaticky ako sa ozval späť.

,,Liam notak.. Je to naša práca, sám si hovoril, že láska je pre slabých a srdce je len obyčajný orgán..” zopakoval som podobne slová aké mi vkladal do úst už milión krát. Je predsa len vtom to obore dlhšie ako ja..

Mlčal, nedostal som sa k žiadnej odpovedi.

,,Prečo neodpovedáš?” precedil som pomedzi zuby, cítim sa akoby som si hovoril sám pre seba. Alebo akoby som to hovoril svojmu autu.

,,Baví ma na teba pozerať a počúvať ťa, vyzeráš pritom tak autisticky,” potichu sa uchechtol no potom jeho tvár novú nabrala kamenný výraz, no už len tvár. V očiach mal nepokoj a smútok..

,,Strašne vtipné.. No stále si mi neodpovedal,” oznámil som mu, úprimne práve teraz som očakával, že mi odpovie no ako som si myslel. Chcel som veľa. Liam po zvyšok cesty k Horanovcom mlčal, no už aj ja..nebudem sa predsa rozprávať sám so sebou, nie som chorý..

L I A M

,,Ahoj,” Harry ma odviezol k Horanovcom, celú cestu sa ma snažil dokopať ku konverzácii no pre mňa to bolo až moc.

,,Hm..” kývol som hlavou na znak lúčenia, to mi úplne stačilo..viem, že som bol protivní, dokonca aj viem, že to čo mi Harry povedal v aute bola pravda. Všetky tie slová, že srdce je len orgán, že láska je pre slabých.. No môj problém bol iný, do Nialla som sa zamiloval, nedokážem mu zlomiť srdce. Proste nie.

Jediná možnosť je falošne sa usmievať, hrať sa na bodyguarda a snažiť sa tu lásku zabiť. Ja ho proste milovať nemôžem! Nemôžem milovať už nikoho, už nikdy..