Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Pre Liama

Ahojte, takže keď už som sľúbila, že kapitoly budú častejšie treba to plniť 😅 takže tu je..snáď ma nezabijete 😅🤐

L I A M

Prišiel, aj potom všetkom čo som mu povedal, čo som mu vykričal..prišiel. Musím mu to povedať, musím sa mu priznať so svojou rodinou, so svojou prácou.. so svojím životom.

,,Ni j-ja-“ začal som no to malé modrooké šťastie ma prerušilo.

,,Si úplne mokrý, musíme ísť domov,“ prerušil ma hlasom plným obáv,  ,,Ni musím ti-“

,,Nie Li..nič nehovor kým nebudeš v suchu,“ povedal prísne, až som sa nestihol čudovať koľko prísnosti je v tom malom telíčku. Povzdychol som si,  ,,Môžeš mi aspoň povedať ako si sa sem dostal?“ položil som otázku z ktorej ma neprerušil.

,,Autom,“ hrdo sa usmial.

,,Nehovor..myslel som, že pešo,“ odpovedal som trochu oprsklo no stále s miernim humorom v hlase.

,,Moc vtipné,“ roztomilo sa zamračil, bolo to skôr roztomilé ako desivé aj keď Niall si to nemyslel. Len som sa nad tým jemne usmial a nechal ho nech ma za ruku ťahá ku východu z cintorína. Celú cestu som rozmýšľal nad tým či mu to mám povedať, alebo nie. Vedel som , že to raz musí zistiť, ale nevedel som či je nato pravá chvíľa.

,,Li?“ prerušil ticho svojím nebeským hláskom.

,,Hm?“ ozval som sa trošku nevrlo, vedel som, že mu to musím raz povedať no nechcel som, aby to bolo teraz. Nechcel som mu povedať, že jeho otec mi zabil rodičov a jediné prečo som s ním na začiatku bol bolo iba preto, aby som sa dostal k Horanovi a posielal Šéfovi informácie a zlomil mu srdce. Nemôžem mu to povedať, proste nemôžem.

,,Prečo si plakal?“ položil mi naoko hlúpu otázku, no Niall predsa nemohol vedieť nad koho hrobom som vyronil toľko sĺz. Povzdychol som si, ,,Bol to hrob mojej mami..“ Niall sa  na mňa prv trošku neveriacky hľadel , ale potom sa na mňa ľútostivo pozrel.

,,P-prepáč..nechcel som ťa odtiaľ tak ťahať,“ pozrel sa na mňa už dosť sklesnuto.

,,To je v poriadku, nemal si to odkiaľ vedieť,“ povzdychol  som si. Niall sa už ďalej nepýtal, no ja som mu to  musel povedať.

,,U vás..nechcel som po tebe tak kričať, j-ja zabudol som na svojich rodičov,“ povzdychol som si, ,,ešte  nikdy sa mi to za tých desať rokov nestalo, pár krát som vymeškal školu, neprišiel ´domov´ len preto, aby som bol pri jej hrobe..“

,,T-to  mi je ľúto..m-mne zomrel brat, tiež som meškal do školy, utekal od sbs-károv len preto, aby som mohol byť pri jeho hrobe,“ kňukol.

,,Viem, preto ma tvoj otec najal..aby si už neutekal,“ oboznámil som ho, ,,vieš..moji rodičia nezomreli prirodnene..pred desiatimi rokmi ich zabili a-a našlo sa len mamine telo, preto c hodím na jej hrob. Keď som bol malý, veril som, že je otec pri nej a obaja ma počúvajú a nejak som si nato zvykol..“ Niall ma znovu objal, zastal v strede chodníku a nalepil sa na moju hruď,  ,,Čo?“ jemne som sa usmial, bol som zvyknutý na ľútosť, ale to neznamenalo, že som ju mal rád.

,,Mrzí ma, že som bol tak otravný, keď si sa sem ponáhľal,“ šepol mi do hrude.

,,To je v poriadku Ni..nemohol si to vedieť, nemal si odkiaľ..“ povzdychol som si, chápal som, že ho to mrzí, ale on o tom nemal ako vedieť. ,,Vlastne...ako si sa sem dostal?“ pozrel som sa naňho, celý čas tu kecám o svojej ´bolesti´ a ani neviem ako ma to moje šťastie našlo.

,,Harry..“ odpovedal jednoducho.

,,Harry?“ nadvihol som obočie.

,,Zabudol si si doma mobil, našiel som tam jeho číslo a zavolal mu..“ objasnil mi, jemne so zákerným podtónom som sa usmial, ,,Mrška.“

,,Hľadal som svoju lásku, musel som byť prešibaný,“ sladko sa usmial a jemne sa mi prilepil na pery, už len tými slovami sa mi potvrdilo všetko. Nechcem mu zlomiť srdce a ani mu ho nezlomím, chcem byť s ním. Žiť normálny život, mať dve krásne deti a zahodiť celý tento špinavý život. Chcem žiť presne tak ako si to priala moja mama. Opätoval som mu bozk pričom som ho jemne zatiahol za spodnú peru, roztomilo sa zachichotal pričom sa odtiahol.

,,Moja láska,“ usmial som sa.

,,Tvoja.“

***

,,Konečne! Rozdali ste si to aspoň, keď už ste ma tu nechali samého tak dlho?! Veď ma tu mohli znásilniť!“ hneď ako sme sa dostali k Harryho autu, nevrlo rozhodil rukami, bolo to celkom vtipné, keďže Harrymu pri kriku preskakoval jeho chraplák a skôr to znelo akoby znova mutoval.

,,Tak prepáč,“ odpovedal trochu sklesnuto Niall, Harry síce vyzeral desivo a plný rešpektu, ale  v skutočnosti nebol desivejší ako plyšový jednorožec.

,,Aj ja ťa rád vidím Hazz,“ ozval som sa, Harryho výraz sa takmer hneď zjemnil, potichu si povzdychol,  ,,Myslel som, že tu budeš..“ Jemne som sa nad tým usmial, Harry to vedel zo všetkých najlepšie. Bol môj najlepší kamarát od škôlky, vyrastali sme spolu, plakali sme spolu, dokonca to bola jediná osoba, ktorá vedela o mojej orientácií..jediná osoba ktorej som sa dokázal zveriť bol Harry. No a teraz? Nemusel, ale aj tak za mnou zaviezol Nialla, nie nadarmo je to môj najlepší kamarát. Nie, nie je to môj najlepší kamarát..je to môj brat.

,,Ďakujem, že si ho sem zaviezol,“ jemne som sa usmial, Harry sa len zasmial a objal ma, ,,To predsa bratia robia Li.“ Vtedy som mu opätoval objatie.

H A R R  Y

Pre Liama som bol schopný urobiť hocičo, dobre tak nie hocičo ale snažil som sa. Vedel som aký je preňho tento deň smutný a rovnako som vedel ako miluje Nialla. Ako vtedy v tej kaviarni, myslel si, že mi to ušlo, ale nie. Už to ako sa skoro zadusil bolo akoby mi to potvrdil. Poznám ho až moc dlho nato, aby mi ušla nepatrná vec ako jeho zamilovaný pohľad, ktorý venoval vždy jedine tomu malému blonďáčikovi.

Kým som stihol hocičo povedať , ozval sa hlasný výstrel. Tušil som na koho bol mierený a vedel som, že tú osobu musím zachrániť, rýchlo som sa vytrhol z Liamovho objatia a hodil sa pred Nialla.. posledné čo som cítil bola guľka, ktorá prešla mojím hrudným košom a zastavila sa až v hrudnej kosti.. Síce som nezachránil svoj život, ale život osoby, ktorá tu musí byť ešte dlho. Dlho pre Liama..