Love🖤

16*

13+

Emma

Namierila som si to do lesa za chatou.
Počas cesty som objavila rozpadnutú lavičku na ktorú som si sadla. Nie je to divné? Lavička uprostred lesa.

Rozmýšľala som nad všetkým čo sa za posledné dni udialo.

Nad mnou a Alexom, nad Jamesom a Amy.

Asi som to trocha prehnala s tým výbuchom ale záleží mi na mojom bratovi. Viem že Amy nebrala nikdy vzťahy vážne, lenže James je pravý opak. Počas tohto rozmýšľania som stiahla polku fľaše.

"Tu si." ozve sa niekto za mnou a ja sa myknem. Otočila som sa na osobu, ktorá ma vystrašila.

Alex.

"Z-zľakla som sa." asi by som mala prestať piť.

"Si naliata." zasmeje sa a prisadne si ku mne.

"Trošíííčku." ukážem na prstoch a začnem sa smiať.

"Trošku viac." s úsmevom pokrúti hlavou. Zapozerala som sa na jeho tvár.

Ach, ako ja zbožňujem jeho úsmev.

"Poď. Už je zima." postaví sa a podá mi ruku.

"Nikam nejdem." prekrížim si ruky na hrudi. Do tej chaty ma nikto nedostane.

"Pôjdeš po dobrom alebo po zlom. Vyber si." mykne plecom a ja sa zasmejem, no nestaviam sa.

"Vybrala si si." povie a prehodí si ma cez plece.

"Alex daj ma dolu." poviem, no on sa len zasmeje a pokračuje ďalej.
***
"Máš pekný zadok." poviem a plesnem mu po ňom.

"Nebuď úchylná." zasmeje sa.

"A čo keď chcem byť?" opýtam sa a opäť ho plesnem, na čo zareagoval pohotovo. Pleskol po zadku aj on mňa.

"Héj." zvresknem.

"To máš za to." mykne plecom.

"Priznaj to, páči sa ti môj zadok."poviem mu a on sa zasmeje.

"Veď som nepovedal že nie." povie a stlačí mi ho. Keby ma videl, zistil by že som celá červená.

"Alex?"opýtam sa po dlhšej chvíli. Už ideme dobrých 15 minút a on ma stále nesie.

"Hm." zamumle.

"To sme vážne tak ďaleko od chaty?" nadvihnem obočie aj keď to nemôže vidieť.

"Hľadal som ťa asi hodinu." zasmeje sa a ja vyvalím oči.

"Veď si nemusel." poviem a on prikývne.

"Tak prečo si ma teda hľadal? Poslal ťa James?" nedala som sa. Vzdychne si a zloží ma na zem. Postaví sa pred mňa a prehrabne si vlasy.

Bože to nech nerobí inak na neho...STOP!

"James ma o to nepožiadal. James sa zatvoril v izbe a vyhodil odtiaľ aj Amy." povie a ja si vzdychnem.

"Em viem že ťa to nahnevalo. Aj mňa. No skončili to ......už úplne." povie a ja pretočím očami.

"Ja som nechcela byť zlá ale nechcem aby mu ublížila." poviem a Alex vyvalí oči.

"Chceš tým snáď povedať, že je kurva?"opýta sa zamračene. Dopekla veď dobre vieš aká je. Tak prečo sa tu teraz tváriš, že nie.

"A chceš povedať že nie? Sám dobre vieš aká je." rozhadzujem rukami. Alex sa zasmeje a pozrie mi do očí.

"Emma uvedom si, že nie si o nič lepšia." povie a mňa ako keby v ten moment niekto pichol pri srdci.

Tak toto nemal. Ani zďaleka nie som ako ona. Ani zďaleka.

Asi si uvedomil čo povedal, pretože na mňa vystrašene pozrel. Chcel niečo povedať, no ja som bola rýchlejšia.

Prekonala som slzy, nadýchla som sa, obišla som Alexa a rýchlymi krokmi išla vpred.

Nevedela som kam idem, no bolo mi to jedno. Hlavne čo najďalej od neho.

"Em." dobehne ma.

"Daj mi pokoj Alex." poviem a rozutekám sa.

"Emma." kričí na mňa, no ja ho rozhodne nemienim počúvať.

Asi som si myslela, že ma nedobehne. Lenže on je vážne neskutočne rýchly.

"Nepočuješ? Daj. Mi. Pokoj." zvresknem, až na mňa prekvapene pozrie.

"Počujem." povie pokojne. Tak on si je ešte aj v kľude?

"Tak potom?" vytrhnem mu ruku zo zovretia a prekrížim si ich na hrudi.

"Prepáč." povie a opäť sa mi zadíva do očí. Vidím v nich....ľútosť, bolesť.

"To je v poriadku." poviem a otočím sa na odchod, lenže opäť ma zdrapí a pritiahne k sebe.

"Šibe ti? To bolelo."poviem nahnevane a on pretočí očami.

Jediný kto tu môže pretáčať očami som ja chlapče.

"Em." povie a ja sa na neho pozriem.

"Prosím, prepáč mi to." dá sa na neho vôbec hnevať dlhšie ako hodinu?

"Ale...." nedopoviem, pretože ma vášnivo pobozká. Chcela som protestovať, no proti nemu som slabá. Bozky som mu začala s radosťou oplácať. Vyšvihol si ma na ruky a ja som okolo neho okamžite obmotala nohy. On si jednu ruku položil na môj chrbát a druhú mi dal pod zadok.

Bozkávali sme sa bez prestávky a tak vášnivo, čo ma privádzalo do tranzu.
Odrazu sa s nami pohol. Nevedela som kam ide, no bolo mi to jedno. Aj keby sme zastavili niekde na lesnej cestičke bolo by mi to jedno. Chcem ho a to hneď.

"Em." vzdychne moje meno, keď sa mu prisajem na krk. Sama pre seba som sa usmiala. Odrazu sme niekde zastavili a on ma niekde posadil. Otvorila dom oči a uvidela som, že sme vnútri starej kôlne.

Sedela som na  stole.

Alex sa od mňa odtiahol a doširoka sa usmial. Okamžite som mu to opätovala. Len tak stál a pozoroval ma. Už som to nevydržala a schmatla ho za tričko ku mne. Konečne som sa mohla vrhnúť na tie jeho dokonalé pery.

Bola som príliž nedočkavá a tak som mu začala sťahovať nohavice.

"Nemali by sme spomaliť?" zasmeje sa.

"Ticho." poviem a stiahnem mu ich. Alex sa len zasmeje a začne dávať dole moje šortky. Pomaly ich rozopínal a sťahoval. Celý čas mi pozeral do o'í a uškŕňal sa. Keď ih dal konečne dole, vrhol sa na nohavičky.

"Naozaj?" opýtal sa a ja som prikývla. Usmeje sa a stiahme mi ich dole.

Hanbila som sa a to veľmi. Najradšej by som sa okamžite zakryla.

"Nemáš sa prečo hanbiť princezná." bože on je taký zlatý. Nabrala som opäť odvahu a stiahla mu boxerky.

Sme úplne nahý a teraz obaja. Teraz sa to stane. S Alexom.

Ja neverím.

Odrazu sa ku mne priblíži, žmurkne a pomaly do mňa vnikne. Nohy som stisla viacej okolo neho a hlavu som si zaborila na jeho krk. Bolesť síce nie je veľká, no stále je tam.

"To prejde." zašepká mi a pohľadí ma po vlasoch.

Mal pravdu. O chvíľu nebola ani zmienka o tom, že niekedy niaka bolesť bola. Pozrela som na Alexa, ktorý ma hypnotizoval poh)adom. Pochopil že bolesť prešla a tak sa začal hýbať. Z úst sa nám drali vzdychy, ktoré som nedokázala ovládať.

"Alex." zakňučím a on sa uškrnie. Bozkáva mi každý kúsok tváre, tela a mne sa to neskutočne páči.

"Emma."vzdychne a o pár sekúnd sa urobí. Ešte chvíľu sa vo mne hýbal a potom som sa urobila aj ja.

Poobliekali sme sa, upravili a vyšli z kôlne.

"Alex?" opýtam sa a on sa na mňa s úsmevom otočí. Keď uvidí môj výraz, úsmev ho prejde.