Heart Of The Chosen

2. kapitola

Rosie stojí v obrovskej miestnosti so stovkami stoličiek, neveľkým pódiom na samom kraji, vysokými žiarivými oknami, ktorých rámy sú posiate zlatom a kryštálmi. Všimla si ,že aj stoličky sú zo zlata. Aj napriek veľkým oknám je v miestnosti zvláštne prítmie a veľmi chladno. Objala sa rukami a zahľadela sa smerom k pódiu odkiaľ vychádzala silná tmavá žiara. To ,čo uvidela jej takmer vyrazilo dych ,až si musela sadnúť na jednu zo studených stoličiek. V strede pódia stál tmavý, mrazivý Anjel s nádhernými rozpätými krídlami. Okolo neho stálo niekoľko levov, všetci upierali svoje zlaté oči na Rosie. Keď započula tvrdý, intenzívne driapavý hlas ,zachvela sa ešte viac. Anjel prehovoril jazykom ,ktorý Rosie nikdy nepočula: "Quod devotio est caelum!"

Levi sa zrazu zdvihli na dve nohy, končatiny sa im predĺžili do ľudskej veľkosti a hlava sa im premenila na ľudskú. Rosie spoznala svoju mamu. Zhíkla a ruku si priložila na ústa. Všimla si ,že všetci majú na predlaktí rovnaký symbol ,aký má aj jej mama. Celý zvláštne žiaril, až sa Rosie zdalo že horí.

"Dlho sme čakali na tento okamih," Anjel uprel svoj ostrý pohľad na Rosie," ale dúfať sme nikdy neprestali. Teraz máš,drahá Rosie len jedinú úlohu. Však, táto úloha bude predstavovať mnohé skúšky, pokušenia, slepé uličky. Ak pohoríš, všetko tvoje bude zničené. Ak uspeješ, ak spojíš to ,čo bolo rozdelené dostaneš všetko a ešte viac."
Anjel dohovoril, v pravej ruke zdvihol dlhú,špirálovito prekrútenú paličku po ktorej sa ťahali žiarivomodré symboli, na jednom konci ostrú ako nôž a na druhom zakončenú krásnym ,priezračným diamantom. Palička sa rozžiarila a Anjel začal vo vzduchu kresliť neviditeľné obrysy. Rosie cítila pálčivú bolesť na predlaktí. Pozrela sa na svoju trasúcu sa ruku a keby nesedela ,tak ju nohy pod sebou určite neudržia. Na predlaktí mala rovnaký roziskrený symbol ,ktorý sa ponášal na symbol jej mami a všetkých ostatných- čo tu pred ňou stáli.

Rosie, celá spotená a roztrasená , s duseným výkrikom otvorila oči. Pomaly predýchavala zvláštny sen a viac a viac si uvedomovala ,že bolesť na jej predlaktí stále intenzívne pociťuje. Ruku ustráchane otočila k tvári a dym ,ktorý z nej vychádzal jej na chvíľu oslepil zrak. Sadla si a dôkladnejšie si prezrela predlaktie. Bol na ňom rovnaký symbol zo sna, ktorým ju označil Anjel!

Bez rozmýšľania vyletela z izby a mierila rovno do kúpeľky. Pustila do umývadla teplú vodu, do jednej dlane zobrala mydlo ,predlaktie ponorila do vody a drhla ho kým si celá vyčerpaná a vystrašená nesadla na zem. Z umývadla išiel dym ,ale to momentálne neriešila. Jej symbol žiaril ako rozžeravené uhlíky v plameni, ruka ju pálila a celá sa triasla.

Po pár minútach sa ako tak upokojila a vyšla z kúpeľky. Cez okno dopadali na kuchynskú linku teplé lúče marcového slnka a Rosie zistila ,že je neskoré ráno a mama už dávno odišla do práce.

Obliekla si jednoduché, čiernobiele,pásikavé tričko a modré džínsy. Z nočného stolíka si zobrala svoj cupcake a do kanvice dala nahriať vodu na kávu. Sadla si za pultík- na vysokú barovú stoličku, vybrala si cupcake a zahryzla do mäkkého ,sladkého piškótového cesta na vrchu s višňovým krémom. Vzdychla si a zadívala sa na rušný Londýn spoza okna.

"Všetko najlepšie,Rosie." utrúsila si len tak pre seba. Ruka ju ešte stále pálila ale omnoho menej ako keď sa zobudila. Pohľadom skúmala línie symbolu a prstom po ňom jemne prechádzala. Z myšlienok ju vytrhlo až zavibrovanie mobilu. Jediným ťuknutím po displeji otvorila správu a dnes sa po prvýkrát usmiala.

Dobré ránko, oslávenkyňa!

Dúfam ,že sa u nás zastavíš na výbornú narodeninovú kávičku. V Starbuckse končím o tretej ,ak nemáš na dnes žiadne plány ,ukážem ti miesto,na ktorom si ešte v živote nebola! Zrušil som tréning tak si to užijeme sami. Budem čakať ,pá.