Heart Of The Chosen

3. kapitola

"Odpovieš mi už konečne?" prosíkala Rosie, v jednej ruke držiaca kávu, v druhej ruke Chrissova ruka ,ktorá ju viedla pomedzi rôzne uličky a skratky.

"Nechaj sa prekvapiť." zvolal Chriss a zrýchlil krok. Rosie napočudovanie držala krok s ním aj napriek jej úbohej kondičke.

"Zatvor oči." prikázal jej .

Rosie poslúchla a podľa teploty usúdila, že vošli do nejakej budovy.

"Už môžeš." Rosie pomaly otvorila oči a to čo uvidela ju takmer dostalo do kolien. Stáli uprostred veľkého futbalového štadiónu, ktorý bol úplne prázdny a zo všetkých strán na nich dopadalo svetlo z lámp. Aj keď Rosie futbal nenávidí,zdalo sa jej to kúzelné.

"Ach, je to nádhera." vzdychla a odpila si z kávy.

"A ešte väčšia ,keď môžeš aj hrať. Pred tisíckami ľudí, vysielaný naživo v niekoľkých krajinách sveta. " zasnene sa pozrel dookola štadiónu Chriss.

"Ty sem máš povolený prístup?" rýchlo zmenila tému , kým sa zase nepustil do jeho futbalového básnenia.

"Len na dnes. Chcel som ti ukázať futbal z nášho pohľadu. Nie len z tribúny." usmial sa a chytil Rosie za ruku.

"Som rád, že ťa mám Rosie. Si to najlepšie ,čo ma kedy mohlo postretnúť." šepol a zahľadel sa do jej zelených očí. Rosie pri jeho slovách až bodlo pri srdci. Nemohla mu ich opätovať. Neznelo by to úprimne.

"Ach, Chriss!" vydrala zo seba a pobozkala ho. Bol to drsný bozk, ktorým sa snažila potlačiť nechutnosť so samej seba. Po chvíli sa od seba odlepili a vybrali sa smerom k tribúne.

"Dnes ráno mi volala polícia ,že zas našli otca v bezvedomí v nejakom bare." hlesol a zahľadel sa do prázdna pred sebou. Rosie mu stisla ruku.

"Už len čakám, kedy mi zavolajú ,že to prehnal natoľko, až to jeho telo neznieslo." Chrissov otec začal po maminej smrti veľmi piť. Kebyže Chriss nemá ešte troch starších súrodencov ,ktorý sa oňho ako tak starajú, Rosie by sa bála ,že by nadobro stratil zmysel života.

"Bude dobre. Keby sa dá liečiť..." začala a pokúšala sa o súcitný tón.

"O liečení nechce ani počuť! Je to komplikované. Ale dosť o tomto. Rozvesel ma nejakými historkami ,čo sa ti v poslednej dobe stali. Dlho sme spolu neboli."

"Uh, pravda. Tak napríklad sa mi včera sníval fakt šialený sen ,kde bola moja mama napoly človek a napoly lev. A ráno som si myslela ,že je to fakt pravda!" vyprskla Rosie.

"Bože ,tá tvoja predstavivosť. Raz ma to privedie do šialenstva." rozosmial sa Chriss.

"To aj mňa." hlesla tichúčko a pri pomyslení na symbol znova pocítila mierne zaštípanie na predlaktí. Skusla si spodnú peru a chvíľu váhala či to má Chrissovi všetko povedať. Nakoniec však usúdila ,že si to nechá pre seba. Ešte by si o nej myslel ,že sa načisto zbláznila.

"Aké si mala na dnes plány, ešte pred tým ako som ti napísal?" spýtal sa zvedavo Chriss a prepálil ju pohľadom.

"Mala som plány s vami všetkými ,ale ako naschvál všetci niečo mali! Myslela som si ,že každého z vás pôjdem nakopať do zadku!" zavrčala a náhle sa zasmiala nad svojím slovníkom.

"Ja by som bral tvoje nohy na mojom zadku ako poklonu." rypol Chriss a nadvihol jedno obočie.

"Ty si blázon!"

"To my obaja." povedal a s úsmevom na tvári ju pobozkal. Zrazu mu zadrnčal mobil a jeho tvár nabrala nahnevaný výraz.

"Prečo teraz?" zatiahol a odtiahol sa od nej.