Love🖤

14*

Emma

Ráno som sa zobudila na to, že mi niekto fúka do ucha.
Pomrvila som sa a čakala som, že to zmizne. Namiesto toho sa to ešte zosilnelo.

Lenivo som otvorila oči a uvidela vysmiateho Alexa.

"Dobré ránko." usmeje sa a ja tiež.
Pri tomto pohybe, som zistila že ma neskutočne bolí hlava.

Už nepijem!!

"Dobré." poviem. Alex sa už chystal vstať, no zastavila som ho.

"Alex?" opýtam sa a on sa ihneď otočí.

"Hm?" nadvihne obočie.

"Urobili sme chybu, však?" opýtam sa so sklopeným pohľadom na svoje ruky.

"Ja to neľutujem. A je mi ľúto že ty áno." povie a ja si vzdychnem.

Ľutujem to vôbec?

"Ja to tiež neľutujem."jeho zamračený pohľad vystriedal široký úsmev.

"Bude to len medzi nami. Neboj sa."pohladí ma po líci.

"A...no....páčilo sa ti to?"roztomilo nadvihne obočie.

"Áno páčilo." poviem hanblivo a on sa zasmeje.

"To som naozaj veľmi rád." žmurkne.

Som si tým 100% istá, že som celá červená.

"No vieš....pokiaľ sa ti páčilo....no.." kokce.

Je taký zlatý.

"Alex už sa vykokci." zasmejem sa.

Zdvihne na mňa tie svoje krásne oči, ktorými ma nejedenkrát pripravil o reč.

"Mohli by sme byť kamaráti s výhodami." vyhŕkne až mi zaskočí vlastná slina.

Počula som naozaj dobre??

Mne sa sníva.

Nesníva. On sa ma to vážne spýtal.

Čo mám robiť ?

Hlavne nestresuj ty hysterka.

"Ja viem. Je to hrozný nápad.Prepáč." ospravedlní sa.

"Alex ale ja som..." skočí mi do reči.

"Ja viem." usmeje sa.

"Tak potom?" nadvihnem obočie.

On asi nechápe že som totálne neskúsenná.

"Môžeme len to čo včera večer. A keď sa budeš cítiť na niečo viac.....tak sa to stane."usmeje sa a ja tiež.

Už som hovorila ako je jeho úsmev nákazlivý? Ak nie, tak to teraz už viete.

Keď som nič nehovorila, asi pochopil.

"Chápem to že nie.Prepáč za taký návrh." ospravedlňujúco sa na mňa pozrie a vstane.

"Súhlasím." rýchlo poviem než odíde.

Ja neviem prečo to robím a ani neviem ako sa tým náš vzťah zmení,no chcem to.

Najprv si si to mala rozmyslieť.

To síce mala, ale je to spontánne rozhodnutie. Myslím, že priam túžba.

"Čo?" opýta sa prekvapene Alex. Opäť si sadol vedľa mňa.

"Že súhlasím s tvojim návrhom." zopakujem mu, aj keď viem, že veľmi dobre to počul.

Alex sa doširoka usmeje pri čom ukáže svoje dokonale biele zuby.

"Ale nesmie sa to nikto dozvedieť." pohrozím mu prstom.

"Neboj sa." žmurkne a následne ma objíme.

Na čo som sa to ja dala?

***
Po rozhovore s Alexom, som prešla do kúpeľne, kde som sa obliekla a upravila.

Vyzerala som hrozne. Strapaté vlasy, kruhy pod očami a potom tu bol obrovský cucflek na mojom krku.

Snažila som sa to zakryť rôznymi make-upmi, no veľmi to nepomohlo.

Stále to bolo trocha vidieť.

Už upravená som zišla dole za ostatnými.

"Ahojte." pozdravím ich.

"Ahoj."odzdravia mierne otrávene.

Ako vidím asi nie som jediná, ktorej po tom alkohole niečo je.

"Ahoj sestrička."objíme ma James. Zbožňujem jeho spontánnosť.

"Na." podá mi tabletku a vodu.

Ako vie že ma bolí hlava?

"Ďakujem." usmejem sa. Zapila som ju a prisadla som si k stolu. Odrazu si ku mne niekto prisadol.

Alex.

Usmial sa a ja som mu to s radosťou opätovala.

"Páči sa."podá mi James raňajky.

Odkedy je až takto prehnane milý. Určite niečo urobil a týmto si to chce vyžehliť.

Veď ja to zistím.

"Tebe nie je zle?" opýtam sa ho keď si k nám prisadne.

"Bolí ma hlava." pretrie si tvár.

"Ale ty vyzeráš ako zombie." povie s úškrnom a ja započujem ako sa aj Alex zasmeje. Obidvoch som ich obdarila zamračeným pohľadom.

"Veď si choď pospať a večer pokračujeme."zakričí mi Tom.

"S čím?" opýtam sa.

"No predsa s oslavou."zapiští Amy.

"Ja už nepijem." oboznámim ich, na čom sa všetci začnú smiať.

"Vážne." dodám a všetci sa ironicky ozvú že vedia.

Najedená som sa vybrala hore do izby. Mala by som si aspoň dvadsať minút pospať.

Zvalila som sa bruchom na posteľ a hlavu zaborila do vankúša. Započula som otvorenie dverí, no nereagovala som na to. Bola som až príliš lenivá.

Posteľ sa na druhej polke prehupla, čo už ma donútilo pozrieť sa. Na druhej polke ležal Alex. Usmiala som sa na neho a opäť som si hlavu šmarila do perín.

"Em?" opýta sa. Natočila som hlavu tak aby som ho videla.

"Áno?" to som svedvá čo ho zase napadne.

"Ešte stále platí tá naša dohoda?" zahryzne si do pery, čo upútalo moju pozornosť. Naša dohoda nie je na svete ani 3 hodiny a už sa pýta čí ešte platí.

"Áno. Pokiaľ to nechceš zrušiť."zasmejem sa.

"Nechcem."povie a ja prikývnem.

"A čo ideš robiť teraz?" vyzvedá.

"Nič. Prečo?" začínam tušiť,kam toto smeruje.

"No." doširoka sa usmeje.

Pochopila som.

Ó môj bože. A je to tu.....

Čo myslíte, že sa stane? 😁😍