T R E T I A O S O B A
Dnes bol ten deň kedy sa mal život dvoch chlapov navždy zmeniť, no bolo len na nich či poslúchnu tých, ktorý im celý život radili alebo to tento raz nechajú na srdce.
**
Drobný blonďáčik sa posledný krát obzrel vo veľkom zrkadle, veľmi rád by tento deň doprial niekomu inému. Niekomu kto bol na tento deň pripravovaný dlhšie, niekomu komu patril tento drahý no zato krvou pošpinený oblek.
,,Pripravený?" mohutný hlas jeho otca sa presúval po miestnosti rýchlo ako kyslík, blonďáčik so sklopenou hlavou prikývol a vydal sa pomalým krokom ku svojmu otcovi, ktorý neskrýval hrdosť. No bola to vážne tá hrdosť? Predsa len blonďáčik nebol pripravený niesť také ťažké bremeno a žiť taký život aký mu rodina prikázala žiť.
Brunet s orieškovými očami si posledný krát povzdychol a pri pohľade na zbraň kalibru 7, veľmi túžil potom , aby sa vrátil čas a on nemusel spraviť rozhodnutie po ktorom si bude schopný vziať svoj život naveky.
,,Pripravený?" ruka muža, ktorý zinscenoval celý tento prekliaty plán dopadla na zranené rameno bruneta, síce nerád no skleslo prikývol na znak súhlasu. Obaja muži nasadli do auta a nechali sa odviesť až ku obrovskému sídlu kde si brunet na chvíľu pripadal doma, kde objavil a teraz stratí svoju jedinú lásku.. No čo ak poslúchne srdce a nie prázdne reči ľudí, ktorý riadili celý jeho život plný bolesti a straty?
N I A L L
Pomrvil som sa na mieste, už som privítal najmenej pätnásť ľudí, ktorý mali čo robiť s kriminalitou v Európe. Otec povedal, že zavolá len pár ľudí, ktorý sa na tom musia podieľať a teda aj prísť na ceremóniu. S povzdychom som nahodil ten najfalošnejší úsmev aký som dokázal vystrúhať a po boku mojej mami prejsť z chodby do obývačky, kde už sa všetci usadili. Celý "proces" alebo rituál či jak sa tomu nadáva spočíva v tom, že člen, ktorý sa chystá tvz. vstúpiť do rodiny prisahá na svoj život. Je to prísaha, ktorú som sa musel naučiť ako básničku aj, keď ju viac ako na 100% zabudnem hneď ako so svojou hanblivou povahou postavím pred všetkých tých ľudí.
Moje oči stále behali ku vchodovým dverám na ktoré som dokonale videl, predstavoval som si, že sa otvoria a v nich bude stáť môj Liam, aby ma od tohto celého zachránil. Aby ma odniesol niekam ďaleko od tejto skazenej rodiny a ja by som dokázal zabudnúť na celú túto skazenú rodinu. No na takéto plané sny je už moc neskoro.
Medzi prstami som žmolil čierny sveter, ktorý patril Liamovi. Viem je to možno neslušné keď sú všetci v oblekoch a všetko je tip top no ja som ten sveter potreboval. Pomohol mi, rovnako ako na cintoríne, rovnako ako som vďaka nemu dokázal prežiť celý let do Mullingaru a späť. No ten sveter ho nenahradí, nedokáže to. Nič nedokáža nahradiť môjho Liama.
,,Zvládneš to miláčik," môj pohľad zavadil o mamu, ktorá ma nežne pohladkala po tvári. Sama dobre vedela, že toto ja nechcem no nemala silu tomu zabrániť , keď sme sa dostali až sem. Ani ona, ani ja a dokonca ani otec..
Kŕčovito som zdvihol pohľad ku svetu a prešiel do stredu miestnosti, všetci na mňa upreli svoje súdivé pohľady. Opatrne som zdvihol sklopenú hlavu a tuhšie stisol lem čierneho svetru, nahlas som sa nadýchol a položil si ruku na srdce. Snažil som sa byť kľudní a spomenúť si na slová, ktoré som sa tak palčivo učil celý deň. Nakoniec sa to podarilo..
,,Ja, Niall Horan prisahám na celú svoju rodinu-" v strede vety som sa zasekol, celou miestnosťou sa ozvalo sarkastické tlieskanie, ktoré sa šírilo od dverí.
L I A M
Som tu.
Pred jeho domom.

YOU ARE READING
Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔
Fanfiction,,To snáď nemyslíš vážne?!" zaskučal som ako nejaké rozmazlené decko, čo svojím spôsobom aj som. ,,To je moje posledné slovo Niall," preniesol hrubým hlasom, ,,Od dneska bude Liam chodiť stále s tebou, ak budem počuť čo i len jednu sťažnosť budeš ma...