Love🖤

35*

Alex

Ostal som šokovane stáť. Ona videla ako ma táto chudera pobozkala. Určite si to zobrala zle.

Kurva, kurva, kurva....som v riti.

Nahnevane som sa otočil na vyškerenú Amber.

"Hups,myslím že už nemáš priateľku."zasmeje sa. To už som stínal päste a chystal sa jej vraziť. Lenže mi to prekazil Tom.

Prisahám že keby neprišiel tak jej vrazím.

"Ty si sa načisto zbláznil? Jebe ti?" opýta sa ma nahnevane a prepichne pohľadom Amber.

"Ty?" opýta sa jej znechutene.Jej úsmev sa ešte viac rozšíri.

"Ale no, Tominko nebuď hneď hnusný."povie.Uvidím ako Tom stisne päste, no ovláda sa.

"Tom prisahám že som to nechcel. Ona sa na mňa hodila." argumentujem. Počujem ako sa Amber zasmeje a tak na ňu upriamim zrak.

"Chceš povedať že hento čo teraz utieklo,je lepšie ako ja?" nadvihne obočie.

"Je stokrát.....počkať, je nekonečne veľakrát lepšia ako ty. Ty jej nesiahaš ani po členky." poviem a nahnevane odídem z obchodu a za mnou Tom.

"Tom kam išla?" porozhliadam sa po obchode.

"Neviem ale bola zničená. Zobrala mi kľúče od auta." moje srdce vynechá úder.

" Kurva, ale ona nevie šoférovať. Nemá ešte šoferák. " poviem ustráchane a spolu s Tomom sa rozbehneme von.

Emma

Ako mi to mohol urobiť? Čiže ten sen naozaj niečo znamenal. Bolo to upozornenie. Tak strašne to bolí. Milujem ho a on sa tam cucká s neznámou fiflenou.

Trikrát mi zvonil mobil. Hádajte kto mi volal. Chalani. Nezdvihla som ani jedného. Zotrela som si slzy, lebo som skoro nič cez ne nevidela. Síce nemám vodičák, no ide mi to dobre.

Išla som najrýchlejšie ako som si trúfala a to vám poviem, že to bolo naozaj rýchlo. Smrkla som a v tom sa to stalo.

Počula som škrípanie brzd a videla som všetko rozmazane.

Potom som však nevidela ani nepočula nič.

Alex

"Je doma?" vtrhneme s Tomom do domu, kde pobehuje vystrašene James.

"Nie, nie je. Kurva Alex ako si mohol." povie a v tom po mne skočí. Tom ho rýchlo odtiahne a ja si prejdem po krku.

On ma chcel zadusiť.

"James prisahám že to tak nie je. Vrhla sa na mňa." rozhodím rukami a on sa zasmeje.

"A kto? Ako sa volá?" prekríži si ruky na hrudi.

"Amber." povie Tom a James vyvalí oči.

"Veď tá tu nežije."povie. Oh áno, lenže prišla na týždeň.

"Je tu na týždeň." dodá Tom a James si vzdychne.

"Alex kurva keď sa jej niečo st...."nedokončí, lebo mu zazvoní mobil.

"Prosím." ozve sa do mobilu.

"Č-č-ože?" opýta sa koktavo. Sadne si na gauč. Celý zbledol.

To neveští nič dobré.

"H-hneď som tam." povie a zloží. Otočí sa na nás a priam okamžite si všimnem v jeho očiach slzy.

Nie!!!

"James?" opýtam sa potichu. Neodpovedal, len na nás pozeral. Pozrel som na Toma, ktorý bol rovnako vystrašený ako ja.

"Mala nehodu. Je v nemocnici." povie a mne sa zastaví srdce.

Nie, nie , nie. To nie je pravda. Nemôže.

"Kurva je v nemocnici a je na tom zle." zvreskne James a rozplače sa.Nemohol som to ovládať, rozplakal som sa aj ja.

"Musíme ísť za ňou." povie Tom a my prikývneme. Rýchlo nastúpime do Jamesovho auta, ktoré musí šoférovať Tom. Ani jeden totiž nie sme schopní šoférovať.

Nemôžem ju stratiť. Nemôžem. Ona je moje všetko. Nedokázal by som bez nej byť.

Ihneď ako sme zastavili pred nemocnicou, zmocnil sa ma nepríjemný pocit.

Za všetko môžem ja. Len a len ja. Čo keď ma už nikdy nebude chcieť vidieť?

"Emma Colton." povie James na recepcii.

"A vy ste ?" opýta sa recepčná.

"Brat." povie a ona prikývne. Chvíľu hľadala v počítači.

"Poschodie 2, izba číslo 256." povie a my rýchlo nastupujeme do výťahu.
*****
Už dve hodiny sedíme na chodbe a čakáme kým dooperujú Emmu. Keď sme prišli, rýchlo ju viezli na sál kvôli vnútornému krvácaniu.

Pozrela som na Jamesa, ktorý v ruke zvieral fľašu vody a neustále sa prechádzal dookola.Oči mal celé červené a opuchnuté od plaču. Premiestnil som pohľad na Toma. Mal nahodený smutný výraz a pozeral na svoje ruky.

No a ja?

Ja sa cítim ako keby mi niekto rezal srdce. Keby sa tu neobjavila tá odporná, tupá Amber nikdy by sa niečo takéto nestalo a Emma by nebola v ohrození života.

Dokonca volal aj Nick s Alice. Okamžite nastupujú na najbližší let.

"Dobrý večer, pán Colton?" podíde k nám starší doktor. James podíde k nemu.

"Je stabilizovaná. Operácia prebehla bez komplikácií.Krvácanie sa podarilo zastaviť, čo je plus.Ďalšie zranenia nie sú také vážne. Je to narazené rebro, pár škrabancov ktoré sú dosť hlboké a pár modrín." zatvorí hárok papiera a upriami na nás pohľad.

"Prežije?" opýta sa azda najdôležitejšiu otázku James. Doktor sa jemne usmeje a prikývne.

"Nebojte sa. Pokiaľ nenastanú opätovne komplikácie o takých deväť dní môže ísť domov."prikývneme.

"Môžeme ísť za ňou?" opýtam sa.

"Môžete. Ale poprosím vás absolútny pokoj. A ešte nezľaknite sa. Vyzerá horšie ako na tom je" povie a my prikývneme. Vyzerá horšie?

Zvedie nás až pred jej izbu, kde sa od nás odpojí.

Mal som vojsť prvý, no bál som sa. Odrazu ma niekto chytil za rameno. Otočil som sa a uvidel James, ktorý na mňa povzbudzujúco pozrel. Zhlboka som sa nadýchol a roztrasene otvoril dvere. Okamžite som zaregistroval pípanie prístroja, ktorý merá pulz.

Keď som však uvidel ju, pred očami sa mi zahmlilo. Prestal som normálne dýchať a kolená sa mi začali podlamovať. Ešte nikdy som ju nevidel takú zničenú.

Bola napojená na rôzne prístroje, do žili jej tiekli dve infúzie. Na krku mala ochranný golier. Bola celá bledá ako keby bola mŕtva.

Pohľad na ňu ma neskutočne ubíjal.

Podišiel som k nej a chytil ju za ruku. Mala ju neskutočne studenú. Opäť som sa rozplakal.

"Teba nemôžem stratiť. Milujem ťa Emma. Prosím zostaň so mnou. To čo si tam videla bolo hrozné nedorozumenie. Nikdy, nikdy by som ti niečo také nespravil." plakal som ako malé decko.

"Alex poď radšej preč." povie James a vtedy si uvedomím že plače aj on. Dokonca aj Tom.

A to si hovoríme chlapi.

"Nie. Nedostaneš ma odtiaľto. Budem s ňou." zakňučím a on si nahlas vzdychne.

"Teraz jej nepomôžeš." dodá Tom.

"Vy tomu boha nechápete? Nemôžem ju opustiť." poviem frustrovane a postavím sa. No to som robiť nemal. Zatočila sa mi hlava a ja si už len pamätám ako ku mne pribehol Tom s Jamesom.