Rosie cez kapucňu a zlepené vlasy od plaču na jej tvári, skoro nič nevidela, ale na také veci ako si naprávať mikinu nemala čas. Rútil sa za ňou dav ľudí a k tomu zopár policajných áut. Rosie napočudovanie necítila žiadny náznak únavy, len bola trochu zadychčaná. Keď bolo jedno policajné auto blízko pri nej, otvorilo sa na ňom okienko a jeden z policajtov zavrčal do magnetofónu,: Zastavte! Ste obkľúčená! Nemáte kam útiecť."
Rosie cítila v tele taký adrenalín ako ešte nikdy! Vedela, že ešte neprišla na hranicu svojich síl a ,že ešte môže pridať. V predlaktí ju ostro pichlo a Rosie zrýchlila natoľko, že policajné auto nechala pár metrov za sebou. Vtedy počula prudký náraz áut a zaškrípanie bŕzd. Rosie sa otočila a uvidela policajné auto hore kolesami ,v ktorom bolo nabúraných ďalších zo päť áut. Mimovoľne sa usmiala a keď v diaľke zbadala svoj činžiak ,adrenalín z nej postupne vyprchával.
Vyšla zopár dôverne známych schodov pred vchodom a privolala si netrpezlivo výťah. Nervózne si poklopkávala nohou a sledovala hustý dym valiaci sa spod mikiny,ktorú mala prehodenú cez ruku. Vo vzduchu bolo cítiť spáleninu. Rosie spálenú mikinu odhodila zúrivo preč a roztraseným ukazovákom druhej ruky sa pomaly približovala k rozpáleného symbolu "A". Ukazovák priložila na spleť vrchných čiarok, ktoré blyšťali najviac.
S bolestným stonom ruku reflexívne prudko odtiahla a so záujmom sledovala ,ako sa jej na ukazováku tvoria malé pľuzgieriky. Chudák Elliot! Pomyslela si ,keď si predstavila jeho holý, červený ,spálený chrbát.
Dvere výťahu sa zrazu otvorili a vyšla z nich Rosiina stará, zvedavá susedka.
"Ahoj, Rosie. Čo si akási špinavá? Oh, tá dnešná mládež. Ani umyť sa nevie." počula jej nepríjemný ,piskľavý hlas a ruku hneď schovala za chrbtom. Aj keď už symbol doháral, stále bola v tej tme vidieť silná žiara.
"Zdravím, pani Duncanová." odvrkla bez jediného pohľadu a bleskovo nastúpila do úzkeho priestoru výťahu. Pri transporte na siedme poschodie sa Rosie zdalo, že vo výťahu skáče. Tak, ale čo čaká od starého, storočného, hrkajúceho výťahu. Keď so škrípotom zastavil a dvere sa otvorili, vyletela z nich ako hladná šelma a rozbehla sa k ich bytu. Roztrasenými rukami odomkla dvere a s úľavou vošla dnu. Dvere nepríčetne zabuchla, až mala chvíľu pocit, že vyletia z pántov- čo sa našťastie nestalo a zvalila sa na gauč. Vyzliekla si svoju mikinu a hodila ju na špinavú zem.
Z pocitu skľúčenosti ju šlo poraziť tak si zapla telku. Prepínala medzi programami a celá bledá zúrivo hodila ovládač do steny ,až z neho vyleteli baterky. Na všetkých kanáloch dávali jedno, a to isté: BREAKING NEWS:
"Dnes večer sa v centre Londýna stalo niečo nepochopiteľné. Podľa kamerových záberov ,opitý vodič autobusu si to mieril priamo do dvoch mladých tínedžerov. Ako si vysvetľujete to, čo sa stalo potom?" spýta sa nabotoxovaná reportérka nejakého svedka.
"Stál som oproti na chodníku. Bol to len zlomok sekundy. Videl som rútiaci sa autobus a prežehnal som sa aj za tie deti. No zrazu, akoby niečo nedovolilo autobusu sa pohnúť ďalej a mierne vyletel do vzduchu. Jeden z tíndžerov, mám dojem, že to bolo dievča akoby vysálalo nejakú energiu na autobus a akoby ho nadiaľku riadilo. Potom ho pomaly spustilo na zem a cez celý Londýn prešla akási mierna tlaková vlna. Za celý môj život som nič podobné nevidel."
Rosie rýchlo zdvihla ovládač, dala doňho naspäť baterky a pridala na zvuku. Celá sa roztriasla.
"Svedkovia nevedia úplne presne opísať výzor dievčaťa, ale polícia neprestane po ňom pátrať. Podľa odborníkov je ľudské telo neschopné urobiť podobné veci, ktoré dnes táto mladá tínedžerka urobila. Podorobnejšie informácia vám..."
Rosie už nevnímala nič. V hlave jej svietilo len jedno: SOM MONŠTRUM. ŽIADNY ČLOVEK ALE MONŠTRUM! Cítila, že jej oťaželi viečka. Snažila sa nemyslieť na to čo bude zajtra, prečo robí takéto divné veci a ani to, že pravdepodobne skončí zavretá niekde v blázinci, kde na nej budú robené rôzne experimenty. Nevládala už myslieť. Spod zeme si vybrala mikinu, schúlila ju do klbka a položila si ju pod hlavu.
...
Elliot sa mohol snažiť ako chcel ale Yasmin nedobehol. Keď sa mu zdalo, že Rosie má namiesto zadku turbomotor ,tak jej mama má potom trojnásobný turbomotor. V úzkej uličke videl zaparkovanú motorku a aj keď jazdil asi len dva razy v živote, naskočil na ňu a čo najrýchlejšie ju skúsil naštartovať. Motorka ho našťastie hneď poslúchla. Elliot zvýšil rýchlosť na maximum a zalial ho pocit šťastia ,keď konečne uvidel uháňajúcu Yasmin.
"Naskočte!" zareval a Yasmin na neho kútikom oka pozrela. Elliot aj cez ten kútik videl, že sa tvári zdesene!
"Už som skoro doma!" zakričala naspäť a zabočila za roh. Tu Elliot zosadol a zbytok cesty sa rozhodol ísť po vlastných. Predsa len tá motorka nie je jeho a nepotrebuje mať zbytočné problémy.
Yasmin ho čakala pri vchode a spoločne vyšli po schodoch do bytu. Dvere boli podchýlené a telka zapnutá. Hneď ako Yasmin zbadala svoju spiacu dcéru, nahrnuli sa jej slzy do očí. Chytila ju za ruku a pozorne študovala jej rozpálený symbol.
"Rosie!"šepla Yasmin a kľakla si k jej.
"Miláčik, všetko je to moja vina." povedala zúfalo. Elliot si až teraz uvedomil ,aké sú si podobné. V tom momente Yasmin zapípal mobil. Vybrala ho a zamračila sa na displej.
"Elliot, musím ísť na nočnú. Ostal by si tu cez noc s ňou?" zronene sa ho spýtala.
"Samozrejme." odvetil ticho a zahľadel sa na Rosie.
"Ďakujem ti. A ráno bude isto vyľakaná. Ak dovtedy neprídem povedz jej, že je to všetko moja vina a ,že jej správanie je úplne normálne. Všetko jej to osobne vysvetlím ,keď prídem." povedala ,posledný krát sa zahľadela na Rosie a odišla.
Elliot mal na jazyku toľko otázok. Bol rovnako zmätený ako Rosie,ale po Yasmininých slovách pochopil ,že bude najvhodnejšie sa nič nepýtať. Vypol hučiacu telku a prikryl Rosie pletenou dekov so sobíkmi prehodenou cez gauč. Schúlil sa do neveľkej fotelky vedľa Rosie ,kde aj zaspal.
*******************************************************
Hellou! A je tu už piata kapitola! 😍😚😘
Viem, že veľa ľudí môj príbeh zatiaľ nečíta ,ale som rada ,že zhliadnutia postupne narastajú! Dnešnú časť môžme zaradiť do kategórie tých nudnejších ,ale všetko sa to teraz len rozbieha. 😈😇😍
Neviem prečo, ale milujem Elliota ako sa o Rosie strachuje a stará sa o ňu. Povedzme si narovinu- ktorá z vás by nechcela takéhoto kamaráta. Ja by som ho brala všetkými desiatimi!😍😋😻
Dúfam, že sa vám aj napriek nie príliš veľkej záživnosti časť páčila. Budem rada za každý komentár a votes, pretože len to mi dáva motiváciu pokračovať.💘💞💝
Gabrielle_Cupcake
xoxo
YOU ARE READING
Heart Of The Chosen
FantasíaPo pár krokoch započula v ušiach príšerný, jednoliaty zvuk ostrého pípania ,ktorý ju dostával do šialenstva. A čím kráčala ďalej , tým ho bolo počuť zreteľnejšie. "Počuješ to?" otočila sa na usmiateho Elliota, ktorému vietor ešte viac postrapatil či...
