Náhody neexistujú

Spojenie

To mi to trvalo! Ale konečne pridávam novú časť. Tak si ju užite. 

Vaša Lil *

Sally

Treskla som dverami a ani som sa nezastavila, keď na mňa zavolala mama.

"Sally? Deje sa niečo?" Spýtala sa to zrejme preto, že som dvere zatvorila tak silno, až sa otriasli obrazy v chodbe aj hrnčeky na poličkách v kuchyni. Len som pootočila hlavu, keď som vychádzala po schodoch.

"Nič. Nemôže byť lepšie!" Odvrkla som jej ironicky a zavrela sa v izbe. Batoh som šmarila do kúta a sadla som si za stôl. Vybrala som mobil a napísala Nine.

"Videla si dnes Sama? Je to súrne!" V takomto znení som jej odoslala správu a netrpezlivo som čakala na odpoveď. 

Tá neprichádzala a to mi na pokoji nepridávalo. Nemienila som sedieť doma. Vzala som kľúče a utekala k nej domov. Mame som sa neunúvala povedať, kam idem, hoci na mňa kričala z kuchyne. Vyletela som z domu a trielila chodníkom dolu ulicou. Dorazila som k nej ani nie o päť minút. Bežne mi to trvá dvakrát dlhšie. Zastala som pred dverami a náhlivo na ne zabúchala. Chvíľu sa nič nedialo a potom sa predo mnou zjavila Nina. Oči mala červené a opuchnuté. 

"Čo sa stalo?" Spýtala som sa jej, hoci som pôvodne zamýšľala zistiť, kde je Sam. No táto myšlienka mi vyletela z hlavy, keď som ju pred sebou videla stáť takú uplakanú.

"Ten idiot zdrhol. Nechápem, čo sa deje, čo som spravila?" Rozplakala sa a ja som videla, ako v ruke zviera mobil. Objala som ju a mierne sa pretisla dnu. Nechala som ju, nech mi to vysvetlí sama. Keď sa upokojila, pobrala sa do obývačky a sadla si na gauč ako kôpka nešťastia. 

"Čo som spravila, Sal? Čo som mu takého urobila, že odišiel, a ani sa nerozlúčil?" Zdvihla ku mne uslzené oči a ja som si k nej sadla.

"Sam ti napísal, že ide preč?" Prekvapene som jej adresovala ďalšiu otázku. Prikývla a podala mi svoj telefón. 

"Odchádzam z mesta. Nejaký čas sa neozvem. Prepáč." Prečítala som si slová v poslednej správe a pozrela na svoju kamarátku.

"Viac ti nenapísal?" Potriasla hlavou a vzala si späť telefón. Začala doň zbesilo ťukať a ja som tušila, čo sa deje. Vytrhla som jej ho z ruky a ona na mňa pozrela nahnevanými očami.

"Teraz mu písať nebudeš. Nič dobré by z toho nevzišlo. Nevieš,....kam mohol ísť?" Nešťastne si vzdychla a založila si ruky na prsiach.

"Ako to mám vedieť? Nepovedal mi nič. Rozíde sa so mnou cez blbý mobil! Vlastne sa so mnou ani nerozišiel, len mi milostivo oznámil, že ide preč. Nechápem, čo som mu urobila." Nemohla som sa tak na ňu pozerať. Nadýchla som sa a sadla si k nej. Potom som jej všetko povedala.

Jack

"Kde, v riti, si?" Zreval som na neho, keď sa mi konečne ozval na druhom konci jeho hlas.

"Preč. Čo chceš?" Krotil som sa, ale aj tak som sa neudržal a bavil sa s ním, akoby to bol môj neposlušný syn. Počul som v pozadí autá, musel byť niekde blízko cesty.

"Čo asi? Nebol si v škole. Vieš vôbec, čo sa deje? Bol som u riaditeľky..." Skočil mi do reči s chladným nezáujmom.

"Viem. A čo?" Nemohol som uveriť tomu, ako sa k celej veci postavil.

"Nič! Ježiši, Sam! Povedz mi, kde, sakra, si!" V telefóne zostalo ticho a ja som vedel, že premýšľa, či mi to má povedať. Preto som pokračoval.

"Kam si zmizol? Čo chceš robiť? Bavil som sa s Kylom. Keby si rodičia nevšimnú, aký je dobitý, nič by nepovedal." 

"Jasné." Odvrkol mi ironicky.

"Spravil si kravinu a teraz čo? Zdrháš? A to si mne vravel, že som zbabelec!" Zmenil tón hlasu, znel viac nahnevane.

"A nie si? Vďaka tebe som v tejto kaši len ja. Lebo si sa hral na hrdinu. Tak mi nerob prednášku. Padám preč. Aspoň na čas."

"Nehádž to na mňa. V tej kaši si len vďaka sebe. A teraz robíš ďalšiu blbosť. Neviem, kde si, ale vráť sa!" 

"Nie, seriem na to."

"Sam, neblbni. Prihovorím sa za teba. Možno ten vyhadzov zo školy nejako ukecáme."

"Čo keď nie?" Na toto som nemal odpoveď, preto som vytiahol ďalšie eso z rukávu, aby som ho presvedčil.

"A čo vaši? Čo Nina? To len tak zdrhneš a nič im nepovieš?" 

"Nina vie, že som odišiel." Odvetil mi bleskovo, akoby sa to tým malo vyriešiť.

"Určite skákala od radosti. Sam...," oprel som sa o múr, ktorý obkolesoval park a premýšľal, ako ho donútiť, aby sa vrátil.

"Počúvaj ma, kde si? Ak treba, prídem po teba..."

"Nie, ja...do riti!" Po týchto slovách som vedel, že som vyhral. Vráti sa. 

"Okej. Som za mestom, smerom k továrni. Počkáš ma pri nemocnici?" Prikývol som, ale hneď mi došlo, že ma nemôže vidieť.

"Jasné."

"Okej, stretneme sa tam. Tak o ..." Čas nášho stretnutia som už od neho nepočul. V telefóne sa ozvali brzdy a rachot, ktorý ma vydesil.

"Sam?" Zvolal som na neho, ale už sa neozval. Po pár sekundách spojenie vypadlo, no ja som jeho meno zavolal asi ešte dva krát, hoci už ma počuť nemohol.