ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK
Ucker
Rozprával som sa s chalanmi o tom aké bolo zábavné natáčanie Rebelov. A to ako sme si počas tých krásnych spoločných troch rokov užili kopec srandy. No vtom sa otvorili dvere od miestnosti a v nich stála Dulce. Svojou krásou mi totálne vyrazila dych. Na sebe mala oblečené dlhé čierne šaty posiate maličkými ligotavými kamienkami ako nočná obloha posiata blikajúcimi hviezdičkami. Tieto šaty jej len zvýraznili jej už aj tak dokonalú postavu. Jej červené vlasy mala natočené a zopár pramienkov vypnutých čiernymi ligotavými ružičkami a na krku mala striebornú hviezdičku, ktorú som jej dal na jej 21.narodeniny. Veľmi ma to potešilo, no zároveň aj veľmi zarmútilo. Na jeden dúšok som vypil pohár šampanského a následne som sa musel ísť nadýchať čerstvého vzduchu a predýchať obrovskú túžbu sa za ňou rozbehnúť a nikdy viac ju zo svojho náručia nepustiť.
Sedel som vonku na balkóne a pozeral sa s uslzenými očkami na oblohu, ktorá bola túto noc posiata krásnymi hviezdami. "Christopher mohli by sme sa porozprávať?!" opýtal sa ma sladký Dulcin hlas. "Dulce mi sa nemáme o čom porozprávať." povedal som jej odmerane. "Tak to si na veľkom omyle, lebo my sa máme o čom rozprávať. Napríklad my dvaja a naše ustavičné hádky." "Aha. Ale ak sa chceš baviť o tom, tak je neskoro, lebo naše hádky u nás nekončia, lebo tu bude vždy niečo na čom sa znova a znova pohádame." "Ako myslíš Christopher Uckermann, ale jedno ti poviem , že si zaslepený egoista, ktorý okrem seba samého nevidí nič. Nevidí ani to, že hlúpučká Dulce Maria celý týždeň hľadá okrem šiat aj odvahu, aby ti povedala, že neľutuje s tebou ani jednu sekundu od vášho prvého stretnutia, pretože spoznala čo sú to motýliky v bruchu. Čo je byť šťastná, keď je Ucker šťastný. Keď ju bolí a trápi sa, že za posledný rok a pol od toho ako sme boli v Kanade a ako sme sa pobozkali sme si nepovedali pekného slova. Chce sa ti vrhnúť do náručia a užívať si ten krásny pocit, ktorý vždy zažívala počas natáčania, a keď cíti ako sa jej ten pocit rozlieva ako droga po celom jej tele. Túži, aby bozky, ktoré boli pred kamerou boli skutočné a nie hrané. Vie veľmi dobre, že to nemá zmysel vyznávať takému egoistovi ako je Ucker lásku, ale už nevládze. Už nevládze bojovať proti svojmu srdcu a citom, ktoré ju ničia. Ničia ju vtom, že miluje svojho kolegu a priateľa, pred ktorým to už ďalej nedokáže skrývať všetko čo cíti a čo potrebuje. Už tie ustavičné boje medzi srdcom a rozumom ju stáli veľa síl." dohovorila svoj dlhý monológ, s ktorým ma dostala....................."Du.....Dulce neodchádzaj prosím...............ostaň tu ešte..............."prosil som ju so slzami v očiach. "A načo!!! Či nato, aby som sa cítila ešte viac mizerne a utrápene ako teraz?!!!!" "Nie Dulce. Ja nechcem, aby si sa trápila a bola smutná. Ja chcem len to, aby si bola šťastná..............Som hlupák a zaslepený egoista, ale som človek, ktorý má strach." "Aha ho. Veľký Casanova má strach?! A z čoho prosím ťa?!!!" "Áno ten Casanova ako si ma nazvala má strach. Má strach z toho, že príde o teba Dulce. Bojí sa toho, že ti ublížim a ty budeš trpieť a to ja nechcem. Radšej sa budem strániť všetkého.........a hlavne toho, aby som nepodľahol vlastným citom. Láske, ktorá patrí iba tebe s mojím srdcom. Si môj krásny anjel, ktorého neskutočné milujem, a za ktorého by som dokázal položiť aj vlastný život. ..............Je krásne, že sa milujeme a aj to čo cítime a čo sa deje s nami, keď sme v blízkosti toho druhého, ale musíme nato všetko krásne zabudnúť.........."dohovoril som a hladil jej uslzenú tváričku, z ktorej sa kotúľali slzičky...... Zrazu ma chytila za ruku a priložila mi svoj prst k perám....... "Ucker Ššš. Nehovor prosím ťa také hlúposti. Nemôžeš tak jednoducho zahodiť všetky svoje city len tak za hlavu a hrať sa, že sa nič nestalo. To jednoducho nejde..............Milujem svojho blázonka, ktorý sa neriadi tým čo mu radí rozum, ale tým čo cíti a čo chce srdce.......... Chce len to, aby sa vrátil ten Ucker, ktorého tak veľmi miluje............"priblížila sa ešte viac ku mne ako bola, takže urobiť to čo chce srdce nebude také ťažké. Bozk, ktorý som jej dal, a ktorý mi s láskou vrátila bol plný mojej dlho skrývanej lásky, ktorú som si zadlho nechcel priznať.
"Dulce...........Dulce môžem sa ťa niečo opýtať?!" "Môžeš Chris." "Čo povieme ostatným?" "Nič. Jednoducho to budeme pred nimi tajiť, a keď nastane vhodný čas, tak im to spolu povieme." "Dobre, ale keď prídu nato, tak potom čo?!" "Nič Chris. Jednoducho im to povieme.".................... "Chris a čo teraz?!" "Teraz si dáme DELI......Ale nie. Vrátime sa dnu, chvíľu tam pobudneme a potom ti chcem ukázať jedno moje obľúbené miesto." "Aha?! A čo keby sme teraz zdrhli a kašľali nato čo si pomyslia naši priatelia a čo potom povedia. Hlavné je to, že toto je náš krásny okamih, ktorý chcem prežiť len s tebou. Viem, že keď sa vrátime naspäť dnu a budeme hrať, že sa neznášame, tak nám to nepôjde, lebo to už nedokážeme."............................ "Dulce myslíš to vážne?" "Áno myslím. Chcem aspoň jeden deň sa neriadiť hlúpymi pravidlami a chcem robiť iba to o čom som dlhé roky mohla len snívať." dohovorila a ja som ani na sekundu neváhal a zobral ju do svojho náručia. Bol to neopísateľný pocit mať tak moju krásnu Dulce. Myslel som si, že bude namietať, ale ona sa len sladko usmievala a nechala sa unášať do ríše lásky plných snov.
Takto s Dulce v náručí sme prišli k môjmu autu. "Dulce mohla by si mi vytiahnuť z pravého vrecka kľúče od auta?" Dulce sa iba usmiala a ukázala mi, že ich už dávno drží v ruke. "Du...............Dulce. Hviezdička moja krásna a......................ako to, že ich držíš v ruke?!" "No................No jednoducho. Domyslela som si to." "Láska ty si, ale beťárka. Tebe netreba ani ceknúť a na všetko prídeš." "Ja viem zlatíčko moje. Viem to preto, lebo tvoje očká vždy všetko vyzradia....No......okrem toho, že si sa celé roky trápil kvôli mne." "Áno trápil som sa, ale kvôli tomu, že som si nechcel priznať, že ťa mám veľmi rád. No, ale teraz som veľmi šťastný, že sa to zmenilo, pretože sme spolu a milujeme sa. No a dúfam, že sa to nikdy nezmení a ostane to takto navždy." "Navždy len tvoja." povedala a krásne ma pobozkala. Jej vrúcny bozk plný lásky som jej vrátil a potom som konečne otvoril svoje auto a položil ju dnu. Zapol jej bezpečnostný pás, zatvoril dvere a následne obehol svoje auto, aby som si mohol aj ja sadnúť a odviezť nás na moje najobľúbenejšie miesto.
Dulce
"Ucker tu je tak prekrásne. Stále tomu nemôžem uveriť." "Jednoducho ver a nechaj sa unášať vlnami lásky, ktoré sa valia z každej strany." a pobozkal ma znova a znova. Naše bozky boli čoraz intenzívnejšie a intenzívnejšie až prerástli do naliehavých bozkov, ktoré ani jeden nechcel stopnúť. No nakoniec som to stopla ja. Nerada, ale musela som to stopnúť.
"Prepáč mi Christopher.....Ja...........Ja sa bojím, že toto všetko je len môj krásny sen, z ktorého sa nechcem zobudiť." povedala som smutne hľadiac na hviezdy, pretože som sa mu nedokázala pozrieť do očí. "Dulce. Ty moja prekrásna princeznička. Nemusíš sa báť toho, že je to len tvoj sen, pretože je to realita zahalená v sne, kde sme len ty a ja s našou nikdy neuhasiteľnou láskou, ktorá sa zrodila tak náhle, že sme najprv bojovali proti tomu. Hovorili si, že to nie je správne, ale naše city vyhrali ten boj a ukázali nám, že medzi láskou a nenávisťou je naozaj veľmi tenká čiara. Buď miluješ alebo nenávidíš, ale u nás existuje len a len láska." priblížil sa ku mne a znova ma zasypával bozkami.
Tú noc sa stalo, že dvaja ľudia, ktorí si robili najprv napriek, nenávideli zistili, že sa veľmi milujú. A tú noc sa odovzdali jeden druhému telom a dušou.
HÁDKA S NÁSLEDNÝM ROZCHODOM
Dulce
"Chris prečo mi neveríš, že Leo je len môj dobrý kamarát." "Skratka ti neverím. Jednoducho sa to nedá." "Prosím láska moja uver mi. Prosím ver mi, že ten bozk, ktorý mi dal Leo ma vyviedol z mieri." "Už nechcem počúvať tvoje trápne výhovorky, že ty zato nemôžeš, že si vtom nevinne, keď sám dobre viem, že čo som videl. Bolí ma, že človek, ktorému som veril, ktorého som miloval, a ktorému som sa odovzdal telom a dušou mi takto vrazí dýku priamo do srdca. Spravila si zo mňa úplnú trosku. Už ťa v živote nechcem vidieť." kričal na mňa s tvárou plnou sĺz. "Christopher toto mi prosím ťa nehovor. Len toto nie. Si to najkrajšie čo ma mohlo stretnúť, ale ako vidím, tak si riadny sebec Ucker. Myslela som si, že si iný. Že si niečím výnimočný, ale veľmi som sa mýlila čo ma dosť mrzí a bolí. No, ale ty si rovnaký ako ostatní muži. Čo!!! Ešte horší. A ak ti spraví radosť to, že ma nebudeš musieť trpieť, tak sa rozíďme..........."
Ucker
"Myslíš ro..............rozchod?!!!" koktal som. "Aha náš Uckermann nám kokce. Najprv, keď sa mu to snažím vysvetliť, že to čo videl a ako to pochopil, tak nie je, a že ťa stále milujem a milovať budem, tak je odmeraný, ale keď spomeniem rozchod, tak je v pomykove. Ucker povedz mi čo vlastne chceš odo mňa?!" "Teba chcem. Len teba, ale keď chceš rozchod, tak ho máš." povedal som nahnevane a so slzami, ktoré sa mi kotúľali jedny za druhou a s veľkým rámusom som odišiel z jej bytu. Ako náhle som tresol dverami som sa zosunul popri dverách na zem, kde som sa ako malý chlapec rozplakal. A takto bez štipky ničoho som sa vrátil domov.
KONCERT V MADRIDE
Dulce
Cítila som sa pod psa. Nie len kvôli tomu, že je to posledný koncert skupiny, ale kvôli tomu, že poslednýkrát uvidím Uckera. Môjho krásneho Uckera, ktorý mi tak veľmi chýba.
"Dulce ako sa cítiš? Si pripravená na náš posledný koncert?" opýtala sa ma smutne Any a May spoločne. "Cítim sa zle. Mám strach, že ja to tam nezvládnem. Že keď uvidím Uckera, tak sa rozplačem na mieste a ujdem preč." "Dulce a pochop aj Uckera. On to robí len kvôli tebe. Aj on sa cíti mizerne a to dosť poriadne. Čo som počula od môjho zlatíčka, tak mi vravel, že ho neraz videl ako plače." povedala Any. "Hm. Tak sme natom rovnako. A viete čo?! Ja kašlem nato ako sa cítim a idem si užiť to, že sme poslednýkrát takto spolu." "To máš pravdu. Poďme si užiť tento koncert a potom môžeme plakať koľko chceme." povedala May.
Vychádzala som zo šatne, keď som zahliadla Uckera ako tiež vychádza zo svojej šatne. Obaja sme zastali a pozerali sa jeden druhému do očí neschopní akéhokoľvek pohybu. Neviem ako dlho sme sa tak na seba pozerali až kým som sa z toho tranzu nespamätala a nevybrala sa zastať si na svoje miesto.
Na koncerte som sa tvárila chi-chi, cha-cha, ale vo vnútri som trpela. Trpela som pri každej jednej piesní, ktorú sme spievali. No najviac som trpela pri bozku s Uckerom. Veľmi dobre som si uvedomovala, že je to poslednýkrát čo ho mám takto blízko, a že ho môžem pobozkať. Takže do toho bozku som dala všetko čo som cítila. Všetku moju lásku, nenávisť, bolesť a strach.
Najviac ma mučí predstava, že človek, na ktorom mi záleží najviac na svete odchádza. Odchádza nie len zo života nás všetkých, ale odchádza z môjho života. "Nie. Nie. Nie........... Ty nesmieš odísť. Skupina už síce nie je, ale ja ťa tu potrebujem. Potrebujem ťa. Chcem ťa. Milujem ťa." kričala som pomedzi vzlyky. Vstala som z postele a šla za Uckerom mu povedať, aby neodchádzal z môjho života.
Ucker
Sedel som na posteli a premýšľal o mne a o Dulce. O tom ako sa to všetko krásne medzi nami rozplynulo ako ranná hmla, keď vtom niekto zaklopal. Zišiel som z postele a otvoril dvere. No, keď som zbadal kto tam stojí, tak som sa nanič iné ako len na oslovenie tej osoby, ktorá stála pred dverami mojej izby. "Dulce........" "Dulce." zopakoval som. Dulce nič nepovedala len ma silno objala. Chcel som odmietnuť jej objatie, ale nešlo to, pretože moja láska k nej je silnejšia než čokoľvek iné. No potom prišla chladná sprcha. Dulce sa vyprostila z môjho náručia a začala ma biť.
"Ty si totálny idiot Ucker. Odchádzaš zo skupiny a aj od nás, len kvôli tomu, že máš mojich vrtochov dosť.............A vieš čo nenávidím ťa. Nenávidím ten deň, kedy som si uvedomila, že ťa milujem. Som taká hlúpa, že som podľahla tvojmu čaru." "Dulce prosím ťa upokoj sa. Nechcel som, aby to takto dopadlo.....................Ach...............Dulce......Keby si vedela ako dlho som zvažoval odchod zo skupiny. Ak ti mám povedať pravdu, tak na jednej strane som aj rád, lebo budem robiť trošku niečo iné, ale zase na druhej strane som zúfalý z toho, že ťa už nikdy viac neuvidím. Nikdy viac nebudem vidieť dve slniečka, ktoré sa na mňa smejú, a ktoré napriek všetkej bolesti z toho, že som ti neveril, a že odchádzam z tvojho života mi hovoria o láske, ktorá tam je a dúfam, že aj ostane." nestihol som ani dopovedať čo som mal na jazyku, a zrazu som ucítil jej krehké a sladké pery. Zrazu sa z jedno bozku strhlo viac, až tak, že sme sa ocitli na posteli. Nachvíľu som to stopol, ale túžba vyhrala a s Dulce sme asi prežili tú najväčšiu chybu v našich životoch.
Ráno som sa zobudil a vedľa mňa spala Dulce. Bola taká krásna, že som sa neovládol a začal ju hladiť. "Dulce prepáč mi to. To čo sa včera stalo sa stať nemalo. Obdivujem tvoju odvahu mi zaklopať na dvere a urobiť toto, ale naozaj sa to nemalo stať." "A prečo? To čo sa stalo včera bolo krásne. Nemôžeš hovoriť, že to bol omyl, a že si to necítil rovnako ako ja." ozval sa sladký Dulcin hlas. "Hviezdička ty...............si už ho..................re." koktal som. "Áno už som hore Ucker." "Ty si to všetko počula?" "Počula som každé jedno slovko. Aj to ako si sa rozplakal ako plačeš aj teraz." "Plačem láska moja. Plačem, lebo ma to veľmi bolí, že som neveril jedinej osobe, ktorú budem navždy milovať." "Prepáč mi Ucker. Trpíme obaja za našu tvrdohlavosť." "Dulce prosím odpusti mi to, ale takto to bude najlepšie. Takto samému bude lepšie. Možno pochopíme, že patríme k sebe alebo nie." "Zlatíčko moje krásne. Ja ti nemám čo odpúšťať. To skôr ty mne.............A dobre.............Tak zbohom Ucker." "Zbohom Dulce........" a odišla mi už navždy................
