Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Som len panchart?

N I A L L

Po najnudnejšom dni svojho života som v chodbe započul buchnutie dverí, prosím nech to je Liam..

Ťarbavým krkom som sa dostal až ku chodbe kde stala osoba bez ktorej som bol dnes celý deň.

,,Li!” v mojich očiach sa objavili pomyslené srdiečka, tak strašne mi chýbal. Rozbehol som sa k nemu a prudko ho objal, no on mi objatie neopätoval. Prečo? Urobil som niečo? Pomaly som sa poodtiahol a pozrel sa mu do očí, bál som sa čo sa stalo..či som niečo urobil. No zjavne áno, v jeho očiach bolo veľa emócií..no boli rozpačité, rovnako ako pocity, ktoré sa striedali na mojej tvári.

,,S-stalo sa n-niečo?” dostal som zo seba, no on len o krok ustúpil a z krku si zložil dlhý platení šál. Prečo mlčí? Čo sa stalo? No tak Li odpovedz mi!

No on mlčal, mohol som robiť čo chcel a on len mlčal s neutrálnym vyzerám v tvári. Potrebujem zistiť čo sa stalo aj keby ma to stalo krk.

,,Li prosím, spravil som niečo? Bolo to to objatie? A-ak áno mrzí ma to, prosím nehnevaj sa na mňa,” zaúpel som skoro až nariekal, prečo mi neodpovie?

***

L I A M

Už som to nevládal počúvať, odkedy som sa objavil u Horanovcov ma Niall nenechal na pokoji. Až tak sa o mňa bál? To som mu až tak chýbal? Bože ešte raz sa ma spýta čo sa deje vyvrieskam mu všetko a bude mi totálne jedno či som u najväčšieho bossa UK alebo celej posranej Európy!

,,Li prosím,” ozvalo sa spoza dverí izby v ktorej mám pár vecí, mal som tu v pláne spať. No po tom čo mi šéf pripomenul čo je náplňou mojej práce som si uvedomil, že musím byť od Nialla čo najďalej a zároveň čo najbližšie. Bolí to, nedokážem byť naň ho zlý. Niall je nevinný človek, ktorý nemôže zato čo vykonal jeho otec.. Niall trpí najviac.

Kým Niall prosil pred mojimi dverami ja som s povzdychom vošiel do sprchy, možno mi teplá voda pomôže zosumererizovať si myšlienky v hlave. Teda..dúfam, že to pomôže. Pomaly som vošiel do sprchy, keďže som sa nemal kam ponáhľať..tak či tak tu dnes ostať musím a Nialla odohnať nemôžme no zároveň musím.

Hneď ako na moje telo začali dopadať kvapky horúcej vody, moje svalstvo sa uvoľnilo a ja som konečne premýšľal aj nad inými vecami ako je práca a Niall.. Napríklad nad tým, že som nebol na cintoríne - POČKAŤ koľkatého je dnes?!

V sekunde som spanikáril a vybehol zo sprchy, sám som sa čudoval, že som sa nešmykol a nerobil si hubu. Po celom mojom nahom tele stekala voda, ktorá dopadla na dlážku kde nechala mláčky, Bože upratovačka si bude myslieť, že som sa došťal v strede izby.

V nohaviciach prehodených cez stoličku som nahmatal svoj mobil, hneď ako som ho odomkol mi udrel do očí dátum 8.11.2016  v tom momente moje srdce vynechali úder. Ako som nato mohol zabudnúť?! Bože som tak tupý!?

Mobil som hodil na posteľ, z kúpeľne zobral prvý uterák ktorý som našiel a usušil sa. No vlasy som si neutrel vôbec ale to je posledná vec na ktorú teraz myslím. Rýchlo som na seba hodil nejaké oblečenie, hneď ako som odomkol dvere na mňa vybafli Niallove anjelsky modré oči lesklé akoby sa chystal plakať.

,,Li prosím čo som spravil? Povedz mi to!?” doslovne vzlykol a zavesil sa na mňa, teda skôr ma prudko objal okolo pása.

,,Niall teraz nato nemá čas! Pusť ma! Aspoň raz nebuď rozmaznaný panchart a pusť ma! Hneď!” zvreskol som, teraz som vážne neodhadol tón hlasu. Niall na mňa vydesene hľadel a takmer hneď ma pustil, akoby onemel. Prudkým pohybom som si napravil pokrčené tričko a rozbehol sa smerom ku dverám, schmatol som kľúče od auta a bežal do garáží. Nasadol do auta a vyrazil, čaká ma ešte dlhá cesta a ešte dlhšie vysvetľovanie..

N I A L L

Po mojich lícach sa spustil vodopád sĺz, ktoré mi následne zmáčali tričko..som preň ho len rozmaznaný panchart.