Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Bratia? Bratia.

L I A M

Zachránil ho.

Zachránil môjho Nialla a obetoval sa, obetoval sa pre moje šťastie.

,,Harry!" zakričal som z plných pľúc, jediné čo som dokázal vnímať bolo ako môj najlepší kamarát spadol na kolená. Takmer hneď som ho podoprel, no Harry bol ťažší ako vyzeral. Pomaly sa skácal na zem, podoprel som ho rukami, aby nebol na zemi. Jediné čo som dokázal bolo plakať a prosiť, ,,Harry prosím! Nenechávaj ma tu! Prosím!" kričal som no občas to prerušil prudký vzlyk.

,,L-Li," zachrapčal, ,,d-dávaj naňho p-pozor," sykol od bolesti, ,,j-je..je to d-dobrý chlapec. V-vždy tu b-bude p-pre teba, a-ako ja."

,,T-tak nehovor H-Hazz!" môj hlas zastavovali vzlyky, ,,m-musíš vydržať, n-nene-chám ť-ťa u-mrieť!" po lícach mi stekali horúce slzy, ktoré nechcene dopadali na Harryho čierny kabát. Harry sa rozkašľal, v jeho ústach sa objavila krv, ktorá rýchlo stekala po jeho kútikoch na zem. Už teraz som vedel, že som prišiel o svoju jedinú rodinu, prišiel som o jedinú osobu, ktorá so mnou trpí od začiatku.

,,M-musíš, L-li j-ja," sykol a natiahol svoju rozklepanú ruku o mojej hrudi, položil ju na miesto kde je srdce, ,,v-vždy b-budem t-tu. N-nikdy ťa n-neopustím b-braček." Hneď ako dopovedal, začali sa mu zavierať oči, už nikdy ich neuvidím, nikdy neuvidím tie žiarivo zelené oči, ktoré o mne vedeli všetko.

,,Harry! N-nie!-" môj hlas sa zlomil, zlomil sa vtedy, keď sa Harryho posledná slza dotkla zeme. Jeho ruka na mojej hrudi sa pomaly skĺzla dole a dopadla na zem, a ja? Jediné čo som dokázal bolo plakať, neregistroval som nič, ani Nialla, ani dážď, ktorý sa spustil..nič.

,,Li!" Niallov hlas prerazil môj hlboký tranz, tranz do ktorého ma dostal jediný výstrel. Celým námestím sa ozývali sirény policajných áut, moje nohy bežať nedokázali, ale Niallove áno.

,,N-Ni musíš utiecť! Bež domov!" zakričal som cez slzy a podal mu svoje kľúče od auta, Niall ich síce prijal no nešiel preč.

,,Neopustím ťa!" chytil ma za krvavú ruku a snažil sa ma odtiahnuť od Harryho, ,,Nie! Niall musíš utiecť!" kričal som, policajti sa blížili a ja nechcem prísť aj o Nialla.

,,Bez teba nie!-" do tváre mu padali mokré vlásky, no ja som potreboval, aby odišiel.

,,Choď!!!" zvreskol som na svoju lásku, musí pochopiť, že ho chcem len chrániť. Niall sa na mňa ustrachane pozrel no rozbehol sa, rozbehol sa preč ku môjmu autu. Keď som počul, že naštartovalo a videl ako ma minuli diaľkové svetlá, odľahlo mi. Zachránil som ho od problémov a od ľudí, ktorý by mu mohli teraz ublížiť, viem, že to bolo veľmi riskantné, ale už som prišiel o veľa ľudí. Nechcem prísť aj o svoju lásku.

,,Ruky nad hlavu Payne! Zatýkam ťa za niekoľko násobné vraždy, daňové úniky a praktikovanie drog!" kričal na mňa vrchný strážnik, asi dúfal, že ho po tomto povýšia na vyššiu hodnosť.

Síce nerád, ale zdvihol som ruky nad hlavu, bolo to pre mňa ťažké keďže cez moje telo stále prechádzali vzlyky a pohľady behali na Harryho telo. Jeden zo strážnikov mi takmer hneď nasadil putá a vytiahol ma na nohy, donútil ma si sadnúť na zadné sedadlo policajného auta a násilne mi tam vtesnal aj hlavu. Moje oči zablúdili na vrchného strážnika, ktorý šťuchal do Harryho mŕtvoly obuškom , mal som chuť ho zabiť na mieste. No hneď ako som sa pohol a vykázal čo i len malú agresiu, dostal som silnú ranu do hlavy. Posledné čo som videl bola čierňava.

N I A L L

,,Bež!" toto mi znelo v hlave, po celú cestu som počul len toto slovo. Mal som pocit, že z Wolverhamtonu to je do Londýna nekonečná diaľka, celú cestu som sa nevedel sústrediť a moje jediné šťastie bolo to, že na ceste nebolo takmer žiadne auto, čo by som aj chcel o štvrtej ráno.

***

Zaparkoval som v podzemných garážach môjho otca, s úľavou som sa oprel čelom o volant a vydýchol. Som tu, som doma, no bez Liama..jediné v čo som mohol dúfať bolo to, že je Liam v poriadku.

Ťarbavo som vystúpil z auta a zabuchol dvere, dúfal som, že nikto s sbs-károv tu nebude, alebo skôr, že tu nebude nikto. Unaveným krokom som sa dostal až ku dverám, ktoré viedli do domu. No hneď ako som sa dotkol kľučky, ticho preťal niečí hlas, ,,Chce ťa vidieť otec," ozvalo sa spoza môjho chrbta, hneď ako som sa otočil sa moje nebesky modré oči stretli s karamelovo hnedými, ktoré patrili môjmu kamarátovi Zaznovi.

,,Kvôli čomu?" môj hlas by sa za normálnych okolností chvel ale teraz som už ani nato nemal silu.

,,Ako si odrovnal toho Stylesa," uchechtol sa a otvoril mi dvere. Ja? Odrovnal Stylesa? Ako to mohli vedieť tak rýchlo? Dobre to bola blbá otázka, keďže môj otec vie všetko čo sa pohne a šustne v Európe. Nasledoval som Zayna do kancelárie svojho otca, veľmi som sa bál ako mu to mám vysvetliť. Nemôžem mu povedať, že ma Harry zaviezol do Wolverhamptonu na hrob Liamovej mami, že ho zastrelil niekto iný a mňa Liam poslal preč, aby nezobrali aj mňa. Myslia si, že mám na rukách Harryho krv..

Zayn zaklopal na dvere veľkej pracovne, ,,Ďalej," ozvalo sa spoza dverí, nasucho som preglgol a vkročil som do veľkej pracovne môjho otca. Takmer hneď sa postavil od stola, nevedel som čo bude robiť, no už teraz som sa začínal báť..

,,Takže ty si zabil Stylesa hej?" prišiel ku mne na vzdialenosť menšiu ako meter, nijak som nereagoval. Otcov zamračený a prísny pohľad sa zmenil na hrdí úsmev, prudko ma objal, ,,Som na teba tak hrdí," povedal nadšene, chcel som sa odtiahnuť a celé mu to vysvetliť no on mi nedal príležitosť, žiadnu.

,,Oci ja-" prerušil ma.

,,Nie Niall, som na teba hrdí. Konečne si pripravený, možno si myslíš, že je to skoro teda je to skoro, ale už si ukázal svojho pravého mafiánskeho ducha. O dva dni ťa uvedieme do drogového kartelu spolu s ostatnými rodinami," preniesol svojím chrapľavým hlasom, ktorý sa zdal trochu povolnejší.

,,A-ale oci ja-"

,,Žiadne ale Niall, si pripravený," položil mi ruky na plecia a znovu sa hrdo usmial. Možno si hovoríte, že celé toto je divné a môj oco je hrdí za vraždu, ktorú som ani neurobil ja, ale celé toto očakával skôr od Jamesa ako odo mňa. Teraz to prešlo na mňa, celé to prešlo z môjho brata na mňa.

***

L I A M

Už pol dve hodiny sa tu na mne odbavuje nejaká zelená hlava (ako vojak alebo také niečo čo chodí v maskáčoch :D) rozbíja mi hubu, bije ma obuškom a vrieska, že si to zaslúžim za všetko čo som vykonal vo svojom rodnom meste. V skutočnosti som toho neurobil viac ako len pár lúpeží, nejaké drogy a jedna vražda, ktorú ľutujem doteraz.

,,Dúfam, že sa na teba tvoja mater pozerá a plače nad zberbou, ktorú porodila!" hm, koľko krát som to za tie dve hodiny počul? 100 krát?

,,Nevieš si kurva vymyslieť nejakú lepšiu narážku a prestať sa oháňať mojou mamou , keď tá tvoja ľutovala už to, že sa vôbec niekedy nazvala tvojou mamou?" drzo som zdvihol hlavu a venoval mu rovnako drzí pohľad, načo som si zaslúžil ďalšiu ranu do sánky. Ak ma odtiaľto Šéf hneď nedostane budem potrebovať dosť dobrého zubára..

Znovu ahoj 😅 dnes to bola zase pochmúrnejšia kapitola tak dúfam, že vám neskazila náladu.. Uff..keďže sa táto story už pomaly blíži ku koncu, rada by som spravila ask postáv 😅 teda ak chcete, otázky môžte písať do komentu alebo po prípade do súkromnej správy 😅 je to na vás ❤