Love🖤

30*

"Potratila si." povie Alex a ja sa okamžite rozplačem.

Emma

Nezmohla som sa ani na jediné slovo. Nedokázala so nič. Len plakať. Prečo sa takéto veci musia stávať vždy mne? Prečo?

Vôbec tomu nechápem. Veď bolo všetko v poriadku. Určite za to môžem ja. Určite.

"Milujem ťa Emma.Je mi to neskutočne ľúto ale my to zvládneme. Ty to zvládneš. Prosím. Musíš." povie a vtiahne ma do silného objatia, ktoré mu opätujem.

Čo keď to je osud? Možno vedel že by som nebola dobrá mama. Že by som sa o neho nedokázala postarať.

"Alex." zakňučím a on ma pohladí po tvári a tým mi zotrie slzy.

Chcel niečo povedať, no do izby vošla sestrička s doktorom.

"Dobrý deň slečna." pozdraví ma a ja ho odzdravím.

"Ako sa cítite?" opýta sa a ja si vzdychnem. Skúste hádať ako.

"Už....lepšie." zaklamem. Cítim sa hrozne.

"Chápem. Bude to troška zase trvať kým si zvyknete. Je mi to naozaj ľúto. Dôvody budú známe až po vyšetreniach, ktoré vám spravíme zajtra." objasní a ja prikývnem.

"A-a môžem mať...môžem mať ešte deti?" opýtam sa koktavo. Čo keď nie?

"Samozrejme že áno. Som o tom presvedčení."milo sa usmeje sa ja tiež. Aspoň že to.

Doktor ma ešte oboznámi s vyšetreniami a potom spolu so sestričkou odíde. V tom však do izby vtrhne Tom s Jamesom.

"Em je mi to strašne ľúto." rýchlo ma James objíme. Opäť sa rozplačem.

Keby si vedel ako je to ľúto mne, milý braček.

"Som s tebou."pošepká mi a ja ho objímem silnejšie.Potom sa otočí za Alexom a za mnou príde Tom.

"Em." povie mi Tom a ja sa na neho chabo usmejem.

"Si silné dievča. Zvládnete to, obaja.......Mám ťa rád Em." povie a jemne ma objíme.

Alex

Kurva tak hrozne to bolí. Veď bolo všetko v poriadku. Nemala žiadne problémy. Tak prečo?

"Alex. Je mi to ľúto brácho." potľapká ma po pleci.

"Ja tomu nechápem." poťahám si za vlasy.

"To je život." mykne plecom Tom. Chcel by som vidieť teba ako by si reagoval kurva.

Prišiel do izby doktor a povedal nám aby sme odišli, že si musí oddýchnuť. Rozlúčili sme sa s ňou a išli sme do baru. Musím sa dnes opiť. Objednal som si hneď dvojitú vodku, Tom pivo a James je šofér.

"Nechápem to. Vy to chápete? Spravil som niečo z....." James mi nahnevane skočí do reči.

"Takže po prvé: Ty za to nemôžeš. Nikto za to nemôže.
Po druhé: Musíš držať s Emmou.
No a po tretie: Je lepšie že potratila teraz, ako by sa to malo narodiť buď mŕtve alebo postihnuté." povie a ja vyvalím oči.

"Je to pravda. Možno to znelo necitlivo ale uznaj." dodá a Tom prikývne. Do riti ja viem že máš pravdu, ale prečo?

Kurva prečo? Všade kam prídem sú len problémy. Bez mňa by jej bolo lepšie.

"Ja viem že je to pravda. Ach bože chalani ja ju tak ľúbim." no dobre už som toho popil trocha viac.

"Vidíme." zasmeje sa Tom a James prikývne.

"Vy ma nezastavíte?" nadvihnem obočie keď si objednávam už ôsmy dvojitý pohárik vodky.

"Musíš sa odreagovať." mykne plecom James a ja prikvýnem.
*******
Asi som to trocha prehnal. Vypil som ich totiž dvanásť a som totálne na mol.

"Ja chcem ísť za ňou. Milujem ju a teraz ma potrebuje.Chalani prosím pustite ma tam." kňučím v aute. Chalani ma museli z baru odvliecť na silu.

"Ale teraz za ňou ísť nemôžeš. Pôjdeš keď sa vyspíš." povie už zmorený Tom. Totiž, musí ma držať lebo som chcel vyskočiť za jazdy.

"Ale ja ju potrebujem." opäť zakňučím na čom si obaja hlasno vzdychnú.

Asi im leziem na nervy čo?

"Bože môj si ako labilná hysterka." prekrúti očami James a Tom sa zasmeje.

"Bude ma teraz nenávidieť? Bude odmeraná?" upriamim na nich pohľad aj keď to bolo celkom ťažké.

"Nebude. Ona to zvládne a teraz to musíš aj ty." povie James.

"Kámo si už predsa niaky ten chlap." potľapká ma po pleci Tom.

"Som." hrdo prikývnem. Keď sme zastavili pred domom, nemohol som sa vytrepať z auta. Chalani ma museli doniesť do izby, kde som sa v oblečení zvalil na posteľ a zaspal som.
*******
Ráno som sa zobudil na slnečné lúče, ktoré mi svietili priamo do tváre. Nespokojne som sa pomrvil a pomaly posadil.

Takto ma asi ešte nikdy nebolela hlava. Prešiel som do kúpeľne, kde som si dal rýchlu sprchu a poriadne si vydrhol zuby. Obliekol som si nové veci a zišiel dole za Jamesom.

"Čauko." pozdravím ho a on mi odkývne.Zobral som si z chladničky jogurt a prisadol si k nemu.

"Je ti zle?" opýta sa ma s úškrnom. Sa mi smej ty buzerant.

"Daj si potom tabletku a pôjdeme za Em." povie a ja prikývnem. Už sa jej neviem dočkať.

Dojedol som, dal som si tabletku a spoločne sme sa vybrali do nemocnice.

"Ahojte." pozdraví nás hneď vo dverách.

"Fuj. Ty si pil?" urobí znechutenú grimasu po bozku. Však som si drhol zuby.

"Trocha." zasmejem sa.

"Trocha." zopakuje ironicky James a ja ho buchnem do ramena.

"Musel si sa odreagovať." Emma sa jemne usmeje. Aspoň že ma chápe.

"Chcel sem ísť okolo tretej v noci. Chcel utiecť z auta a preto ho Tom musel držať. Totálna hystreka." zasmeje sa James a Emma tiež.

"Ďakujem James. Teraz vyzerám ako úbožiak." poviem a Emma ma chytí za ruku.

"Žiaden úbožiak. Dokonalý, sexy chlap. A hlavne môj chlap." žmurkne Em a pobozká ma. Som rád že nie je uzavretá,aj keď na nej stále vidím smútok.

"Dobrý deň." opäť príde ten istý doktor čo včera. Začne sa hrabať v papieroch.

"Vaše výsledky." ukáže na správny papier. Všimol som si ako sa Em zhlboka nadýchla.

"Bolo to zapríčinené stresom." povie jednoducho a Emma na neho ostane nechápavo pozerať.

"Stresom? Ale ja som nebola v strese." povie Em.

"Mohlo to byť aj dávnejšie." mykne plecom doktor. Tá hádka s jej otcom. To bola celkom stresová situácia.

Že by?!

"Možno menšia hádka s otcom." dodá Emma a doktor prikývne. Takže menšia hej?!

"Ale ovplyvnilo to váš organizmus. Telo nebolo pripravené na tehotenstvo." povie doktor.

"A mimochodom, zajtra môžete ísť domov." usmeje sa a Emma prikývne.

Prepáčte že včera nebola nová časť, ale nemala som vôbec čas.
Čo poviete na dnešnú??:):)

A ďakujem za viac ako 2k zhliadnutí. :3