Náhody neexistujú

Inferno

"Máš na mňa chvíľu?" Spýtala som sa Jacka potom, čo ma do telefónu pozdravil. 

"Jasné." Bleskovo odpovedal a ja som sa nadýchla, aby som zo seba dostala všetko, čo sa mi behalo hlavou.

"Išla som za Ninou ale jej mama mi povedala, že je zasa vonku. Vraj išla s partiou nejakých chalanov. Fakt sa o ňu začínam báť." Na chvíľu som sa odmlčala a Jack to ticho vyplnil svojou otázkou.

"Máš predstavu kam mohla ísť?" 

"Jej mama vravela o klube Inferno. Práve preto ti volám. Vieš čo je to za miesto?" Namiesto odpovedi z Jacka vyšlo len prosté "no do riti!". 

"Počul si o ňom?" 

"Prídem po teba, za desať minút som tam." Po týchto slovách zavesil a ja som sa šla rýchlo prichystať. Hodila som na seba prvé veci, čo som vytiahla zo skrine a vlasy som si zopla do copu. Od Samovho pohrebu som chodila v čiernom. Hoci už to bol nejaký týždeň, nemala som chuť na farebné veci. V čiernej som sa cítila dobre. 

Nervózne som podupkávala nohou, kým sa Jack zjavil pri vchode. Naskočila som do auta a pobozkala ho.

"Bol si tam niekedy?" Vyzvedala som, keď som videla jeho ustarostený výraz.

"Raz. Ak tam chodí Nina často, ...chodia tam najväčší grázli z okolia. Bitky sú tam takmer pravidelne, niekoho tam dokonca vraj bodli nožom." Zdesene som na neho hľadela. Vymklo sa mi to z rúk. Myslela som, že bude dobre ak Nina nebude celé dni len doma, ale na také miesto by som ju rozhodne nepustila, aspoň nie samu. Lenže ona sa mi v poslednej dobe vyhýbala. 

"To si ma teda ukludnil. Vďaka." Jack zatočil volantom a pridal, mierili sme mimo mesto.

"Prepáč. Ale hneď ako si mi povedala meno toho klubu, prišlo mi zle. Je to fakt najhorší pajzel aký poznám."

"Dobre, môžeš ma prestať upokojovať, lebo ti to vôbec nejde. Radšej buď ticho." Odvetila som mu znepokojene a uprela som pohľad von na tmavú ulicu. 

"Fakt myslíš, že tam Ninu nájdeme?" Ozval sa zasa po chvíli a ja som otočila hlavu jeho smerom.

"Dúfam, že nie. Ale od toho pohrebu je ako vymenená. Poviem ti, že som sa viac bála, ako to budeš znášať ty. Ale je fakt, že ona je na tom oveľa horšie." Prikývol a smutne dodal:

"Viem. Musíme na ňu dať pozor. Sam by ma zabil, ak by sa jej niečo stalo." Mala som rada, keď Jack tak hovoril. Akoby bol Sam stále s nami. Pousmiala som sa a pohladila ho po vlasoch. 

Keď sme dorazili na miesto, myslela som, že ani nevyleziem z auta.

"To je ono?" Zhrozene som sa spýtala a Jack len prikývol. Prebehla som očami celý priestor pred barom. O stenu sa opieralo niekoľko podnapitých ľudí. Na rohu niekto zvracal. Spoza budovy sa ozývalo kvílenie, ťažko povedať či bolo niekomu zle alebo si to tam nejaká dvojica rozdávala. Zavrela som za sebou dvere a počkala kým Jack zamkne auto. Vzal ma za ruku a viedol ku skupine mladých pred vchodom. Divne po nás zazerali, ale nechali nás bez problémov vojsť. Myslím, že som hneď do niečoho šliapla a rozhodne som nechcela vedieť, čo to bolo. 

Rozhliadala som sa okolo a hľadala v dave Ninu. Nikde som ju nevidela a Jack ma pomaly ťahal za sebou pretláčajúc sa spotenými telami vpred. Vzduch vymenil cigaretový opar a mne sa zadúšali pľúca. Znechutene som pokrčila nos a pritisla sa bližšie k Jackovi. Zrazu som okrem hudby začula nahnevaný výkrik a niekto do mňa vrazil. Pri bare do seba sácali dvaja chalani a Jack ma rýchlo posúval preč odtiaľ. 

"Tam je!" Zvolal zrazu pri mojom uchu a ukázal rukou pred  nás. Prižmúrila som oči a hľadela do tmavého priestoru. Svetlá sa z ničoho nič zapli a zasa zhasli v pravidelnom rytme. Snažila som sa rozoznať obrysy a v nich svoju priateľku. Zbadala som ju. 

Stála na vyvýšenom mieste, obklopená partiou chalanov. Určite bola opitá, inak by sa na nich tak nelepila. Mala na sebe šaty, ktoré skôr pripomínali dlhšie tričko. Vlasy mala strapaté a nebyť tenisiek na jej nohách, pomýlili by ste si ju so striptérkou. 

Otvorila som ústa a o sekundu neskôr som sa tlačila ku nej. Jack ma okamžite nasledoval, celú dobu na mňa dával pozor. Dostala som sa až k malému pódiu a nahnevane na ňu zakričala.

"Nina!" Nereagovala. V rytme hudby metala hlavou a tlačila sa k chalanovi, ktorý ju držal oboma rukami za zadok. Načiahla som sa a potiahla ju za ruku.

"Nina!" Sklonila pohľad mojím smerom a zostala prekvapená. Oboch si nás premerala a otočila sa späť k svojmu spoločníkovi. Ten presunul ruku na jej tvár a vášnivo ju pobozkal. Vôbec sa nebránila. Potom jej druhý z nich podal fľašu, z ktorej sa schuti napila. Znechutene si odpľula len kúsok odo mňa a zrevala na mňa, akoby som bola prašivý pes:

"Zmizni a nechaj ma baviť sa!" Znova sa prisala na pery tomu mladíkovi vedľa seba a ja som sa bezradne otočila k Jackovi. Bolo to horšie ako sme čakali.