IZBY

James Shutterland (4)

,,Veríte v Ježiša, James?"

Bolo to dva dni pred Mari-inou smrťou. Jej matka, ktorá ako posledná v ich rodine verila na boha, bola presvedčená, že návšteva vysoko uznávaného kňaza by mohlo zomierajúcu dcéru zachrániť. Maria ležala na posteli, bledá a malátna a plakala. Duchovný otec sa nad ňou skláňal a modlil za jej uzdravenie. Pravda však bola taká, že ju rakovina za ten čas vo vnútri rozožrala natoľko, že už v sebe nedokázala udržať ani len moč.

,,Kedysi som veril," povedal James otvorene a dúfal, že mu viac podobných otázok kňaz nepoloží. Neznášal, keď musel klamať.

,,Tak verte aj teraz, ona to potrebuje."

James pozrel na svoju manželku Mariu. Dobre vedel, že jej neostáva veľa času. Čoskoro zomrie. A on bude opäť voľný.

V tom niekto silno zabúchal na dvere a James Shutterland sa vrátil do prítomnosti.

,,No tak, nestoj tam ako taký idiot, pomôž mi s tým!" kričal na Jamesa Andrew, snažiaci sa dostať do jednej z izieb, z ktorej tiež vychádzali zvuky hrôzy.

James pribehol ku dverám a pomohol Andrewovi tlačiť. Dvere však boli zablokované, napriek tomu, že ich z vnútra nikto nezamklo.

,,Prosím, prosím," kričala akási žena z vnútra. ,,Nie, nie jeho!" a následne sa ozval krik malého dieťaťa, a potom už nič, len ženin hrôzostrašný výkrik a plač. ,,Nieeee."

Andrew odstúpil od dverí. James sa však nepohol z miesta.

,,Prosím, prosím," kričala žena a zrejme celým telom narážala do dverí.

Minútu na to začuli, ako jej telo dopadlo na zem. Viac nezakričala.

,,Čo sa to tu, kurva, robí?" kričal zúfalo Andrew, so zbraňou namierenou najskôr do ľavej strany tmavej chodby, potom do do pravej.

Temnota ich pohlcovala. Obklopení tmou a až takmer neľudskými výkrikmi obyvateľov paneláku, ktorých pohltili vlastné izby, začínali prepadať šialenosti.

,,Tú už nezachránime," prehovoril k spotenému Andrewovi James tónom, akoby o nič ani nešlo.

,,Kurva! Kurva! Kurva!" búchal Andrew do dverí.

Možno práve preto James spočiatku nezachytil zvuk železa, zarývajúceho sa do podlahy chodby a vydávajúceho zvuk, ktorý sa prenikal až pod kožu.

,,Ticho!" zrúkol James na Andrewa a ten poslúchol.

Otočil sa k Jamesovi, tiež to počul. Obaja pozreli do ľavej strany chodby, zatiahnutej do úplnej tmy. Odtiaľ to prichádzalo. Temnota sa chystala pohltiť aj ich.

,,Čo to je?" spýtal sa Andrew a nervózne prestupoval na mieste, upierajúc zrakom do ničoho, akoby dúfal, že to uvidí.

,,Musíme preč, okamžite!" povedal Jamesa a prísne pozrel na Andrewa.

Ten ešte chvíľu prestupoval na mieste, pozerajúc k miestu, odkiaľ hlas prichádzal. Keď sa z tmy začala vynárať jeho obrovská čepeľ, Andrew začala pomaly cúvať dozadu. ,,Ježiši Kriste."

Čepeľ bola obrovská ako polovica ich tela, a podľa toho ako sa zarezávala do tvrdej podlahy, James predpoklad, že aj poriadne nabrúsená. Muž, ktorý ju zvieral v mocných obrovských rukách bol tak vysoký, ako ešte žiadny muž, ktorého James kedy stretol. Na sebe mal niečo, čo pripomínalo kožu. Až vo chvíli, keď James zaostril na tváre, a prázdne dierky po očiach, pochopil, o akú kožu sa jedná. Do tváre mu nevideli. Mal ju zahalenú pod obrovskou maskou železnej pyramídy.