Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Súhlasíš?

N I A L L

,,Nechcem tam ísť," ofrkol som najmenej stí krát za dnešok, rodičia zo mňa už bol zúfalí..teda skôr len mama. Otec ma chcel už pravdepodobne zabiť pre moje nekonečné pripomienky. Od vtedy čo som si skúšal aspoň stí slávnostný oblek som sa nevypol, ale čo mám robiť? Nepočúvajú ma, rovnako ako nikto iný v tomto dome. Potrebujem Liama, chcem späť svoju lásku. Chcem s ním nastúpiť do auta a už nikdy sa nevrátiť do Londýna.

Nikdy..

,,Nechápem čo ti vadí Ni, na toto si bol pripravovaný," odpovedala mama, keď si brala príbor z podnosu, ktorý priniesla jedna služobná.

,,Nie! Na toto bol pripravovaný James nie ja!" vyprskol som, mama na mňa takmer hneď smrteľne zagánila, ,,Tvoj brat by bol rád Niall, prevzal si jeho úlohu synček."

,,Ale ja nechcem byť mafián! Chcem doštudovať, mať milujúceho manžela a žiť v rodinnom domčeku, nie zabíjať! Chcem mať normálny život!" zvýšil som hlas, prekvapivo ich nezarazil fakt o tom, že som gay, ale o to, že chcem mať normálny život.

,,A dosť Niall! Takýmto tónom so svojou matkou nehovor! Navyše nemyslíš, že je nato neskoro? Si syn mafiána tak sa podľa toho zariaď a prestaň sa chovať akoby tvoji rodičia mali kvetinárstvo! Sme mafiáni Niall, ja, tvoja mama..tvoja rodina a od zajtra aj aj ty," otec ani nemusel kričať, už aj jeho normálny hlas bol plný autority.

,,Nechcem mať takú rodinu.." zašomral som a oprel sa o kreslo v jedálni, potreboval som zmiznúť, zmiznúť naveky..

L I A M

,,Nie! Nikdy mu neublížim!!" zreval som po svojom šéfovi, stratil som rodičov, Harryho a v žiadnom prípade nechcem prísť o moje blonďaté šťastie.

,,Liam, Liam.." sklamane pokýval hlavou, ,,vieš, že aj tak vždy urobíš to čo poviem. Si tak vychovaný, vychovaný počúvať."

,,Nikdy mu neublížim, ani ja, ani vy!" precedil som pomedzi zuby, vedel som, že má pravdu. Mal pravdu v tom, že som tak vychovaní, v tom, že uroním všetko čo mi prikážu.. no teraz sa musím striasť starých zvykov a pomôcť svojej láske.

,,Vedel som, že sa to stane Liam..zamiloval si sa," odpovedal pomerne kľudne, zbraň v jeho rukách ma vyvádzala z miery no na druhej strane som vedel, že ma nemôže zastreliť.

Potrebuje ma.

Potrebuje ma kvôli Niallovi.

Sklopil som zrak, mal pravdu..zamiloval som sa do osoby, ktorej som mal už od začiatku ublížiť, už od samého začiatku. No a teraz? Bol by som ochotný zaňho položiť aj život, čo v tejto situácii bude pravdepodobne aj potrebné..

,,Myslel som, že som ťa vychoval lepšie...všetci hovorili 'Z neho nikdy vrah nebude! Pozri aký je drobný!' lenže ja som ich nepočúval, investoval som do teba, študoval si, cvičil si, kurva Liam vychoval som z teba prvotriedneho zabijaka a ty sa zamiluješ do soplavého decka?!" vrazil mi facku, cítil som sa ako pes..ako obyčajný pes, ktorý si nesmie nič dovoliť.

'Prečo nič nerobíš?! Postav sa mu! Zametá s tebou ako s handrou!' pomyslel som si.

Môžem si to len myslieť, nemôžem to povedať..ale prečo? Až tak sa bojím smrti?

,,Nie je to soplavé decko..milujem ho a to vy nemôžete nikdy pochopiť!"

,,Láska je pre slabochov zlatý môj, a ty slabý nie si..si len chorý," odistil zbraň a prehodil si ju do pravej ruky, so strachom v očiach som hľadel na zbraň ktorou ma práve teraz v tomto momente mohol zastreliť, ,,nemusíš sa báť, nezabijem ťa..nato ťa mám moc rád a navyše, stále máš povinnosti voči mladému Horanovi.."

,,Možno by bola smrť lepšia ako pomáhať vám!" zavrčal som, plne som si neuvedomoval čo bude pre mňa znamenať táto veta. Len som ju vypustil z úst v záchvate nervov.

,,Ako myslíš Liam.." zasmial sa a vystrelil vo svojom ramene som pocítil prenikavú a pálivú bolesť, ktorá sa pomaly ťahala po celej ruke. Zastonal som bolesťou a takmer hneď pritlačil svoju dlaň na svoje rameno.

,,T-ty-" habkal som s bolesťou v hlase, je pravda, že už som zažil bolestivejšie veci ako len postrelenie ale dostať dvakrát do toho istého miesta nie je ani trošku príjemné.

,,Nenamáhaj sa Lee," vzal si moju bradu medzi prsty a silno ju stisol, ,,urobíš to inak ťa vlastnoručne stiahnem z kože pred tvojím milovaním blonďáčikom," mrkol a silnejšie ju stisol. Zo všetkých síl som záporne pokrútil hlavou načo sa len zasmial.

,,Hm..myslím, že tvoje telo povie niečo iné," sladko sa usmial a hlavňou zbrane, ktorá mohla za moje zranenie pritlačil na miesto kde guľka prenikla cez pokožku.

,,A-au!" zaúpel som bolesťou, môj Šéf mi venoval ľútostivý no zato ten najafalošnejsí pohľad aký dokázal vystrúhať.

,,Takže, ako si sa rozhodol?" pritlačí hlaveň o čosi viac na ranu, jediné čo som dokázal bolo súhlasiť..