Dve poschodia pod ich nohami sedela Beatrice na hodine Anličtiny a počúvala rozsiahlu rozpravu o hakespearových dielach. Rómeo a Júlia, Othelo, Hamlet. To všetko už počula nespočetne veľa ráz v podaní mnohých učiteľov. Niektorí o tom rozprávali pútavo, iný sa tvárili akoby práve zjedli citrón, no dokonca aj ona musela priznať, že výklad týchto diel v podaní tejto jeinej profesorky bol hotová nočná mora. Bola si istá, že minimálne polovica triedy má práve v tej chvíli samovražedné myšlienky. Že nie je sama, ktorá pomýšľa na skok z druhého poschodia.
Našťastie do konca hodiny už nechýbalo veľa, ale Beatrice sa rozhodla vziať si príklad z jej najlepšej kamarátky a dnes sa vykašľať na školu. Tá hodina ju úplne zničila. A tak sa vyšmikla zo školy cez zadný vchod a zavolala Willovi.T en nebol veľmi nadšený, ale súhlasil, že ju príde vyzdvihnúť. Tak sa nebadane presunula pred školu a čakala. Sadla si na obrubník a prehrabovala sa pesničkami v mobile.
Ani si neuvedomivala ako dlho tam sedí keď jej pred nosom šmykom zastalo auto a dvere na strane spolujazdca sa otvorili. Zo sedadla vodiča sa na ňu vyškieral Will.
"Čo sa tak škeríš? Myslela som, že neschvaľuješ blicovanie!" spytovala sa zatiaľ čo hádzala veci na zadné sedadlo medzi papieriky od žuvačiek a hamburgerov.
"Neschvaľujem, ale dnes mám výnimočne dobrú náladu a ani tvoje poznámky mi ju nemôžu pokaziť!" usmial sa a naštartoval. Will vždy jazdil ako blázon na všetkom, čo malo kolesá a aj na tom, čo nemalo. Nebolo to tak dávno, keď nebolo jediného majiteľa koní, ktorý by mu chcel nejakého predať. Chúďa zviera ten debil vždy uštval natoľko, že sa nevládne zvalilo do trávy.
"A čo že sa stalo, že si taký happy?"
"Kieran sa u nás zastavil!" zaškeril sa.
Beatrice zamrzol úsmev na perách. "A to má byť dobré?" z KIerana mala vždy strach. Nechápala ako sa mu môže Elspeth stavať s takou aroganciou a bez strachu.
"Samozrejme!" prikývol a vyberal zákrutu,pričom len tesne minul bránu parku.
"Správne hádam ak poviem, že si mu už stihol nažalovať Elspethino podivuhodné správanie?"
"Čo si to ty o mne myslíš?" zatiahol akože urazene. Beatrice len nadvyhla obočie.
Zasmial sa. "Hej povedal som mu to!" zapískal a poklepal po volante. Ručička na tachometri ukazovala 150km/h. Beatrice mala žalúdok až niekde v krku.
"Elspeth ťa zabije!" pokrútila hlavou no on sa len zvesela zasmial.
"Tá bude rada, že ju nezakope na najbližších 1000 rokov pod zem!" smial sa.
"A prečo si ty z toho taký happy?"
"Pretože to nebudem ja koho Elspeth rozkúskuje!" smial sa a tentoraz sa smiala s ním. No zároveň kdesi v žalúdku jej bublal divný pocit, že toto všetko sa ešte zle skončí.
Beatrice ani netušila ako blízko pravde v tej chvíli bola.
***
Elspeth kráčala po chodníku domov a rozmýšľala nad tým, čo sa udialo. Stále jej nedalo, že jej nepovedal meno, no zároveň to bola pre ňu vízva a tie vždy milovala.
"Čaute vospolok?" zvolala len čo vošla do dverí. Z kuchyne sa vyklonili dve šokované tváre.
"Odkedy sa s nami bavíš?" spýtal sa Will a sadal si na stôl. Elspeth sa oprela o kuchynskú linku a odhrizla si z muffina, ktorý uchmatla Beatrice.
"Nebavila som sa?" nadvyhla obočie.
Will len mávol rukou. "Ále nechaj tak!" usmial sa a vykročil k nej. "Vitaj späť!" objal ju. Chvíľu ho nechala, nech ju obíma a potom ho odstrčila. Jej tvár sa v mihu sekundy zmenila na masku zúrivosti, až cúvol.
"Tak a teraz vyklop! Prečo si kurva žaloval Kieranovi?" spýtala sa potichu no o to nebezpečnejšie to vyznelo. Z očí jej sršali blesky a ruky zatínala v päsť. Will sa dvakrát rýchlo nadýchol, kým odpovedal.
"Nežaloval!" pípol.
"Neklam mi William Mathew vieš, že to nenávidím!" zavrčala.
Na chvíľu sa zamyslel. "On bol za tebou." skonštatoval, keď si dal dve a dve dokopy.
"Bravó génius, bol za mnou a kôli tvojej hube, ktorú si nevieš držať zavretú mám zaracha!" postupne zvyšovala hlas až sa dostala na takú úroveň, že to Beatrice nevydržala a zakryla si uši rukami.
Elspeth si spätne vybavila rozhovor s Kieranom.
Ani nie päť minút po tom, čo ON odišiel sa vzduch zavlnil a všade bolo zrazu chladnejšie. Len tak, ako to mal vo zvyku, sa jej zjavil priamo pred tvárou a tváril sa tak hrozivo, že každý iný človek by ustúpil o niekoľko krokov dozadu a sklopil oči. No to si Elspeth nemohla dovoliť. Dívala sa mu do chladných očí a ešte sa pri tom provokatívne usmievala. Kieran si ju premeral a pohľadom zastavil na jej perách opuchnutých od bozkov. Nahrnula sa jej červeň do líc, ale inak na sebe nedala nič znať.
Pokúsila sa o pevný tón a podarilo sa jej to. "Čo tu chceš Kieran?"
"Prišiel som ťa pozrieť!" odvetil. Elspeth chrbticou prebehla triaška a nemohla si pomôcť, nemala pocit, že to je náhoda.
"Videl si ma. Môžeš ísť!" odvrkla a dala sa na odchod.
Jeho hlboký barytón sa rozľahol povetrím. "Už nikdy viac sa nepriblížiš k tomu chlapovi!" Tá veta stačila aby sa Elspeth rýchlosťou blesku otočila a rozohnala. Jej otvorená dlaň však zastala niekoľko milimetrov od jeho líca, akoby ju zadržalo neviditeľné ochranné pole prúdiace z jeho tela. Spustila ruku no z očí metala Diove blesky a keby platila fráza "Pohľad môže zabíjať" Kieran by bol v tej chvíli mŕtvy už na tisíc spôsobov.
"Ja nie som jednou z tvojich slúžok a nie som ani tvoje domáce zvieratko, aby som ťa poslúchala!" začala výhražným hlasom takým silným, že by ju počul aj chluchý. "Nebudeš mi rozkazovať. Boli časy, keď si mal nadomnou moc, no uvedom si, že už nie sme v Tróji, Kieran. Svoju moc nadomnou si stratil v ten deň, čo si mi zabil rodinu! Tu som teraz doma a ty si nič! Môžem ťa rešpektovať, pretože si to z istých dôvodov zaslúžiš, ale nikdy ťa nebudem poslúchať! Rozumel si? Nikdy!" Keď skončila Kieranove oči mali veľkosť pingpongovích loptičiek a ruky sa mu triasli od potlačovaného hnevu.
"Ty sa opo..."
"Opovažujem!" skríkla. "Vypadni Kieran!"
Nevedela, či bola viac šokovaná tým, že sa mu opovážila rozkazovať, alebo tým, že ju poslúchol. Ale zrazu ho nebolo, len vzduchom sa niesol jeho hlas.
"Neopovažuj sa vychádzať z domu Elspeth! Lebo budeš ľutovať!" Cítila ako jej srdce udiera o hrudný kôš a zrýchlene dýchala.
Teraz keď stála v kuchyni a hľadela na Willa sa jej do žíl znova vlial hnev na Kierana a schytal to Will.
"Zaracha?" zopakoval po nej.
"Hej! Kôli tebe ty degenerovaný somár!" tresla mu päsťou do hrude a vypochodovala z kuchyne.
Beatrice a Will na seba udivene pozreli a obaja až nadskočili, keď sa dvere na poschodí s rachotom zavreli....
Ták ďalšia časť zo života Elspeth. Čo myslíte počúvne Kierana, alebo si urobí po svojom, ako vždy? A kto je ten záhadný chalan, ktorý ju dokáže dostať na kolená, len jediným pohľadom?
Čítajte ďalej, komentujte, hlasujte a čoskoro sa to dozviete :)
Vaša Lily ♥
