Aj keď Elspeth veľmi chcela, škola bola to jediné, čomu sa vyhnúť nemohla. A popravde ani nechcela. Škola a ustavičné skúšky aspoň odvádzali jej myšlienky od Beatrice a Williama, ktorí sa tvárili akoby sa nikdy nepoznali, od Kierana a jeho domáceho väzenia, ktoré už mala plné zuby ale hlavne od záhadného chalana zo strechy, ktorý sa od vtedy neukázal.
A ešte stále tu bol problém, kôli ktorému vlastne do tohto bohom zabudnutého mesta, vôbec prišli. Partia stredoškolákov, ktorá sa nevedela zmestiť do kože. Zdalo sa, že William bol jediný, ktorý sa z nich aspoň trocha venoval tomuto problému a zistil pár informácií, ktoré sa teraz povaľovali po stole v podobe popísaných papierov.
"Tak máme tu dvoch chalanov a babu!" recitoval William a pritom prehadzoval papiere z jednej kopy na druhú. "Za posledný polrok sa im toho podarilo viac než dosť. Napadnutie, podpálený opustený dom, výtržníctvo, rušenie nočného kľudu a tak ďalej a tak ďalej."
Elspeth sa zamračila. "To sú normálne priestupky! Na toto nemám náladu Will prejdi k veci. Ako vieme, že to boli čarodejníci a nie obyčajní ľudia?"
"Pretože napadnutý muž uviedol, že baseballová pálka, ktorou ho napadli lietala akoby ju držal niekto neviditeľný. Pretože v zrúcaninách podpáleného domu sa nenašlo nič, čo by nasvedčovalo obyčajné podpaľačstvo, ale na zemi našli modrý prášok, ktorý nevedeli identifikovať. No my vieme, že taký prach sa dá nájsť len na miestach, kde bola praktikovaná mágia vo veľkých množstvách. Výtržníctvo, nebudem vysvetovať, to si viete predstaviť.." Will dorozprával a pozrel na ňu.
"Tí toho stihli." uznanlivo pokývala hlavou a odpila si z kávy. "Čo s nimi urobíme?"
"No na začiatok,by sme sa mohli zoznámiť nie?" navrhol a oprel sa na stoličke. Ruky si založil za hlavu a zavrel oči. Očividne toho veľa nenaspal. Elspeth sa nepýtala prečo, vedela si domyslieť a okrem toho aj Beatrice dnes ráno vyzerala, akoby ju prešiel kamión.
"To bude práca pre Beatrice..." pokývala Elspeth hlavou. Will na ňu pozrel.
"Prečo?"
"No pretože mňa ľudia nemajú v laske." pokrčila plecami, akoby jej to bolo jedno.
Will len pokrútil hlavou. "Tentoraz sa budeš musieť snažiť Els." pozrel jej hlbokoo do očí. "Nepozeraj tak na mňa, čím skôr zistíme, čo sa tu deje a vyriešime to, tým skôr pôjdeme domov. Vari to nie je to, čo chceš najviac?" nadvyhol obočie.
POkývala hlavou, ale zrazu si nebola istá, či je to, to čo naozaj chce. Will sa spokojne usmial a vyšiel z kuchyne zo šálkou v ruke. Elspeth si vzdychla a zložila si hlavu na stôl.
Prvý krát v živote nevedela, čo che. Nenávidela toto miesto, bolo to tu pre ňu ako väzenie, no na druhej strane, vždy milovala výzvy a s radosťou ich prijímala. A tento školský rok bol výzvou.
***
Bolo pol ôsmej ráno, keď Beatrice rozrazila dvere na Elspethinej izbe. "Elspeth poď, Will nás čaká a dnes má výnimočne zlú náladu."
Elspeth, ktorá sa práve prehrabávala v kope kníh, ktoré vyzerali akoby si prešli rukami mnohých osôb sa ani len neobzrela, len sa ironicky uškrnula. "Že sa práve ty sťažuješ na jeho nálady."
Beatrice si vzdychla, čo značilo, že túto tému nemieni ďalej rozvádzať. Radšej k nej pristúpila bližšie a nazrela jej ponad rameno.
"Čo to hľadáš?"
"Jedno zaklínadlo." zafučala otrávene a kýchla. Už hodinu sa prehrabávala v zaprášených knihách a stále nenašla, čo hľadala.
"Aké?" tón Beatricinho hlasu sa zmenil z podráždeného na podozrievavý.
"Spomínaš si na rok 1750? Keď sme boli v Nemecku s Marcom?"
"To bol ten hnedooký idiot, ktorý chodil s nami oboma naraz?"
"Hej presne ten. A spomínaš si na kúzlo, ktoré vtedy použil aby s mohol byť s nami obomi v rovnaký čas?"
Zhíknutie, ktoré vyšlo Elspeth spoza chrbta značilo, že Beatrice si spomenula a dala si dve a dve dokopy.
"Will ťa zabije!"
"Ten má teraz plnú hlavu teba mňa si ani nevšimne."
"Tak ťa zabije Kieran!"
"Nezabije...ty a polovica školy mu dosvedčíte, že som bola poctivo v škole a potom celý deň doma vo svojej izbe. Dokonca aj Will mu to dosvedčí."
"Ale..." začala no Elspeth zdvyhla ruku na znak, že už nebude počúvať ďalšie námietky. A Beatrice sa vzdala, vediac, že hádku s Elspeth ešte nikto nevyhral. A ak aj vyhral nikdy neodišiel z bojiska celý.
"Pomôž mi hľadať, alebo choď Willovi odkázať, nech počká!" vyštekla podráždene a hodila Beatrice kopu kníh.
"Z toho budú problémy!" zamrmlala si ešte popod nos, no poslušne otvorila kknihu a prechádzala očami po stránke.
Trvalo im najmenej 20 minút kým našli čo hľadali a to už Will vytruboval na aute v 5 sekundových intervaloch. Elspeth vytrhla stranu s kúzlom z knihy, starostlivo ju poskladala a vložila si ju do vrecka.
Len čo dorazili do školy a bezpečne vypoklonkovali Williama z dohľadu, zatiahla Elspeth Beatrice do prázdeho skladu učebníc a vytiahla poskladanú stránku.
"Si si istá, že to chceš spraviť?" spýtala sa Beatrice naposledy, za čo sa jej dostalo, len naštvaného pohľadu.
"Na! Podrž to!" podala ej svoj ruksak a postavila sa doprostred miestnosti.
Pomaly a potichu čítala slová napísané na papieri stále dokola, až kým vzduch v miestnosti nezhustol a Beatrice v ňom cítila závan vanilkovej vône. Vzduch akoby sa okolo Elspeth zavlnil a zrazu sa na Beatrice neusmievala jedna Elspeth ale hneď dve. Tá skutočná Elspeth držiaca v ruke papierik sa víťazoslávne uškrnula.
"Tak to by sme mali. Nezabudni, musíš ma kryť ak by sa niečo pokazilo." usmiala sa na Beatrice a vzala jej batoh z rúk. Vybrala si z neho mobil a potom ho podala svojmu klonu.
"Kam pôjdeš ty?" spýtala sa Beatrice, keď sa Elspeth obrátila k oknu.
"Neviem...isté je, že určite neostane tu! Aloha!" zakývala jej a čierna hlava zmizla za oknom. Beatrice si len vzdychla a vytiahla Elspeth číslo 2 na chodbu, kde sa zaradili do prúdu nič netušiacich študentov.
Ak sa chcete dozvedieť, čo ďalšieho sa podarí Elspeth a do akých problémov sa dostane tak si prosím komentáre :) Love ya...Lily ♥
