I AM WOLFIE ||1. ✔

12.U svätej Amiri! Ja som ho zabila!

Ďalšia časť na svete!
:D
Nejako som sa rozpísala, len som zvedavá, ako dĺĺho mi to vydrží.
Vopred upozorňujem na VULGARIZMY
nachádzajúce sa v tejto kapitole.
To je hold tak, keď si Trevis otvorí ústa...

Blue💙

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Povzdychla som si a zložila si tvár do dlaní. "Koľkokrát ti to mám ešte zopakovať?!" Opýtala som sa značne podráždene. "Kľudne aj stokrát!" Zvrieskol Trevis a rozhodil rukami. Zamračila som. No už len on mi bude rozkazovať. Je ten posledný, koho by som počúvala. Pretočila som očami. "Ako myslíš otrávená?" Opýtal sa už kľudnejšie a sadol si naspäť ku mne. "No.." Nestihla som dopovedať. "Myslím, aký jed a aká je naň protilátka." Skočil mi do reči Trevis. "Je vôbec nejaká?!" Začal znova hysterčiť. "Áno, je. Tak sa ukľudni, znieš ako baba. Hmm.. a ten jed.. uh je to zmes kvetov, ktoré samé o sebe jedovaté nie sú. No a čo sa týka toho protijedu, to už si tak celkom istá nie som. Keďže je tam naozaj veľa rastlín, zlá kombinácia by ma mohla zabiť oveľa skôr. Ale určite protilátka existuje, za to ti ručím." Pokrčila som plecami, akoby som hovorila o recepte na jablkový koláč a nie o protilátke, ktorá mi môže zachrániť život.

"Ale niečo urobiť musíme." Ozval sa Felix popri tom, ako škrabal Tigi za ušami. 'Má pravdu.' Prisvedčila Tigi a oddávala sa Felixovmu dotyku. Prižmúrila som na ňu oči. 'Nejako rýchlo ste sa s Felixom spriatelili.' Uškrnula som sa naňu. Na to už nepovedala nič. "No ták.. Určite vieš, ako spraviť správnu protilátku." Povzbudil ma Ash a usmial sa na mňa. Začala som sa červenať. "Neviem." Povedala som so smutným úsmevom na tvári a sklonila hlavu. Nikdy som si nepredstavovala, že ma zabije jed. Poznám toľko nádherných a nebezpečných tvorov, až mi jed príde ako hlúpa smrť.

"Takže čo budeme robiť." Opýtal sa Trevis so smútkom v hlase. Bolo mi ho ľúto, takto som ho ešte nevidela. Bez tej hlúpej masky nafúkaného, arogantného, egom prerasteného upírskeho princa. "No ták.." Udrela som ho päsťou do ramena, chcela som ho nejako rozveseliť. "Netvár sa, že ti budem chýbať. Pokiaľ viem, ty budeš jediný, ktorý sa bude tešiť." Povedala som mu. S prekvapením v očiach sa na mňa pozrel. Párkrát zaklipkal očami a skúmal moju tvár, akoby sa snažil prísť na to, či to myslím vážne. "Naozaj si to myslíš?" Opýtal sa ma a jeho hlas sa lámal. Pomaly som prikývla.

"Kurva!" Vybuchol od hnevu. "Tak ja sa trepem medzi tie Sedmokrásky, zachránim ti život, chytím ťa keď sa máš spliagať z 'útesu', ošetrím ti rany, mením ti obväzy ako ten najväčší debil sveta a ty mi povieš, že budem rád keď zomrieš?! Možno sme kurva nezačali dobre, ale toto je veľa aj na mňa!" Pokrútil hlavou a postavil sa. Zlosť z neho sršala na kilometre ďaleko. "Ak si tak myslíš, tak ti tvoje prianie splním. Zdochni na nejaký pojebaný jed, kurva kľudne sa zvíjaj aj v bolestiach. Je mi to jedno! Prajem skorú smrť!" Zakričal a odišiel. A nemyslím preč odo mňa, ale preč úplne. Hľadali sme ho poriadne dlho, no nikde sme ho nenašli.

Pocit viny na seba dlho čakať nenechal. Hneď ako odišiel, som začala cítiť strach a vinu. Čo ak sa mu niečo stane? Pýtala som sa sama seba. Bude to moja vina. Keby som tak radšej držala jazyk za zubami, nemuselo sa nič stať. Ale nie, moja úprimnosť je až príliš veľká. Ničí vzťahy, zdravie dokonca aj mňa.

Bolo mi zle z jedu, ktorý mi prúdil v krvi. Mala som horúčku a vôbec mi nepomáhalo to čo som mu povedala. Keby tu bol Trevis, ležala by som naňom, on by ma objímal a zrážal by tak moju horúčku, ako to robil ešte pred pár hodinami. Cítila som sa naozaj sama, za tých pár hodín čo sme sa spolu rozprávali, mi chtiac nechtiac prirástol k srdcu. Prvé slzy si našli cestu von. "Wolfie, neplač. My ho nájdeme." Upokojoval ma Ash súcitným hlasom. "Nájdete?!" Zvrieskla som naňho a rozhodila rukami. "V týchto lesoch asi ťažko! Vy nemáte ani poňatia, čo všetko tu žije!" Zakričala som a zosypala sa znova na zem. Schúlila som sa do klbka a plakala. Bol to hysterický a srdcervúci plač. U svätej Amiri! Ja som ho zabila!

<•>