„Prečo musíme vstávať tak skoro?“ zazívala Elspeth, keď si na druhé ráno sadala k stolu v kuchyni. Bradu si podoprela rukami a zatvorila oči. Bola by takto aj znova zaspala nebyť toho, že jej Beatrice podrazila ruky a jej hlava padla na stôl až to zadunelo.
„Nespi!“ skríkla jej do ucha. Ak Elspeth neprebral ten úder tak Beatricin vysoký hlas určite. Okamžite sa vzpriamila a vyplašene sa rozhliadala po kuchyni.
„O hodinu odchádzame!“ informovala ju kamarátka a postavila pred ňu kakao. Niekedy sa naozaj správala ako jej matka.
„Nenávidím ho!“ zamrmlala, kým si odchlipla z príjemne teplého nápoja. Beatrice sa len zasmiala a sadla si oproti nej s rovnakým hrnčekom v ruke.
„Kedy príde Will?“ spýtala sa Elspeth. Beatrice sa zúžili oči už len pri zvuku jeho mena.
„O pol hodinu!“ zavrčala. Elspeth sa zasmiala.
„Čo také ti spravil, že ho nemôžeš zniesť?“ spýtala sa kamarátky aj keď dobre vedela o čo ide. William si z nej pred pár rokmi vystrelil a Beatrice sa cez to nevie preniesť.
„Nepýtaj sa, keď to vieš!“ vybuchla a tresla hrnčekom o stôl až kakao vyšplechlo na drevenú dosku stola. Na to vyskočila zo stoličky a nechala vysmiatu Elspeth sedieť v kuchyni a dospávať kým sa dalo.
Ani nevedela ako dlho tam sedela a striedavo spala a bdela, keď pred domom zastalo auto. Postavila sa a prešla k oknu, odhrnula záclonu a vyzrela na ulicu. Z čierneho terénneho auta práve vystupoval blonďavý chalan v šiltovke a s čiernymi okuliarmi. Poobzeral sa okolo seba akoby čakal, že každú chvíľu na neho niekto vyskočí spoza kríka a až potom vykročil k domu. Elspeth sa presunula do vstupnej haly a postavila sa pod schody rovno oproti dverám. Čakala kým dotyčný vojde dnu. Veľmi dobre vedela, že jeho nezaujímajú zvyčajné pravidlá slušnosti a tak sa nikdy neobťažuje klopať.
Dvere sa otvorili a on vstúpil dovnútra. Zložil si okuliare a žmurkol na Elspeth. Tá sa zaškerila a hodila sa mu do náručia.
„Will!“ zvýskla a on sa hrdelne zasmial.
„Ahoj princezná!“ pozdravil ju a až potom ju pustil. Elspeth sa s úsmevom otočila ku schodom a na plné pľúca zvolala.
„Beatrice máme návštevu!“ potom žmurkla na Willa a zmizla na schodisku. Vletela do svojej izby a rýchlosťou blesku sa prezliekla a do cestovných tašiek nahádzala všetko potrebné na cestu.
Keď konečne zbehla dolu Beatrice a Will stáli oproti sebe každý na jednej strane kuchyne a z očí im sršali blesky. Jediný rozdiel medzi nimi, bol v tom, že Willovi sa na perách pohrával úsmev. Beatrice sa až triasla od hnevu.
„Vypadni! Okamžite!“ vrieskala až poháre na kuchynskej linke nadskakovali. „Vypadni z môjho domu!“
„Prečo sa cez to konečne nedostaneš?“ spýtal sa jej Will pokojne.
„Prečo sa vôbec staráš?“ okríkla ho no ním to ani nepohlo. Stál s rukami vo vreckách a hľadel jej priamo do hnedých očí.
„Pozri,“ začal tichým hlasom a pomaly spravil krok smerom k nej. „ budeš si musieť na moju prítomnosť zvyknúť, pretože najbližších desať mesiacov budeme žiť pod jednou strechou. Niežeby som tým bol obzvlášť nadšený. Bývať s takouto fúriou nebude žiadna sranda.“ Mierne sa zamračil a spravil ďalší krok. Beatrice sa ani nepohla, no Elspeth videla, že nemá ďaleko od výbuchu. A rozhodla sa zakročiť skôr než bude musieť Willa odnášať po kúskoch.
„Will!“ oslovila ho a čakala kým sa k nej otočí. Navonok vyzeral pokojne no až teraz si všimla plamene zúrivosti tlejúce v jeho prenikavo modrých očiach. „Odnes mi prosím ťa veci do auta! A počkaj nás tam!“ prikázala mu a sama vykročila k Beatrice. Po ceste sa usmiala na Willa, ten len krátko prikývol a vzal, jej aj Beatricine kufre do ruky. Počkala kým sa za ním zabuchnú vchodové dvere a až potom pristúpila ku kamarátke. Tá len stála a hľadela do prázdna. Elspeth vedela, že zvádza boj so samou podstatou seba, tak sa ani nepokúšala jej niečo hovoriť. Len ju stiahla k sebe do náručia a tuho ju objala. Cítila, že kamarátka sa trasie, nebolo to však od zimy. Stisla ju ešte silnejšie a čakala.
Odvážila sa ju pustiť až vo chvíli, keď Beatrice potriasla hlavou a slabo zaskučala.
„Si v pohode?“ spýtala sa jej na čo Beatrice, len prikývla. „Musíme ísť!“ pošepla jej. Znova prikývla. Elspeth si vzdychla. Vzala svoju kabelku, Beatrice strčila do rúk tu jej a za ruku ju vyviedla von z domu. Nezabudla zamknúť dom a potom vykročila k autu, kde za volantom čakal William. Postrčila Beatrice k zadným dverám auta a sama si sadla na sedadlo spolujazdca. Nechcela riskovať ďalší výbuch zlosti. Ten by auto asi neprežilo, nehovoriac o Williamovi.
Všetci sa pohodlne usadili a Elspeth si vložila do uší sluchátka. Rozhodla sa ignorovať celý svet a hlavne tých dvoch, ktorým musela robiť spoločnosť. Jedenásť hodín cesty autom s nimi dvoma. Za toto jej Kieran ešte draho zaplatí.
Ešte pár minút premýšľala nad tým kam to vlastne idú a potom upadla do nepokojného spánku.
Celú dlhú cestu panovalo v aute ticho. William a Beatrice po sebe hádzali naštvané pohľady v spätnom zrkadle a Elspeth sa ich snažila silou mocou ignorovať.
Keď sa konečne po neuveriteľne nudnej ceste objavili po stranách cesty domy a s nimi aj civilizácia Elspeth sa šťastne usmiala.
„Tak, vitajte v Sunsete dámy!“ po prvý raz odkedy vyrazili sa ozval William.
„Nebodaj si tu už niekedy bol!“ pozrela na neho Elspeth so spýtavo nadvihnutým obočím.
„Žil som tu niekoľko rokov ešte v čase, keď sa Obama učil chodiť!“ zasmial sa a pokrčil plecami. Beatrice vzadu len pokrútila hlavou a neveriaco odfrkla. Elspeth s Willom ju pre istotu ignorovali.
„Tak preto ťa sem Kieran poslal!“ dala si Elspeth dokopy súvislosti. Will prikývol.
„A ešte aby som robil spoločnosť tuto našej výbušnej priateľke!“ usmial sa a pokýval hlavou smerom k Beatrice, ktorej sa znova zúžili oči.
Elspeth mu uštedrila štuchanec do ramena. „Nerob!“ napomenula ho na čo sa len zasmial.
„A prečo nie? Vieš aká bude tento rok zábava?“ uškrnul sa s úmyslom ešte viac vyprovokovať Beatrice.
„Uvidíme či sa budeš smiať aj v psej búde v ktorej budeš spať!“ zavrčala.
„Len pomaly zlatko! Ešte si náš nový domček ani nevidela.“ S pokojným úsmevom sa k nej obrátil za čo sa mu ušlo zaucho. A že bolo poriadne silné, keď sa otočil na líci mu svietil červený odtlačok Beatricinej ruky. Elspeth sa rozosmiala. Tento školský rok si užije.
