Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Coffie

L I A M

,,Zabije nás, on nás zabije,” Harry sa nervózne prechádzal po chodbe, pred kanceláriou šéfa. Nemám s toho dobrý pocit, sekretárka bola hrozne nervózna. Všetko jej padalo z rúk, a celá sa triasla..asi ju šéf za niečo zhučal..ja len dúfam, že nás len pokarhá a nie vyšle na trest smrti.

,,Ďalej!” ozve sa spoza dverí, jemným pohybom ruky ich otvorím. Ako vždy je kreslo otočené chrbtom k nám, rovnako ako vždy keď sme sem prišli.

Áno nikdy sme nevideli jeho tvár, no teda skôr ja. Neviem ako Harry..

,,Idete neskoro,” povedal tvrdo, rovnako ako keď nemal náladu alebo bol nasraný.

,,P-prepáčte, mali sme-” zastavila Harryho, ktorý sa mu snažil rozklepane vysvetliť dôvod nášho meškania.

,,Sadnite si, nezaujímajú ma vaše výhovorky,” odsekol, hneď sme si sadli na stoličky pred ním. Obaja zo sklopenými hlavami..áno vážne máme pred ním taký rešpekt. Oboch nás s Hazzom vytiahol z veľkých sračiek. Radšej budem poslušný a podriadení ako neposlušný a mŕtvy.

N I A L L

Celý deň som nevyšiel z izby, až večer keď ma volali rodičia na večeru. Prešiel som do kúpeľne kde som si par šplrchmi studenej vody opláchol tvár. Potreboval som docieliť to, aby moja tvár nevyzerala akoby som plakal. Čo sa mi aj čiastočne podarilo..

,,No tak Niall kde si! Už odchádzame!” ozvala zdola moja mama, ako každý piatok sa ideme najesť do najluxusnejšej reštaurácie v celom Londýne.

Zbehol som dlhé schody, ,,prepáč mami..obliekal som sa,” zaklamal som.

,,To je v poriadku, len už pod,” usmiala sa a za ruku šla so mnou smerom k limuzíne, sadol som si k oknu na pravej strane. Celú cestu sa mama s ocom bavili o obchode, nezaujímalo ma to..boli to veci do, ktorých som sa nerád staral. Moja hlava bola opretá o sklo, vlastne...celú cestu som sa pozeral von oknom.

✂✂✂

Auto zostalo..

Pomaly som odtrhol hlavu od skla a otvoril dvere si dvere. Nikdy som nebol na veci tipu “Nechajte pane, ja to urobím” moji rodičia ma síce rozmaznávali, no mne to nepridávalo. Choval som sa vždy rovnako, povýšenecký som bol len na ľudí, ktorý si to zaslúžili.

,,Tak ideme nie?” usmiala sa mama, keď sme stáli pred reštauráciou. Môj otec ani nepípol. Väčšinou sa snažil mojej mame vyhovieť, čo robil dobre. Nie vždy je totiž príjemné naštvať Íra.

,,Ideme “ odsekol otec, všetci traja sme vošli do luxusnej reštaurácie a usadili sa k stolu pre štyroch keďže trojky neboli voľné.

Hneď ako sa dostavil jedálny lístok a ja som si ho dôkladne prelistoval, objednal som si, ,,Kurací rezeň a ryžu, prosím.”

,,No tak Niall,  sme v luxusnej reštike a ty si dáš rezeň?!” začudoval sa môj otec,wow po hodine v aute na mňa prehovoril.

,,Noa?” narovnal som sa.

,,Žiadne také, prineste mu rezeň v mandľovom cestíčku, k tomu šalát s ikrami a patáty,” otec nadiktoval objednávku.

Smutne som si povzdychol, nie len, že som nebol hladný a ani som nemal chuť jesť. Neznášal som luxusné jedlo, kľudne by som sa uspokojil aj s mastným chlebom. Je pravda, že som bol vždy vychovávaný aj s bratom na tom najlepšom, no nikdy som nepovedal, že ma to baví ba dokonca sa mi to páči.

Ak sa raz od tejto rodiny dostanem, chcem obyčajný domček niekde na kraji Londýna s malou záhradkou..chcem zmiznúť s luxusu.

Celá večera prehrala nudne ako vždy, celú tú večeru som síce zjedol no vôbec mi potom nebolo dobre. Necítil som sa nato, že prejdem tak ďaleko s plným žalúdkom. Ďalšiu hodinu v aute nevydržím..

*o dve hodiny*

Som doma..dokázal som to. Bol som rád, že som doma a nie v tom hroznom aute. Akurát mi bolo zle, a neprijemne.

Konečne som sa zvalil do svojej postele, zahrabal som sa do mäkkých perín a pritisol si k sebe sveter.

,,Tak nádherne voniaš,” zakňučal som pri prvom nádychu tej vône, viac som si ho k sebe natlačil a nasával tu krásnu vôňu.

S toho s Liamom som sa dnes vyplakal..snažil som sa totálne zabudnúť (ja viem chovám sa ako po dlhom vzťahu, ktorý sa práve skončil) no nejde to. Nedokážem to, síce mám kvôli nemu srdce na kúsky no stále v hĺbke duše dúfam, že ku mne niečo cíti aj on.

Stále mi v hlave vŕtal ten Harry, už som ho videl..vtedy keď ma Liam viezol od seba sme sa zastavili pred nejakým domom s, ktorého vyšiel on. Nevyzerali ako pár, no možno som si to ani nevšimol keďže som bol po rokoch vonku. Áno som ako mača v klietke, bol som unesený s toho kde som..bolo to tam krásne, presne na takom mieste by som si prial mať rodinu..

Pri tej spomienke som si k sebe viac natisol sveter, nedokážem to vysvetliť ale..ale..chcem byť pri Liamovi..

H A R R Y

Potom hroznom stretnutí sme šli s Liamom na kávu v jednej pekárni v Brixtone. Šéf nám dal nejaké pokyny, ktoré musia byť splnené..

Obaja som zaparkovali pred útulnou pekárňou a vystúpili z áut . Zmačkol som kľúče čím som zamkol svoje audi.. Pomalým krokom sme vošli do pekárne a sadli si za stôl. Objednali sme si kávu nejaké kroisanty.. Vonku hrozne pršalo takže táto kaviareň bude na pár minút naša skrýša.

,,Liam?” ozval som sa keď som si odpil s kávy.

,,Áno?” ozval sa a jemne zdvihol hlavu od svojej činnosti, akurát si namáčal kroisant do capuchina.

,,Vieš no..pamätáš si ako si bol u mňa a bol tam s tebou ten blond chlapec?” nervózne som sa ošil.

,,Uhm,” prikývol keďže práve zakúsol do mäkkého pečiva.

,,Miluješ ho však?” povedal som rovno, načo sa Liam začal dusiť kroisantom, ktorý žul.