Jack rozhodne nebol chalan, ktorý so sebou nechá zametať. Len čo sa Nina opäť otočila k svojim spoločníkom, Jack ju potiahol za ruku, aby sa znova obrátila.
"Čo zas?" Otrávene po nás zrevala, no to už ju Jack chytil za nohy a prehodil si ju cez rameno. Nina okamžite protestovala ale sotva začala niečo kričať, prišlo jej zle a ovracala Jackovi chrbát. Znechutene som uskočila a s ľútosťou v očiach sledovala opitý výraz svojej kamarátky. Jack ju položil na zem a zatriasol ňou. Nebral ohľad na to, v akom stave bola.
"Kde máš veci?" Nina nevládala odpovedať, len ukázala rukou kúsok od nás a ja som sa hneď pobrala po jej bundu a kabelku. Ani som si poriadne nevšimla, ako sme sa tak rýchlo dostali z toho hnusného miesta. Snažila som sa držať krok s Jackom, ktorý za sebou vliekol Ninu.
Vyšli sme pred bar a sotva sme prešli pár krokov, Jack zastavil. Ešte stále ju podopieral, ale nahnevané oči uprel na mňa.
"Fuj. Keby nebola tak namol, vynadal by som jej. Ale aj tak si nič z toho nebude pamätať. Daj mi jej bundu, nechcem si zasviniť celé auto." Bez slova som mu ju podala. Normálne by som to nespravila, ale Nina spravila kolosálnu kravinu a ja som tak nejak chcela, aby si to vypila až do dna.
"Myslíš, že ešte spustí alebo môžeme ísť?" Spýtal sa ma a ja som si ju premerala očami. Zdalo sa mi, že už skoro spí postojačky.
"Asi to všetko dala na tvoj chrbát. Radšej poďme." Odvliekli sme ju k autu a vzali ju domov. Celú cestu som sedela pri nej vzadu, odhŕňala som jej vlasy z tváre a sledovala, či sa jej znova nechce vracať. Občas zastonala, ale skôr to vyzeralo, že už spí. A keď sme prišli domov, bola som si istá, že to tak naozaj je. Než som vystúpila z auta, zaváhala som.
"Čo je?" Spýtal sa ma zvedavo Jack.
"Neviem, či je dobrý nápad priviesť ju v takomto stave domov." Oprel sa o otvorené dvere a sklonil hlavu aby na nás videl.
"Sal... Ak to jej rodičia nebudú vedieť, ťažšie ju z toho dostaneme. Len nech jej spravia prednášku, aspoň sa spamätá. Ja ju k sebe nevezmem a vaši by to jej rodičom hneď vykecali. Takže pôjde domov. Ak chceš, môžme s ňou zostať do rána, aby sa náhodou nezadusila tým hnusom čo má v sebe." Vzdychla som si ale hneď som vedela, že má úplnú pravdu. Vystúpila som, že mu ju pomôžem vybrať z auta, ale on mal iný plán.
Dobehol ku dverám a začal zbesilo zvoniť na zvonček, kým sa na prahu nezjavil rozospatý pár.
"Jack? Čo ..." Ani ich nenechal spýtaš sa a rovno to na nich vybalil.
"Našli sme Ninu v bare, je totálne na mol. Môžte nám s ňou pomôcť dnu?" Stála som pri aute a len som sa dívala na ich zhrozené pohľady keď sa ku mne pohli.
"Bože!" Vzdychla jej mama, keď nazreli do auta. Nine sa zviezla hlava na vrch sedadla, oči mala zavreté, ústa od zvratkov.
"No...ja som ti vravel, že ju nikam nemáš púšťať." Ozval sa jej otec a snažil sa ju vytiahnuť z auta. Vzal ju na ruky a niesol dovnútra. Nasledovali sme ich až do jej izby.
"Predpokladám, že už ste ju v takom stave našli." Prikývli sme a ja som sa chystala nejako to zakecať, ale Jack zasa nerozmýšľal nad tým, čo im vytára a proste spustil.
"Bola tam s nejakými chalanmi, vešala sa na nich, pila. Potom ma ovracala a skoro zaspala postojačky. Tak sme ju dali do auta a zobrali domov." V duchu som mu nadávala, že nedržal jazyk za zubami.
"No, to je úžasné. Veď ja jej ráno vyčistím žalúdok. Ďakujem vám."
"Zostaneme pri nej ak vám to nevadí." Oslovila som ho opatrne a on len mávol rukou.
"Ako chceš Sally. Veď ty si tu ako doma. Idem si ľahnúť." Venoval letmý pohľad manželke a potom sa vzdialil.
"Netušila som, že takto chodí po vonku. Keď išla z domu mala na sebe niečo úplne iné. Ani nebola namaľovaná." Hneď mi došlo, čo Nina robila. Klamala im aby ju pustili von a potom sa proste prezliekla a nalíčila. Bolo mi divné, že by ju jej konzervatívny rodičia pustili takto von. A teraz sa ukázalo, že to tak naozaj bolo. Moja kamarátka bola prvotriedna klamárka a ktovie čo ešte horšie. Jej mama sa na mňa smutne usmiala a odišla.
Otvorila som jej kabelku a vybrala odtiaľ veci, v ktorých zrejme odchádzala z domu. Hodila som ich na stoličku a pre istotu som skontrolovala peňaženku. Mala tam dosť peňazí, no zaujalo ma niečo iné. Vedela som, že so Samom mala normálny vzťah so všetkým, čo k tomu patrilo, ale načo jej bola ochrana pár týždňov po jeho smrti? Žeby ju tam nosila odvtedy?
A vôbec, o také veci sa má starať chalan nie? Prebehol mi mráz po chrbte a premkol ma nepríjemný pocit.
Jack si vyzliekol špinavé tričko, hodil ho do kúpeľne a ľahol si na zem. Nenápadne som kabelku zavrela a zložila sa k nemu. No nedalo sa mi spať. Mala som v hlave toľko otázok, ktoré som sa Niny chcela opýtať. No musela som počkať do rána.
YOU ARE READING
Náhody neexistujú
RomancePokračovanie príbehu - Prekliata náhoda Kvôli nespočetným reakciám na koniec Prekliatej náhody som sa rozhodla (donútili ste ma :D) napísať pokračovanie. Tak teda, čítajte, keď ste si ho toľko žiadali :)