Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Gun

Ahojky, prepáčte zato, že zatiaľ neboli kapitoly ale šak viete..prazky 😅 no aktuálne ležím na hotelovej izbe a mega sa nudím pretože sa mi nechce do bazéna. Tak dúfam, že sa bude kapitola páčiť 😄

,,Bože Niall.."

Toto bola posledná veta, ktorú som počul kým som upadol do hlbokého spánku. Nevedel som kam ma dotyčný človek nesie..vlastne som ani netušil kto to bol.

〰〰〰

Zobudil som sa vo svojej izbe, nečakane som ležal v čistom oblečený a rany, ktoré som mal po tej stene a rôzne škrabance boli zalepené leukoplastom..potom čo sa včera stalo som cítil zvláštny pocit. Nechápal som ako som sa dostal domov, nato ešte kto ma domov vôbec priniesol.

Sám neviem ako, ale dostal som sa s mäkkej postele na nohy. Pomalým krokom som prešiel k dverám svojej izby, ktoré som ťažkopádne otvoril.

,,Mami?" ozval som sa smerom do obývačky, keďže som nepočul žiadnu odpoveď..pomalým krokom som sa dostal až do obývačky, ktorá zívala prázdnotou.

,,Mami? Oci?" prišiel som do obývačky. Nikto tam nebol a dokonca to vyzeralo tak, že som sám v celom dome. Nikde nikto..celý dom bol prázdny a jedine čo som mohol spraviť bolo niekoho nájsť.

,,Halóóóó..je tu niekto?" chodil som po prázdnom dome.

,,Mami tati -" niekto ma prerušil.

,,Ale, ale ahoj Ni," spoza môjho chrbta sa ozval nechutný slizký hlas, presne ten istý, ktorý som počul včera a pri mojej hlave, keď na mňa chcel zamieriť zbraňou.

,,Č-čo tu chceš?" začal som pomaly cúvat, hrozne som sa bál čo sa bude diať. Myslel som, že toto je moja najhoršia nočná mora, ktorá je však reálna.

,,Teba predsa," uškrnul sa.

,,N-Nie!" vydesene som sa rozbehol preč, no akoby sa moje nohy zmenili na želé..začali sa motať a pliesť o seba. Nakoniec som aj tak skončil na dlážke.

Ten chlap ku mne kráčal, rýchlimi pohybmi rukami som sa dotiahol až ku stene. O ktorú som sa oprel, chcel som sa dostať preč no pochopil som, že to nejde.

,,P-prosím nechaj ma," roztriasol sa mi hlas, veľmi pomaly vytiahol spod čiernej košele veľký kanón s rovnako veľkou hlavňou, ktorý mi následne priložil k perám a násilím stlačil hlboko do krku.

,,Povedz zbohom zlato," uškrnul sa a stlačil spúšť na zbrani.

Ani som nestihol zareagovať a guľka bola už hlboko v stene pričom si to prerazila presne cez moju hlavu-

Veľmi prudko som sa posadil, na čele sa mi objavili kvapky potu pričom som sa snažil chytiť dych.

,,Len zlý sen, bol to len zlý sen" opakoval som si stále dookola, pomalým pohybom som si z tváre zotrel kvapky potu a vydýchol.

,,Len zlý sen " sklopil som hlavu, no až vtedy som si niečo všimol. Nebol som v svojej posteli.

,,Bre ráno.." ozvalo sa od dverí, dosť som sa mykol no ten hlas som poznal..

Liam

,,Č-čo tu robím?" môj hlas sa opäť roztriasol.

,,No..včera keď si neprišiel k autu..šiel som ťa hľadať. Kým som ťa našiel jeden týpek musel skončiť s guľkou v lebke a ty tu.." vysvetlil priam laicky.

,,A k-kde vlastne som?"  zdvihol som na neho pohľad.

,,U mňa doma," na tvary sa mu objavil jemný úsmev.

,,Ď-ďakujem," opäť som sklopil zrak, cítil som sa hrozne trápne, ani sám neviem prečo.

,,Začo? " usmial sa, ,,Som tvoj bodyguard...

Musím ťa ochraňovať."

,,Aj tak ďakujem," pousmial som sa.

,,Nemáš zač," opäť sa usmial..fakt neviem čo sa stalo, ale nedokázal som od jeho úsmevu odtrhnúť oči. Bol tak nádherný až som nedokázal vnímať nič iné.

,,Uhm..ani som sa nepýtal, nedáš si niečo na pitie?" usmial sa.

,,Ou..vodu.. Prosím."

,,Hneď tu bude," usmial sa a šiel mi pre vodu, spokojne som sa zvalil do postele. Neviem čo sa stalo, ale ten človek ma asi zaklial.. Vždy keď som zavrel oči, videl som len nádherné orieškové oči.

Presne tie čo patrili Liamovi..