Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Šéf

,,Si nádherný,“ povedal s tým najkrajším úsmevom aký dokázal za ten čas pri mne vystrúhať.

Dokázal som sa len usmiať, neverím, že ma vážne pobozkal, neverím, že vážne ležím v jeho objatí, neverím ničomu čo sa dnes stalo. Je to až neuveriteľné..
L I A M

Je to nesprávne prestaň! Prestaň Liam! Nemôžeš ho milovať! Toto všetko vyplodilo moje podvedomie za pár sekúnd.

Sám dobre viem, že ja a Niall spolu nikdy môcť nebudeme no pri ňom cítim niečo čo už vo mne dávno vyhaslo.

Lásku.. Bolo na ňom vidno, že pár dní preplakal a zjavne s toho bol dosť unavený keďže hneď ako si odkryl tváričku sa ku mne pritúlil a schoval si ju do mojej hrude. Jemne som sa usmial,

,,Unavený?“ pousmial som sa, jemne mrnkol čím dal jasne najavo súhlas. Prikryl som ho tak,  aby mu nebola zima a pobozkal ho do vláskov, s jemným úsmevom na perách zaspal pritisnutý ku mne. Zatiaľ čo moja hlava zvádzala vnútorný boj s touto chvíľou som sa ja nedokázal vynadívať na to malé blond stvorenie oddychujúce tesne pri mne.
Zamiloval som sa, zamiloval som sa do syna mafiána..

Pomyslel som si. Najhoršie je, že ja a Niall spolu byť nemôžeme. Nie je to nič rasistické, alebo niečo také..len..mám trochu zaujatý prístup k Horanovcom. Hlavne k jeho ocovi..

Po celom prízemí sa ozval zvonivý zvuk..môj mobil.

Božeee..ako sa mám dostať od toho blond anjelika? Ako?! Môj najväčší problém bol to, že som nedokázal odísť od Nialla, ktorý sa ku mne túlil. Proste som nedokázal odísť a zobudiť ho mojim pohybom..

,,N-Ni..“ zakňučal som, trošku som sa poodtiahol.

,,Mh-hm,“ zamlaskal.

,,Zlato musíš ma pustiť,“ zakňučal som a odtiahol sa od neho, viac sa na mňa prilepil, schoval si hlavičku do mojej hrude akoby ma už nikdy nechcel pustiť.

,,Nii.. Pusti ma, idem si len pre mobil hneď sa ti vrátim,“ jemne som sa usmial.

,,S-sľubuješ?“ ospalo otvoril jedno očko.

,,Sľubujem nikdy ťa neopustím.“ Odtiahol som sa od neho zatiaľ čo Ni sa pritúlil viac k vankúša, ,,L-Li?“ zakňučal.

,,Áno?“ pousmial som sa, Bože je roztomilý aj keď je unavený! 😍

,,P-pobozkáš ma?“ sčervenal pri slovách, ktoré vypustil z úst, snažil sa si nejak vankúšom zakryť tváričku no odhrnul som mu perinu a prisal sa mu na pery. Aj, keď bol tak neskúsený obmotal si ruky okolo môjho krku a snažil sa nemotorne spolupracovať. Po chvíli som sa odtiahol, ,,Mobil..“ usmial som sa, Ni len kňukol a letmo prikývol.

Celkom unavene som zbehol schody a začal hľadať svoj mobil. „Kde len môže byt,“ zamumlal som si pod fúzky keď som ho nevedel nájsť. Stále mám iné číslo a nedokážem si ho zapamätať pritom je to jednoducho kombinácia pár čísel. Keby  nezazvonil znovu nenašiel by som ho.

,,Á-áno?“ zívol som.

,, Za desať minút u mňa hneď!“ z telefónu sa ozval známy krik.

Šéf..