IZBY

Izba číslo 32 - James Shutterland (3)

,,No tak, zobuď sa, zlato," prihováral sa mu akýsi známy hlas.

Otvoril oči a okamžite zistil, prečo mu znel tak povedome.

Hlas patril Angele Duncanovej, jeho milenke. Ležala vedľa neho, na manželskej posteli, v hotelovej izbe, tak ako ju stvoril boh. S rukami objímajúc jeho hruď.

,,Toto sa mi len sníva," snažil sa zorientovať. ,,Len ďalšia nočná mora."

Nič z toho nedávalo zmysel. Ako sa tam dostal? A čo tam do riti robí ona?

,,Myslíš, že to je sen?" prehovorila sladkým anjelským hlasom a dlaňou mu občiahla jeho prirodzenie. Doslova ho dusila.

V tom pochopil, že to je až príliš intenzívne na to, aby to bol len obyčajný sen.

,,Odišla si," pozrel Angele do očí.

Z jej oči šľahali iskry, ktoré v ňom opäť prebúdzali zlého človeka. Toho človeka, ktorým už nechcel byť. Zmenil sa. Teda, aspoň v to dúfal.

,,Vrátila som sa," pošepkala mu do ucha a jemne sa zahryzla do ucha.

Cítil ako dole tvrdne. Presne tak, ako pokaždé, keď bol s ňou. Jedine ona mu vždy dokázala dať to, po čom tak veľmi túžil. A len on mal v sebe niečo, čo zasa potrebovala ona – démonov.

,,Tak veľmi si mi chýbal," vysadla si na neho, s perami pritisnutými k tým jeho.

A začala sa vášnivo prirážať.

,,To nie je možné. Toto sa v skutočnosti nedeje. Sníva sa mi to."

Na to, aby sa mu to zdalo, však cítil Angelu až priveľmi. A zvnútra viac ako z vonku.

Jazdila na ňom presne tak ako pokaždé, keď bola hore. A on držal. Ako vždy.

,,Čo sa deje, zlatko, hm? Dnes si nejaký nesvoj," prešla jazykom po jeho hrudi, zanechávajúc za sebou vlhkú čiarku. Nie však takú vlhkú, akú zanechával on v nej.

,,Nepáčim sa ti? Hádam som ťa len neomrzela? Hm? Čo sa deje?"

Páčila sa mu. Problém bol v tom, že vedel, že to nie je realita. Nemôže to byť skutočné. Nie po tom, čo sa stalo.

,,Prestaň," povedal potichu, no s Angelou to ani nepohlo.

,,Počuješ? Zlez zo mňa."

Usmiala sa, zahryzla do spodnej pery a ešte viac sa prirazila.

,,Ty kurva, zlez zo mňa!" chytil ju za boky a odsunul preč.

,,A čo ma byť, sakra, toto? Hrabe ti, alebo čo?"

,,Vypadni, okamžite odíď!" zvrieskol na ňu.

,,Naser si, idiot," pozbierala si veci zo zeme a začala sa obliekať.

Pred odchodom si odpľula na dlážku.

Keď bola konečne preč, James Shutterland sa postavil z postele a podišiel ku oknu.

Ten výhľad. Vedel, kde sa nachádza, ale ako sa tam, do pekla, dostal?

Pod oknom sa rozprestieralo jazero Toluca Lake ponorené do hlbokej tmy.

,,To nie je možné," prehovoril nahlas.

Hodil na seba košeľu a nohavice a vyšiel z izby. Chodba jediného turistického hotela nachádzajúceho sa v ospalom a večne zahmlenom Pleasant River, zívala prázdnotou.

,,Haló, je tu niekto?" kričal do nekonečne sa tiahnúcej úzkej chodby, poslúchajúc ozvenu svojho vlastného hlasu.

Urobil pár krokov, čosi pred ním zavŕzgalo. Boli to dvere od ďalšej hotelovej izby, len pár metrov od neho.

,,Je tam niekto?" nikto sa však neozýval.

Kráčal dopredu, priamo k otvoreným dverám. Čím bol k nim bližšie, tým viac si uvedomoval, že počuje akýsi zvláštny zvuk, podobný tomu, keď sa človek dusí.

,,Ozvite sa!"

Zvuk každým ďalším pohybom nôh silnel.

Pomaly podišiel k otvoreným dverám, a nakukol do izby.

Nič. Len ďalšia hotelová izba. Škrtiaci zvuk však neprestával. Naopak. Stále viac sa mu zarezával do ušných bubienkov.

Vošiel do izby. Dvere sa zabuchli.

,,Hej!" podišiel k nim a snažil sa ich otvoriť, no nedalo sa s nimi ani pohnúť. Boli zamknuté.

V tej chvíli sa začala omietka stien olupovať. Netrvalo dlho a ocitol sa v miestnosti s

krvavo-červeným vnútrom.

Neboli to však len steny, ktoré sa zmenili. Akoby sa zrazu zmenil aj celý interiér izby. Trvalo niekoľko minút, než si uvedomil, kde sa nachádza.

Škrtiaci zvuk sa znovu spustil. Otočil sa a podišiel k posteli, na ktorej ležala osoba z jeho minulosti.

,,Maria?"

Žena si rukami zvierala krk. Oči vystúpené z jamiek, so zornicami pohybujúcimi sa do všetkých strán. Ústa akoby v zápale silného kŕča otvorené, sánky rytmicky kývajúce do strán. Celé telo sa triaslo ako pri nejakom silnom záchvate.

,,Maria!" okamžite k nej priskočil.

Pokúsil sa jej odtiahnúť ruky z krku, no nedalo sa.

,,Maria, počuješ ma?" kričal na ňu.

Ona ho však nevnímala. Len ďalej chrčala, škrtiac samú seba a žmurkajúc kamsi do stropu. Z pod viečiek jej začínala vytekať krv.

Displej prístroja, na ktorý bola napojená začal hlasno pípať a blikať na červeno.

A z diaľky sa začali donášať ťažké kroky, niečoho neznámeho.

,,Je to len ďalšia nočná mora, nič viac," hovoril si James Shutterland so zatvorenými očami.

Chrčanie ustalo. Otvoril oči a sklonil sa k žene ležiacej na nemocničnom lôžku. Nehýbala sa. James pozrel na displej prístroja a dlhú čiaru, ktorú zobrazoval. Až vtedy si uvedomil, že je mŕtva. Prešiel prstami po jej tvári a zatvoril očné viečka.

,,James," ozvalo sa akési chrčanie z chodby. Dvere sa znovu otvorili. A niečo zlé vošlo do nemocničnej izby. James na nič nečakal, odtiahol sa od Marie a rýchlym krokom prebehol ku skrini.

Na prahu dverí sa objavila osoba so železnou pyramídou na hlave. V rukách zvierala obrovskú čepeľ sekery, ktorou vytvárala na zemi hlbokú ryhu.

James zastavil dych. Cez štrbinu skrine pozoroval, ako sa monštrum približuje k posteli, na ktorej leží, teraz už mŕtva Maria.

Prízrak sa zastavil. Spustil čepeľ na zem, zohol sa k nej a roztiahol nohy.

James sledoval ako sa posteľ trasie pod váhou monštra prirážajúceho svoje telo o to jej.

Na to sa prebudil v izbe číslo 32.

,,Začínam šalieť," povedal nahlas, keď vzal do ruky zarámovanú fotku svojej dávno zosnulej manželky.

Je to už niekoľko rokov, čo zomrela. Napriek tomu sa mu deň čo deň vracajú spomienky na posledné dni s ňou. A hlavne na zvuk, ktorý zo seba vydávala, keď sa dusila.

Nikdy si to neodpustí. A dúfa, že Angela tiež nie.