Heart Of The Chosen

4. kapitola

Rosie reflexívne hodila pred seba ruky a čakala na svoju vlastnú smrť. Po pár sekundách necítila žiadny náraz, žiadnu bolesť, len prudké pulzovanie v ruke so symbolom. Chvíľu si myslela ,že už je v nebi. Otvorila oči a zhíkla.

Z rúk jej sálal neviditeľný tlak ,ktorý urobil akúsi bariéru medzi chodníkom a autobusom. Neviditeľná stena sa občas zachvela ako priezračná voda v bazené. Rosie cítila v rukách záťaž ,akoby práve držala celý autobus pred sebou. Ľudia okolo na ňu upierali zdesené pohľady. Symbol na ruke jej vypálil do mikiny dieru a osvetľoval všetko naokolo.

Rosie opatrne spustila ruky zároveň s autobusom. Zdalo sa jej, že autobus je k jej prstom prilepený neviditeľnými lankami, akoby ho riadila ona sama. Vyklepaná si pozrela na dlane, obzrela sa dookola na vystrašených ľudí a aj napriek Elliotovmu volaniu sa rozbehla preč. Ruky panicky tisla k hrudi a po pár metroch zabočila do slepej uličky. Popri stene sa zosunula dole na zem a rozplakala sa. Miesto bolo cítiť zhnitými odpadkami a močom. Bola vystrašená, nechápala nič čo sa s ňou deje. Zrazu pocítila tlak na jej ramenách a aj cez slzy uvidela Elliota,ktorý sa tváril akoby zazrel ducha.

"Nepribližuj sa ku mne!" zvrieskla Rosie a odstúpila od neho.

"Pokoj," povedal a pomaly kráčal smerom ku nej. Rosie hodila rukou na znak aby ďalej nešiel, keď ho ďalšia neviditeľná vlna vychádzajúca z jej dlane odhodila dozadu a Elliot prudko dopadol na studenú zem. Rosie sa za ním rozbehla. Pripadala si ako monštrum. A najviac ju desil fakt, že to ,čo sa s ňou deje, nemôže nijako ovládať!

"Elliot! Prepáč! " hlesla a kľakla si k nemu.

"V pohode. Nebojím sa ťa." povedal hrdelným hlasom a horko-ťažko sa posadil.

"Neviem čo sa so mnou deje." vzlykla. Elliot ju tuho objal a dlho-predlho tam len takto kľačali. Rosie sa klepala a pálila ju celá ruka. Odtiahla sa od Elliota a všimla si, že mu vypálila nepeknú dieru vzadu na mikine a tričku. Pokožku pod nim mal červenú. Elliot sykol od bolesti a pošúchal si chrbát.

"To ty?" spýtal sa a zdesene sa pozrel na jej rozžeravený symbol.

"No..." začala ale vyrušil ju ostrý zvuk sirény.

Elliot zahrešil, chytil ju za zápästie a zvolal,: Vypadnime odtiaľto!" bleskovo sa postavil , vyzliekol si mikinu a prehodil ju cez Rosiinu ruku. Na jej zvedavý pohľad odpovedal stručne,: Aby sme neboli nápadný." Rosie si nasadila kapucňu a rozbehla sa za Elliotom. Mierili smerom k ich činžiaku. Aj napriek hrubej mikine symbol žiaril ako milión jagavých hviezd na oblohe. Nejeden človek sa za nimi otočil, ale Rosie nespomaľovala. Pár metrov od činžiaku zastala.

"Zvládli sme to Elliot." zvolala ,odpoveď však neprichádzala. Obzrela sa za seba, ale Elliota nikde nevidela.

"Doriti!" zahrešila a rozbehla sa smerom ,ktorým prišla. Elliota našla opierať sa o nejakú zastávku šesť blokov od ich činžiaku. Bol zadýchaný a vyzeral vyčerpane.

"Elliot! Kde trčíš!" šepla naštvane Rosie a prekrížila si ruky na prsiach.

"Preboha, Rosie. To máš čo za turbomotor? Si bežala rýchlejšie ako niektoré autá. Kričal som na teba, ale nevnímala si ma!" posťažoval sa .

"To,že rýchlo bežím je tá najmenej divná vec ,ktorá sa mi dnes stala." povedala a potláčala pocit zmätenosti.

"Tam je! To dievča čo zdvihlo autobus!" zakričal ktosi z davu ľudí a všetci presmerovali pohľad na Rosie.

"Zapni svoj turbomotor ,ja idem pre tvoju mamu. Stretneme sa u teba." vyhlásil rozhodne Elliot ,až mala Rosie nutkanie -aj v tejto zamotanej situácií, sa zasmiať z jeho rozhodného tónu v hlase. Obaja sa v sekunde rozbehli opačnými smermi k ich cieľom.

Elliot mal tú výhodu ,že ho nikto neprenasledoval. Ale aj tak sa snažil čo najrýchlejšie prísť za Yasmin. Nedíval sa pred seba aj na margo toho, že pár krát narazil do namrzených ľudí.

Cez cestu letel na červenú a takmer spôsobil niekoľko havárií naraz, keď kvôli nemu museli autá prudko zastavovať. Na mieste neuskutočnenej nehody stáli novinári, policajti ,svedkovia. Elliot mal veľký problém sa cez nich pretlačiť ale nakoniec sa mu to-nevedmo ako, podarilo. Z garáže bola stále počuť hlasná hudba a smiech a Elliot mlčky uvažoval ,ako dlho už sú preč. Hľadal ich vôbec niekto?

Rýchlo otvoril garážové dvere a uvidel všetkých pozostalých ,zabraných do rozhovorov s plnými ústami rôznych druhov jedál.

"Elliot, kde sa toľko túlate?" pribehol k nemu Chriss, držiaci v ruke pohár šampanského. Elliot ho ignoroval a mieril si to priamo k Yasmin.

"Môžem s vami hovoriť?" spýtal sa jej ,ale tá príliš vrúcne niečo vysvetľovala Alexovi.

"Elliot, nepočká to?" zavrčala naštvane.

"Ide o Rosie." povedal a v duchu si zatlieskal pri jej náhlej zmene výrazu v tvári .Vedel ,že má vyhraté.

"Rosie? Čo je s Rosie? Je v poriadku?" spýtala sa ustráchane a začala Elliotovi venovať celú svoju pozornosť.

"Je, teda...nie tak celkom." začal. Nevedel ako jej má presne opísať Rosiin stav.

"Preboha ,Elliot! Čo sa stalo? Kde je?" hysterčila Yasmin so zlým tušením.

"Momentálne je doma,..." Elliot sa jej snažil v stručnosti vyrozprávať ,čo sa udialo a čakal ,že Yasmin sa z toho zblázni ,dostane panický záchvat alebo niečo podobné. Vedel ,že tak by sa zachovala jeho mama. Yasmin však len celú dobu pokývkavala hlavou. Keď Elliot skončil, niečo šepla Alexovi ,ten prikývol a Yasmin v stotine vybehla von. Elliot sa pred ďalším behaním prežehnal a rozbehol sa za ňou.

********************************
Ahojte! 😍😳
Nová časť je na svete! Dúfam, že sa vám páčila. Je síce kratšia, ale vynahradím vám to snáď nabudúce.😙😍
Veľmi pekne vám ďakujem za 600 pozretí! 💕💔💋
Nečakala som ,že po štyroch častiach budem mať toľko pozretí a votes! Strašne si to vážim.😋😎
Gabrielle_Cupcake
xoxo