"Voľno ktoré nám dal Pedro sme si s Christopherom užili. Konečne sme boli spolu ta práca nás veľmi vyčerpáva ale som veľmi šťastná lebo ma to baví. Nikdy som si nemyslela že budem tak šťastná a že sa raz tak zaľúbim." Rozmýšľala som keď som kráčala ulicami Mexica. Keď som tak kráčala videla som mladú ženu ako sa opiera o múr a je tehotná tak som prišla k nej. "Je vám niečo?" opýtala som sa jej. Brucho mala už dosť veľké. "Áno je mi hrozne zle a asi budem rodiť." "Tak poďte ja vás tam odveziem počkajte ma tu ja som o chvíľku tu." Rýchlo som behala k môjmu autu ktoré bolo na parkovisku naštartovala ho a išla k tej žene. Pomohla som jej nastúpiť a ponáhľala sa do najbližšej nemocnice. Keď sme prišli do nemocnici hneď sa jej ujali doktori a ja som tam ostala čakať. Veď predsa som nemohla len tak odísť. Po hodine a pol prišla ku mne sestrička že ma volá ta žena. "A ako sa má? A jej dieťatko?" "Má sa dobre aj dieťatko je v poriadku." "Ďakujem vám a kde ma izbu?" "Nemáte začo ja vás tam zavediem." Tak som nasledovala sestričku. Vošla som do izby. "Dobre tak ja vás nechám." Povedala sestrička a odišla. "Tak ako sa máte?" opýtala som sa jej. "Už lepšie ale mohli by sme si tykať veď medzi nami nie je veľký vekový rozdiel." "Dobre tak ja som Dulce." "Ja som Marína veľmi ma teší." "Aj mňa." "Chcela by som sa ti veľmi poďakovať zachránila si mňa aj moje dieťatko keby nie teba tak by sme tu už asi neboli." "Nemáš začo urobila som to veľmi rada." "A čo to je chlapček alebo dievčatko?" "Je to chlapček." "To ti gratulujem." "Ďakujem ti, za všetko."
Christopher
"Ospravedlníte ma." Povedal som a išiel dvihnúť mobil. "Prosím?" "Dobrý deň voláme z nemocnice Svätej Moniky chceme vás informovať že vaša priateľka už porodila a máte krásneho a zdravého chlapčeka." "Ďakujem vám hneď som tam." "Dobre dovidenia." "Dovidenia." Nemohol som uveriť ja som otcom a mám synčeka. Aj keď to dieťa nie je moje a Dulcine aj tak som šťastný že som otcom. Hneď som išiel za Pedrom. "Pedro mohol by som už odísť?" "Ale prečo? Veď sme to ešte nedokončili." "Ja viem ale je to veľmi dôležité." "Tak dobre. Čo už s tebou." "Veľmi pekne ti ďakujem." Povedal som a rýchlo som odišiel do nemocnice. Vedel som kde je pretože som tam chodil keď som mal zlámanú ruku. Nasadol som do auta a ponáhľal sa do nemocnice.
Dulce
Sedela som pri nej a rozprávali sme sa. "Prosím počkáš tu kým nepríde môj priateľ?" "Ale jasné a kedy príde?" "O chvíľku by mál prísť." "Dobre a ako sa bude volať malý?" "Bude sa volať Felipe." "To je krásne meno." "Ďakujem." Z nášho rozhovoru nás vyrušilo klopanie. "Ďalej." Povedala Marína a potom do izby niekto vstúpil a moje oči hneď zamierili na dvere. "Christopher?" povedala som si v hlave. "Čo tu on robí? Žeby sa poznal s Marínou?" "Ahoj láska." Povedala . "Láska? Ako to že láska? Prečo ho tak nazvala?" rozmýšľala som. Christopher ako ma uvidel tak ostal stáť ako obarený. "Christopher toto je Dulce ona zachránila mňa aj naše bábo." "Ona povedala naše? Mne sa asi sníva to nemôže byť pravda. On ma dieťa?" "My sa už poznáme je to moja kolegyňa z natáčania." "Ahoj Christopher takže ty si otcom?" "Áno Dulce je. Ty si to nevedela?" opýtala sa ma Marína. "Nie nevedela som to. Dobre tak ja vás tu nechám. Gratulujem ti Christopher je to úžasne." Neviem ako ale povedala som to veľmi ma to bolelo. "Tak ja vás nechám osamote." Povedala som a odišla. Nemohla som tam predsa ostať lebo by som sa pred Marínou prezradila a nechcem jej ubližovať nie som taká hnusná. Veľmi som sa musela premáhať aby som sa tam nerozplakala. Rozbehla som sa preč naštartovala svoje auto a išla som tam kde môžem byť sama. Išla som na miesto kde nikto nechodí, na pláž. Neviem prečo tam nikto nechodí. Sadla som si na studený piesok a už som to nevydržala a a začala som plakať. "Ako som mohla byť taká naivná a veriť mu? Zradil ma a veľmi to bolí. Už necítim nič len samé prázdno ktoré ma pomaličky celé zožiera. Kto vie či ma vôbec miloval ale bo to všetko čo mi povedal boli len prázdne slová z jeho strany. Pretože ja som všetko myslela vážne ja som ho veľmi milovala a ešte stále milujem.
Christopher
