Rádioaktívna ✔

XI.- Boj so ženou v čiernom

Cítim sa mizerne. Vnútro mám zmiešané, až sa mi srdce zviera so žalúdkom dokopy. Najradšej by som plakala ale slzy nie a nie vyliezť. Môj svet sa otáča okolo vlastnej osi a zo všetkých tých pocitov sa mi motá hlava. Nedokážem uvažovať ani nič podobné. Je to hrozné. Nevládzem nič.

Hrdlo mi zviera kŕč a nedokážem sa nadýchnuť. Sedím si na vlastných rukách lebo sa mi klepú, tak strašne, že by som tu Philovi nechtiac niečo zničila. Nohy mám prekrížené asi zo tri krát a tak tvoria pletenec svalov. Zhlboka dýcham, aby som sa zbavila tohto hrozného pocitu, ale nepomáha to.

Teraz by mohlo pomôcť nejaké parádne odvedenie pozornosti.

Ani neviem, kedy ma táto zúfalosť pochytila. Keď Phil vyšiel, bola som celkom v pohode a zrazu na mňa zasa začal ten pocit liezť ako slizký had ma stále viac a viac škrtil až dosiahol svoj ciel a zosypala som sa.

Zrazu, z ničoho nič sa ozve klopanie na dvere. Chcem povedať danému človiečikovi, aby vypadol čo najďalej, ale hrdlo mám zovreté.

Keď neodpovedám dvere sa otvoria a cez biele dvere nakukne dnu ženská hlava.

Bledú tvár lemujú krátke čierne vlasy po plecia, zelené oči skenujú zvedavo miestnosť a tenké pery vycerené v desivom úškľabku odhaľujú žiarivo biele zuby.

Pohľad, možno tridsaťročnej ženy, padne na moje posplietané nohy a pomaly sa dostanú až k mojim očiam.

„Ehm, prepáčte, asi som zablúdila." Rozpačito si poškrabe hlavu a chystá sa vyjsť. Nakoniec si to však rozmyslí a vstúpi dnu.

„Nemohli by ste mi povedať, kde sa nachádza ambulancia doktora Phila Meinoira?" spýta sa čo najzdvorilejšie.

„Iste." Na moment zabudnem na svoje problémy a pokúsim sa usmiať, z čoho zrejme vyjde len nepodarený úškľabok ale žena to nedáva najavo, tak pokračujem. „Práve sa v jeho ordinácii nachádzate. Som len pacientka."

„A-aha." Vykokce. „Nuž, vidím, že má robotu, mohli by ste mu povedať, že má súrnu zákazku?"

„Keď je to tak súrne poďte ďalej." Poviem a postavím sa. Žena váhavo pristúpi spoza dvier a odhalí tak svoju dokonalú štíhlu postavu. Obtiahnuté čierne šaty jej krivky len zvýraznia a mnou preblesne pochybnosť o pravdovravnosti ženy.

Aký súrny problém môže mať táto slečna?

Pôvodne som ju chcela zavolať a odbehnúť za Philom ale jej skenujúci pohľad ma zastaví.

„Čo potrebujete?" spýtam s so zdvihnutým obočím.

Žena na mňa ani nepozrie, len prečesáva okolie pohľadom a zamrmle: „To je dosť osobné, dievčatko. Ak to nerobí problém tak by si mohla zavolať môjho doktora?"

Vtedy na mňa vrhne pohľad plný milého úsmevu, ktorému by som aj naletela, kebyže sa pred chvíľou neprezradí.

Akonáhle ma zbadala povedala, že asi zablúdila. Ak je Phil jej doktor tak by nemala poznať miesto jeho ordinácie naspamäť?

Je to chabý dôkaz jej klamstiev, ale mne stačí aj to aby som si ju lepšie prezrela.

Pri úsmeve jej potrháva pravým lícom, ale jej oči so mnou striktne dodržiavajú očný kontakt. Príliš dlho a vôbec sa nechystá pohľadom uhnúť.

Následne si uvedomím, že jej pravá ruka sa pomaly pohybuje smerom k jej chrbtu. Môj pohľad okamžite padne na široký opasok okolo jej pásu.

Dych sa mi zasekne. Ten pohľad, tie pohyby, ten podozrivo pokojný hlas...

„Tak čo?" ozve sa jej medový hlas. „Viete mi ho zavolať?"

Mám poslednú šancu. Ona chce Phila, nie mňa.

Už skoro prikývnem ale vtedy sa mi pred tvárou mihne zvláštny pohľad z minulosti, trvá len sekundu ale vidím v ňom hlaveň pištole a mŕtve telo, slzy, plač.

Pokojne sa usmejem a vystriem sa: „Viete, pán doktor tu nie je."

„Tvrdili ste, že ste jeho pacientka." Až teraz si uvedomím jej silný britský akcent.

„To aj som. Ale pochodila som podobne ako vy." Pokúšam sa to riešiť mierovou cestou.

„Zlá odpoveď." Povie úplne iným tónom a bleskovo si siahne za opasok.

„Zlá reakcia" uškrniem sa a hodím sa k nej.

Už predtým som si všimla naleštenú podlahu, ktorá nasvedčuje tomu, že je aj dosť šmykľavá.

Šmykom dopadnem pred jej nohy a schmatnem ju za členky. Trhnem nimi do dvoch smerov až sa s veľkým žuchnutím žena zvalí na podlahu. Ticho pretne výstrel, ktorý naprázdno preletel vzduchom a podľa klopkania súdim, že guľka zrazila omietku z plafónu.

Žena hrdelne zavrčí a kopnutím sa pokúsi dostať z môjho zovretia. Moje zovretie však nepovolí a trhnem jej nohami mojim smerom. Ona už sedí ale náhly pohyb ju zase pripúta k zemi.

„Čo si ty o sebe myslíš?" zavrčí a ja s ňou opätovne trhnem.

Jej hlava silno dopadne na podlahu.

„Pamätaj, ja som ťa nechcela zabiť." Prehovorí a rukami oblapí zbraň. Tentoraz jej potiahnem len pravú nohu a tým jej strelu odchýlim. No aj tak pocítim jej dráhu príliš blízko mojej lebky. Kým sa ona znova pripraví na streľbu, ja sa odkotúľam za stôl. Vidím ju ako sa postaví a zdvihne zbraň.

„Vylez, dievča. Pochodíš lepšie." Povie tichým hlasom, pri ktorom mi krv tuhne v žilách.

No ja mám iné plány.

Prešmyknem sa popod stôl a narazím do jej nôh. Ona opätovne stratí rovnováhu a padne na zadok. Keď zbadám, že jej pištoľ vypadla z rúk, takmer sa usmeje. Našťastie, som ešte nestratila všetok zdravý rozum, tak sa vrhnem po zbrani a schytím ju do rúk.

„Je koniec." Poviem a mňa samú prekvapí môj pokojný hlas. Namierim hlaveň pištole na ženinu hlavu.

Ona v sede cúva až sa dostane do kúta miestnosti, s kadiaľ niet úniku.

Čo teraz? Pomyslím si. Ja ju predsa nedokážem zabiť. Nie som chladnokrvná beštia.

Naprázdno preglgnem a zadívam sa do očí tej ženy. Ich zelená farba ma pohltí a ona razom prehovorí: „Kto si?"

Zbadám jej neveriacky výraz. Nerozumie ako ju mohla jedna šestnásťročná sopľaňa poraziť. Ani ja tomu nerozumiem. Poháňa ma adrenalín a nad ničím iným nerozmýšľam.

V tom sa otvoria dvere a môj pohľad padne na neveriaceho Phila v spoločnosti Sama a Chrisa.

„Preboha." Vypadne z Phila keď zbadá v mojich rukách zbraň. Potom sa zameria na ženu a jeho tvár ochabne.

„Hana?"

Jeho šok je priam hmatateľný.

Ahojte! :D

Začnem všeobecným poďakovaním. Chcem vám toho toľko povedať, ale neviem ako. Dosiahli ste niečo, čo ma pri začiatku tohto príbehu ani nenapadlo. Rádioaktívna dosiahla PRVÉ miesto v SCIENCE FICTION!!!!!!! Naozaj na toto neexistuje slovo, ktoré by dostatočne vystihovalo moju vďaku :) Ste úplne mega-super-úžasno-fantastický všetci do jedného :) Som nesmierne rada, že mám takýchto čitateľov ako vy. Nič lepšie, by som si ani nemohla priať :3

Ale vráťme sa k tejto časti :D

1. Venujem ju BlawCara, ktorá tento príbeh podporuje od začiatku a dala mi dosť veľa rád pri rozbiehaní :) Navyše som zistila, že je to skvelá osôbka, na ktorú by som už teraz nedala zaplatiť :3333 Ďakujem ti za všetko :)

2. Toto platí pre všetkých :D Tipnite si. Kto je Hana? :D

3. Dúfam, že sa vám nová časť páčila :) Ďakujem vám za všetko :)