Zobudila som sa okolo siedmej večer. No super, veď večer nezaspím. Čo už. Zmohol ma ten plač. Chvíľu som sa rozhodovala čí mám ísť dole, no nakoniec som sa rozhodla že pôjdem. Zišla som dolu, kde sedel James s Alexom a Alice varila, zrejme večeru. Otec tu nebol.
Našťastie.
Neviem čí by som sa na neho dokázala pozrieť.
"Už si hore Šípková Ruženka?" zasmeje sa mi Alex.
"Veď som nespala dlho." vyplazím mu jazyk a usadím sa na stoličku pri barovom pulte.V skutočnosti som spala len 4 hodiny. To nie je až tak veľa, či? Veď som bola unavená.
"Vôbec si nespala dlho." povie ironicky James a ja pretočím očami.
"Je tehotná. Teraz bude robiť rôzne veci ktoré nikdy nerobila. Určite bude dlhšie spávať. Viacej jesť. A budú sa jej meniť nálady." usmeje sa a premieša niečo na panvici.
"No čo. Budú to musieť so mnou vydržať." usmejem sa na chalanov, ktorý si vzdychnú.
Tvária sa ako keby som už teraz bola fúria.
"Len čí sa s tebou bude dať vydržať." povie James a Alex so smiechom prikývne.Škaredo som na nich pozrela a otočila sa radšej na Alice, ktorú som pozorovala ako varí. Musím povedať, že aj za ten deň som si ju obľúbila.
Je taká....iná. Vyžaruje z nej milosť, dobrosrdečnosť , priateľskosť a proste....je mi neskutočne sympatická.
Myslím že budeme mať dobrý vzťah.
"Alice?" opýtam sa a ona sa na mňa s úsmevom otočí.
"Otec je v izbe?" opýtam sa a ona prikývne.
Nebudem sa tváriť že o ňom neviem.No ja za ním určite nepôjdem. To on by mal prísť za mnou.
"A kde bude vlastne tá svadba?" nadvihnem obočie a podopriem si rukou bradu.
"V New Yorku, Em." žmurkne a ja prikývnem. Celkom sa aj teším. Na svadbe som bola len na jednej a to som mala asi tak 6 rokov. Dokonca to nebola svadba rodiny ale maminej kamarátky. Čiže celé o ničom.
"A kedy sa budete sťahovať?" opýtam sa. Som rozhodnutá tu totiž ostať.
"Na druhý týždeň." povie a ja vyvalím oči. To už?
"Dúfam že budú naše vzťahy dobré. Ja... ja možno budem pôsobiť ako vtierka ale.... beriem vás ako moje deti. Neberte to zle. Ja viem že sa poznáme skoro deň ale..... mám vás rada." povie s prestávkami. Musela som sa usmiať. Je naozaj milá. Konečne začínam cítiť niečo, čo som necítila už veľmi dlho.
Lásku mami.
Aj keď, Alice nebude nikdy moja pravá mama.
Alice navarila a my sme sa najedli. Otec neprišiel. Celý čas bol v izbe.
"Pozrieme si film?" opýtam sa chalanov.
"Ja idem von s Tomom." mykne plecom James.
"Alex ty nejdeš s nami? Ideme do baru." opýta sa ho James a Alex pokrúti hlavou.
"Budem doma." povie.
"Choď." poviem a on na mňa upriami svoj pohľad.
"Ale ja chcem byť s tebou." usmeje sa a ja tiež. To ma neskutočne teší Alex, ale musíš byť aj s kamarátmi.
"To je krásne ale ja chcem aby si išiel. Predsa nebudeš stále so mnou doma." myknem plecom.
"Ale...." skočila som mu do reči.
"Alex vypadni." povie mu smrteľne vážne. Dotiahnem ho do toho baru aj nasilu. Mne je to jedno. Počujem ako sa Alice s Jamesom smejú.
"No dobre.Idem." vzdychne si a postaví sa. Dá mi bozk a potom spolu s Jamesom odíde z domu.
"Pokiaľ ti to nebude vadiť, rada si pozriem film s tebou ja"milo sa usmeje a ja prikývnem.
"Jasné že mi to nebude vadiť." zasmejem sa a ona si ku mne prisadne.
*** Keď sme dopozerali už druhý film,bolo niečo po 23:00 a ja som nebola vôbec unavená. Vyšla som hore do izby a so sebou som si zobrala notebook. Ľahla som si do postele a zapla ho. Prihlásila som sa na facebook.Mala som jednu novú správu. Prekvapene som ostala pozerať, keď som uvidela od koho je. Od Amy.
Obsah správy, ma nepríjemne šokoval.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ahoj Emma. Možno si hovoríš, že som trúfalá, sa po tom všetkom ozvať. No, máš pravdu. Som.Dozvedela som sa že si tehotná a ver alebo nie, mala som ťa celkom rada.Jedným slovom ti vysvetlím, prečo som sa k nemu tak správala. Je adoptovaný. Povedz mu to keď chceš. Nemala som ho kvôli tomu rada.Rodičia ho prijali len preto, že za neho dostávali peniaze. PS: Drž sa! Viem že to dieťa je Alexove. Ja odchádzam ďaleko s mojim milovaným Eliotom.Zbohom!!!
Ja asi zle vidím. On je adoptovaný?
Nie. Preboha.
Ako to bude znášať? Mám mu to povedať? Nemám? Prečo mu to nepovedali sami, veď má 18.
Oh bože. Musím mu to povedať. Musí vedieť pravdu. Zo zamyslenia ma vyrušilo zaklopanie na dvere.
"Ďalej." poviem a dnu vstúpi otec. Položila som notebook na posteľ vedľa seba a zahľadela sa na svoje ruky. Otec za sebou zatvoril a sadol si na kraj postele.
"Emma prosím prepáč mi to. Ľúbim ťa a to malé.....ach bože,ľúbim aj to. Verím že sa Alex o vás postará.Môžeš tu ostať s nimi. Budem vám s Alice posielať peniaze. Len mi prosím odpusť." pozriem na neho a v jeho očiach uvidím slzy. Nemohla som sa na to pozerať. Rýchlo som ho vtiahla do objatia, ktoré mi opätoval.
"Odpustené. Ďakujem ti otec." pošepkám.
Tak to by sme mali vyriešené. Už len oznámiť Alexovi, že je adoptovaný.
