Love🖤

36*

James

Chvíľu po tom ako sme prišli do nemocnice to Alex nezvládol a odpadol. Ešte to mi tu chýbalo. Aby sa zložil.

"Je toho na neho veľa." povie Tom, po tom čo vyjdeme z Alexovej izby.Musí mu vytiecť jedna infúzia, pretože bol dehydrovaný. A hlavne ,sa musí upokojiť.

"A na mňa nie? Emma je na tom zle a Alex... Alex je ako môj brat." poviem frustrovane.

"Som tu s tebou James." potľapká ma po pleci. Aké je dobré mať pravých kamarátov.

"Idem za Em." poviem a Tom prikývne.

"Idem si pre kávu. Chceš aj ty?" opýta sa a ja prikývnem.

Vojdem do jej izby a sadnem si na stoličku pri posteli. Je taká bledá. Vyzerá tak zraniteľne. Neskutočne sa o ňu bojím. Na Alexa som síce nahnevaný, že vôbec dopustil aby sa tá potvora k nemu čo i len priblížila. Viem aká je Amber. Zistil som to na vlastnej koži. Tiež som si s ňou zažil pár nepekných vecí.

Chytil som ju za ruku. Ľadová.Doslova ma z nej striasla zima.

"Ty to zvládneš. Musíš.Nemôžeš nás tu nechať. Mňa, Alexa, otca a Alice." po líci mi stečie slza, ktorú okamžite zotriem.

"Si silná. Zvládla si stratu dieťaťa, odchod mami. Zvládneš aj toto......Verím ti." pošepkám a pobozkám ju na ruku.

Niekto zaklopal na dvere a vošiel dnu. Myslel som si že je to Tom s kávou, no keď som sa otočil uvidel som sestričku asi v mojom veku.
S milým úsmevom podišla k posteli. Skontrolovala všetky prístroje a infúzie.

Rýchlo som si zotrel slzy tak aby to nevidela. Lenže ona si to všimla. Otočila sa na mňa a usmiala sa.

"Ty si jej priateľ?" ukáže na Em.

"Nie. Brat." poviem a ona prikývne.

"Ona to zvládne. Určite áno." usmeje sa a ja tiež. Je neskutočne sympatická.

"Ja-ja viem." prikývnem.

"Ten vedľa, je tiež brat?" opýta sa na Alexa.

"To je jej priateľ." objasním jej a ona si vzdychne.

"Trápi sa. Plakal....no, dosť plakal." povie a ja si pretriem tvár. Bože môj, úplne sa zložil.

"Môžem ísť za ním?" opýtam sa a ona prikývne. Postavím sa a naposledy pozriem na Emmu. Spoločne vyjdeme z izby a smerujeme k Alexovej.

"Volám sa Rita a tu je moje číslo." podá mi malý papierik. Prekvapene na ňu pozriem, ona sa len usmeje a odíde preč. Rýchlo som si ho schoval do peňaženky, aby ho chalani nevideli.

Vojdem do izby, kde Alexovi tiekla ešte stále infúzia a Tom pri ňom sedel ako poslušný psík.

"Ako jej je?" okamžite si Alex sadne. Až tak prudko, že ho to hodí naspäť.

"Rovnako." vzdychnem si a prisadnem si k Tomovi na oranžový gauč.

Pozrel som na Alexa, ktorý hypnotizoval strop. Za tie dve hodiny čo sme tu, sa z neho stal zombie. Má červené oči, kruhy pod očami a je biely ako stena. Už som to nevydržal, musel som zakročiť.

"Alex kurva pozri sa ako vyzeráš. Týmto Emme nepomôžeš." postavím sa a prejdem k oknu. Tom s Alexom na mňa pozrú.

"Ale..." chcel niečo povedať, no nenechal som ho.

"Nie. Boha nemôžeš za to. Musíš byť aj ty silný. Tak už sa spamätaj chlape." poťahám si za vlasy.

"Bojím sa o ňu." pošepká skoro nečujne.

Ako keby ja nie.

"Všetci sa o ňu bojíme." dodá Tom a odpije si z kávy.To mi pripomenulo že aj ja mám kávu, ktorú som do seba hodil ako spasenie.

Alex

Ráno som s zobudil celý ubolený. Posadil som s na posteľ a pretrel si tvár. Musím ísť za ňou. Toto jediné mi vírilo hlavou od momentu čo som sa zobudil.

V kúpeľni som sa umyl a obliekol. Zišiel som dole do kuchyne, kde som si nalial džús. Z rozmýšľania ma vyrušil James.

"Ako sa cítiš?" opýta sa ma a prisadne si ku mne. Všimol som si že je rovnako zničený ako ja.

"Nie veľmi dobre." priznám sa. V skutočnosti mi je hrozne. Priam strašne. Keď si predstavím, že som ju mohol stratiť. Hrozné.

"Som na to rovnako." dodá. Hmm, vidím.

"Ideš tam?" nadvihne obočie a ja prikývnem.

"Idem aj ja. Len sa oblečiem." povie a postaví sa.

"Chcel by ísť aj Tom." povie a ja opäť prikývnem. Tom je naozaj dobrý kamarát, to sa musí nechať.

"Zdar. Vy vyzeráte hrozne." pozdraví nás Tom, keď nasadne do auta.

"To som chcel vždy počuť." povie James, na čo sa chabo usmejem.

****
"Jej stav sa od včerajšej noci zlepšil. Rana po operácii nehnisá, čo je hlavné. Teraz už len čakať kedy sa preberie." povie ten istý doktor čo ju včera prijal. Poďakujeme mu a on odíde.

Namiesto neho príde sestrička, ktorá objíme Jamesa. S Tomom si vymeníme nechápavé pohľady. Čo to má znamenať? Žeby nový pár?

Sestrička Emme napraví vankúš a poriadne ju zakryje, potom odíde s úsmevom miereným na Jamesa.

"To bolo čo?" opýta sa prekvapene Tom. To by aj mňa zaujímalo.

"Včera mi trocha zlepšila deň." mykne plecom akoby nič.

"Nechceme vedieť ako." usmeje sa Tom a James pretočí očami.

"Volá sa Rita a je v našom veku. Je veľmi milá a priateľská. Ide z nej strašne dobrá energia." dodá.

"Čiže ty a ona..." nedopoviem, pretože ma preruší Tom.

"Chlapi videli ste to?" opýta sa natešene.

"Čo?" nadvihnem obočie. Ukáže rukou na Emmu.

"Pohla rukou."povie a my zbystríme pozornosť.Pohla ňou opäť. Okamžite som pribehol k posteli a chytil ju za ňu.

"Em. Počuješ ma? Zobuď sa, prosím." poviem.

Nič.

"Pokiaľ počuješ posnaž sa pohnúť rukou." zapozerám sa na jej ruku.

Nič.

Vzdychol som si a pustil ju. Lenže než som sa stihol otočiť, ňou pohla. Srdce mi išlo od radosti vyskočiť.

"Počuje, počuje." povie natešene James.

"Zavolaj lekára alebo koho." povie James a Tom rýchlo vybehne na chodbu.Ihneď dobehla Rita s lekárom.

"Emma zobuďte sa. Otvorte oči. Viem že je to možno ťažké, no posnažte sa." snaží sa ju posmeliť.

Chvíľu sme ju pozorovali, keď odrazu začala konečne otvárať oči. Bol to tak úžasný pocit. Neskutočný. Zatiaľ najlepší moment v mojom živote.

"Vitajte." usmeje sa na ňu doktor. Emma sa unavene prechádza pohľadom po izbe, až nakoniec zastaví na mne. Z jej pohľadu neviem vyčítať vôbec nič.

A toho sa bojím.