Heart Of The Chosen

7. kapitola

Yasmin otvorila oči. V tom ju zaliala silná, ostrá bolesť v chrbte a aj v hlave. V ústach cítila chuť krvi. Odpľula si a preťažko sa posadila. Zatackalo s ňou a trochu sa jej zahmlelo pred očami. Rýchlo sa snažila prebrať. Nechcela znova zamdlieť.

Pár minút len nehybne sedela na studenej, špinavej zemi a so zatvorenými očami predýchavala silné bolesti. Keď cítila ,že jej je o čosi lepšie otvorila oči a zúfalo sa snažila zistiť kde sa presne nachádza.

Sedela na chladnej, betónovej zemi vo väznici Neskrotených. Dve steny, o ktorú sa opierala a po jej pravej ruke, boli z tmavého mramoru. Tretia stena bola zamrežovaná a bol to zároveň aj zazámkovaný vchod do cely. Posledná ,štvrtá stena bola takisto zamrežovaná, až na ten rozdiel, že predeľovala dve cely od seba a nebol v nej žiadny vchod. Čisto len mreže. Lepšie sa zadívala do druhej cely oproti nej. Ležal tam nehybne blonďavý muž oblečený v modrom svetri. Pod ním bola veľká kaluž krvi. Yasmin ho hneď spoznala.

"Alex!" rozbehla sa k mrežiam ale viac ako do polky sa nedostala. Bránila jej v tom reťaz ktorou bola o ruku priviazaná k stene. Snažila sa aktivovať si symbol ale bola príliš vyčerpaná. Celou svojou silou, čo jej ešte ostala smykla rukou ,v snahe sa vymotať z reťaze. Márne.

"Alex!" zúfalo zvolala druhý raz s nádejou ,že ešte žije.

"Neučili ťa v škole ,že mŕtvi nepočujú? Oh, áno. Prepáč, ja som zabudol. Ty si ju predsa nedokončila!" Yasmin doľahol do uší odporný, známi hlas. "A to mi pripomína, nemala si byť aj ty už najmenej dva razy mŕtva?" hlas silnel ,až Yasmin mohla pri vchode do cely zbadať postavu.

" Možno mala, ale nie som. Takže ,na čo čakáš? Zabi ma!" vyhlásila a snažila sa aby sa jej nechvel hlas. Chcela byť hrdinkou do poslednej chvíle.

"To by bolo priveľmi jednoduché, nemyslíš?" Yasmin videla ako muž nadvihol kútiky úst.

"Nie, nezabijem ťa. Tvoj trest bude omnoho horší ako smrť! A súvisí to trošku s tvojou drahou ,tajnou dcérkou. Bohužiaľ, moje svorky sú také hlúpe ,že stratili jej stopu!" agresívne si odpľul," ale nemusíš sa báť. My ju dostaneme." vyhlásil a uštipačne sa zasmial.

Yasmin sa ako obarená vystrela a pribehla k mužovi.

"Opováž sa mojej dcére skryviť čo i len vlások!" zúrivo zvrieskla a zarila nechty do špinavých mreží.

"Inak čo? Zabiješ ma? Myslím si, že kým si zavretá tak to nebude možné."

"Ako vieš, že mám dcéru?" vyprskla a čakala na odpoveď.

"Si si myslela ,že ochranné kúzlo vydrží večne a my ju nebudeme môcť vystopovať? Alebo to, že jej schopnosti sa vďaka tomu nikdy neprejavia? Úprimne,na začiatku som si to o ňom myslel aj ja. Ale to kúzlo muselo čosi zrušiť. Čosi omnoho mocnejšie ako sú čarodejníci. A kto už je len mocnejší ako čarodejníci?" spýtal sa muž nedočkavo a v očiach mu svietili pobavené iskričky.

"Anjeli!" utrúsila znechutene Yasmin.

"Presne tak! Včera mi prišiel impulz z Londýna. Ktosi, po dvesto rokoch ,konečne zaregistroval pohyb Neutrálneho levóňa na zemskom povrchu. Ich skrývaniu je nadobro koniec. Nepotrvá dlho a objavíme ich všetkých!"

"Teba to ešte neprešlo? Ty si stále myslíš,že to oni ti pomôžu získať si Mierumilovných?" zvískla Yasmin.

"Sú veľmi mocní. Podľa proroctva v Zlatej Knihe práve oni majú chýbajúci kúsok skladačky k tomu aby som mohol dostať to, o čo sa už odjakživa pokúšam. Musíme zistiť ,čo tým posledným kúskom je! Ale v prvom rade si musíme podmaniť všetkých Mierumilovných! Naši väzni z Južného Portwildu nám už pripravujú Fénixov korborel*. Látku, viažúcu sa na bunky krvi Mierumilovných, ktorý sa po dostatočnom nadýchaní dostávajú do stavu takzvanej -odovzdanosti. Cez jediný hiagém* ich všetkých budem môcť ovládať." pomädlil si ruky na ,čo sa škodoradostne zasmial.