Náhody neexistujú

Zlom

Sally

"Čau, nie je u vás náhodou moja sestra?" Spustil Jude, keď hnedovlasý chalan v podnapitom stave otvoril dvere. S Jackom sme si vymenili neisté pohľady. Čo to táral?

"Možno. Čo chceš? Vy ste neboli pozvaní. Teda, okrem nej." Ukázal na mňa prstom a usmial sa. V ruke držal fľašu vodky a zvnútra sa šíril hluk a hudba. Jude prikročil ešte viac k nemu a stíšil hlas, takže sme mali problém ho vôbec počuť.

"Radšej by sme si ju vzali so sebou. Vieš. Tá zelená mikina, čo ju má na sebe, ukradla ju z obchodu. Je kleptomanka. Radšej si skontroluj či ti niečo nezmizlo. Bola už aj na liečení ale nedokáže si pomôcť." Takmer som otvorila ústa od prekvapenia, no ten chalan to vzal vážne. Sklonil hlavu akoby mu to malo pomôcť vytriezvieť a potom sa znova pozrel na Juda.

"Fakt?" 

"Stavím sa, že už vám prehrabala veci, keď ste boli pri jazere. Je hrozné, že to vravím o vlastnej sestre, ale mala by byť v ústave." Takmer som sa rozosmiala, Jack ma upozorňoval očami nech to vydržím ale veľa nechýbalo a bola by som vybuchla. 

"Okej. Radšej...radšej si ju teda odveď." Chalan otvoril dvere dokorán a pustil nás dnu. Jude ho bez slova nasledoval a my tiež. Nina sedela na posteli s jedným chalanom a popíjala niečo. Jude k nej pribehol a chytil ju za ruku.

"Nina poď preč než im niečo zmizne." Nechápavo sa na neho dívala. Vôbec netušila o čom to hovorí.

"Vieš o čom hovorím. Tí chalani ťa zavolali na párty ale ty si si zasa nemohla pomôcť, však?" Teraz už som otvorila ústa, pretože Jude ju objal okolo pása a zrejme zo zadného vrecka jej vytiahol peňaženku jedného z nich. Jack sa na mňa zmätene pozrel a opäť sme obrátili pozornosť na Ninu. 

"Čo....kde sa to tam vzalo?"

"Moja peňaženka!" Zvolal jeden z chalanov a Nina o krok ustúpila.

"Ja som to nevzala." Bránila sa, ale Jude mal jasný plán.

"Ja viem, že si nechcela. Ale vieš, že si nemôžeš pomôcť. Poď. Odvedieme ťa odtiaľto." 

"Áno radšej choďte." Hlesol rázne ten chalan čo nám otvoril a Jude tisol zmätenú Ninu von z chatky. Zavrela som za nami ale Nina zostala stáť a nahnevane sa po nás pozerala.

"Čo to malo byť?"

"Porušila si stávku. Povedala si, že za nimi nepôjdeš. Takže som ti to trochu okorenil. Tí chudáci si myslia, že si kleptomanka." Vysvetlil jej Jude. 

"Čo?" 

"Nina, na čo si tam chodila? Vzali sme ťa sem, aby si prestala s tými blbosťami a ty sa hneď vrútiš k chalanom do chaty?" 

"No a čo? Dajte mi všetci pokoj!" Skríkla po mne a rozbehla sa preč smerom k jazeru. Chcela som utekať za ňou ale Jack ma zastavil. On aj Jude mysleli na to isté.

"Idem za ňou. Privediem ju. Choďte do našej chaty, možno sa zdržíme." Dala som mu kľúče od našej a išla som s Jackom dnu. Vedela som, že sa Jude o ňu postará.

Jude

Prebehol som okolo chatiek a mieril cestičkou k jazeru. Nina mala na sebe moju zelenú mikinu a zrejme to nevedela, ale na chrbte boli dva reflexné pásiky, takže som videl presne, kde je. Nevolal som na ňu. Len som utekal tak rýchlo, aby som ju nestratil z dohľadu. Zastavila pri tej skale, odkiaľ som poobede skočil do vody. Sadla si na zem a začala plakať. Pomaly som došiel až k nej a zastal. 

"Plačeš nad tým aká si hlúpa?" Spýtal som sa jej a ona len podráždene odfrkla.

"Daj mi pokoj!" 

"Neskôr pochopíš, že to robíme pre tvoje dobro."

"Čo sa vôbec staráš? Čo ťa je do toho?"

"Nič. Ale ty si sa očividne rozhodla, že sa zničíš. K čomu ti to je? Párty, alkohol, chalani. Si spokojná? Robíš všetko, aby si ťa niekto všimol. Voláš o pomoc ale tým najhorším spôsobom." 

Neodpovedala mi, len ďalej usedavo plakala a tak som pokračoval.

"Vidím to na tebe. Každý to vidí, že si nešťastná tak prečo sa s nimi zahadzuješ? Na čo? Opíjaš sa, správaš sa ako prostitútka. Vtedy keď som ťa videl na tej párty, hneď mi bolo jasné, že to je len naoko. Nechcela si tam byť naozaj. Nahodíš sa do šiat, zmaľuješ, piješ a dúfaš, že si ťa tí chalani všimnú. Prečo to robíš?" Sťažka sa zdvihla a chcela odísť ale zastavil som ju. Chytil som ju za zápästia a ešte ráznejšie sa jej spýtal.

"Prečo to robíš? Povedz mi prečo? Prečo?" Vedel som prečo, ale potreboval som to počuť od nej. Musela to zo seba dostať. Z očí sa jej spustil vodopád sĺz a prudko trhla rukami. Pozrela mi do očí a skríkla.

"Aby som na neho nemyslela! Aby som ho nemala stále pred očami! Posledná vec, čo mi napísal bolo, že sa neuvidíme! A mal pravdu! Keby som ho nejako presvedčila, aby ostal, nebolo by ho to auto zabilo! Nemôžem ho dostať z hlavy! Nemôžem! Nemôžem!" Buchála ma do hrudi, kým som ju nepustil. Objal som ju okolo ramien a nechal ju ešte pár krát ma udrieť, než sa upokojila a dovolila mi zovrieť ju v náručí. Neprestávala plakať a ja som neprestával hladiť ju po vlasoch a chrbte.