Sladká panenka
"Som unavená. Zajtra máme celý deň natáčanie. Musím sa vyspať." Any sa na mňa nespokojne zamračila. "To hovoríš stále. Dul, čo sa s tebou deje? Viem, si nešťastná lebo si sa rozišla s Ponchom, ale no tak. Pozri, aj ja a Ucker sme sa rozišli a vidíš ma tu fňukať?" "Ja nefňukám! Hodila som po nej vankúš. "A vôbec. Ty a Ucker to je niečo iné. Vždy ste boli skôr priatelia." Any sa zamyslela. "To asi bude pravda. Ale aj tak. Nemyslela som si, že ťa ten rozchod tak zobral. Mám pocit, že spolu celkom dobre vychádzate." "Tu nejde o Poncha," vzdychla som si. "Rozišli sme sa už dávno. Pozri....ja neviem. Asi mám len PMS." Any na mňa obviňujúco pozrela. "Nemáš. Poznám tvoj cyklus rovnako dobre ako svoj. No tak, Dul, čo je?" "Ach, Any," prevrátila som očami. "Neviem. Možno na mňa niečo lezie. Prosím, choďte bezo mňa. Skvele sa zabavíte," povzbudzovala som ju. "Nenechám ťa tu samú. Buď tu ostanem alebo ti niekoho zoženiem." Zazrela som na ňu. "Vieš čo, dúfam že keď sa o mesiac natáčanie Rebelov skončí, dlho ťa neuvidím," zasipela som.Any sa len veselo zasmiala. "V to nedúfaj. Seriál končí, skupina pokračuje." "Aaach!" hodila som si na hlavu vankúš. "Padaj," precedila som. "Dobre," usmiala sa. "Niekto tu s tebou ostane. Opýtam sa Chrisa alebo Uckera, či tu neostanú. Možno Poncha." "Prečo nie May?" zamrmlala som spod periny. "Nechcem tam byť jediná žena." Sledovala som Any, ako sa starostlivo líči. "Ale jeden chlap by ti tam stačil, čo?" žmurkla som na ňu. "Dulce, čo tým naznačuješ?" otočila sa na mňa. "Že Any sa nám zamilovala," zvolala som. "Haha," Any na mňa sarkasticky pozrela. "Vidím, že už ti je lepšie." "Takto áno," usmievala som sa. "Tak to budem radšej, keď ti bude zle." Any si naniesla lesk a potom sa obzrela v zrkladle. "Vyzeráš skvele," ubezpečila som ju. Usmiala sa. "Vďaka." "Tak choď," popohnala som ju. "Užite si to." "Vďaka Dul," povedala a potom dodala: " Neboj, niekoho ti zoženiem." Hodila som po nej vankúš. Stihla výjsť von a vankúš vyletel na chodbu. Bola som momentálne príliš lenivá na to, aby som si ho zobrala. Niekto ho tam už nájde a zanesie na recepciu.
Po pätnástich minútach sa ozvalo zaklopanie na dvere. Bola som si istá, že je to moja "pestúnka".
Onedlho sa otvorili dvere. Stál v nich Ucker. Srdce sa mi rozbúšilo, čomu som vôbec nerozumela. Prečo? "Ahoj," usmial sa. "Čo ty tu?" zmohla som sa napokon. "Any hovorila, že potrebuješ spoločnosť. Tvrdila, že to nemá byť May. Nemohol som dovoliť stráviť Any večer bez Poncha. A Chris vyhlásil, že on sa na nich musí dívať." "Takže jej sa páči Poncho!" zvolala som. Zatváril sa prekvapene. "Ty si to nevedela? Veď je to očividné...." Potom sa zarazil. "Prepáč. Alfonso je tvoj bývalý. Bolo to neúctivé." "Ale nie," mávla som rukou. "Ja a Poncho sme to už dávno skončili. To by si mal vedieť." Pokrčil plecami. "Nemôžem vedieť, čo sa odohráva v tvojom vnútri. Ale dobre. Čo budeme robiť?" Len som naňho pozerala. "Čo asi? Any ti určite povedala, že sa necítim dobre." "Spomínala," zamrmlal. "Dobre. No tak, Dul. Chceš povedať že ani nevystrčíš nos z izby?"
"Zabijem ťa," zamrmlala som. "Čo? Je to zábava." "Až nás prichytia paparazzi, na druhý deň bude v novinách, že Dulce María a Christopher Uckermann sa šmýkajú po zábradlí." "Vždy je to lepšie ako keby o nás písali, že sme okradli hotel," pokrčil plecami. "Hlavne že ti bolo zle." "Bolo mi zle," zazrela som naňho. "Ale už nie je," múdro podotkol. Usmiala som sa. "Vyzerá to tak." "To som rád." Ucker prstom kreslil po zábradlí. "Okej. Šmýkania už nadnes stačilo. Vyskúšame niečo iné. Vymysli teraz niečo ty." "Dobre," začala som. "Pôjdeme na izbu a ja vleziem pod perinu." Ucker prevrátil očami. "Ach, Dul, čo ti je?" "Povedala som, že mi nie je dobre!" Už som vrieskala. Párik prechádzajúci popri nás na nás začudovane pozrel. Potom si začali šepkať a bolo evidentné že nás spoznali. Buchla som ho po pleci. "Vidíš, čo si spôsobil." "To ty si tu začala vrieskať," bránil sa. "Ale ty si ma prinútil!" "A už zasa vrieskaš," podotkol. Tí dvaja nás stále sledovali. "Prepáč," skrúšene som zamrmlala. "Nemám svoj deň." " Chápem," podišiel ku mne. "Tak fajn, skoč si po plavky." "Blázniš? Je desať hodín večer. Bazén je už zavretý." Pokrútil hlavou. "Ty tú rebelku iba hráš." Vyplazila som naňho jazyk. "O päť minút tu dolu." Nádherne sa usmial. Uvedomila som si, ako ma nachytal. "Vyhral si," zasipela som a potom nastúpila do výťahu. "Moment," Ucker sa nasúkal za mnou. "Aj ja sa musím prezliecť," usmial sa. "Tak fajn."
"Šibe ti? Čo keď nás tu chytia?" dívala som sa na Uckera, ktorý preskakoval nízku bráničku. "No a? Sme predsa z RBD," žmurkol na mňa. "Práve preto! Dulce a Christopher spolu vyvádzajú v bazéne- to sa bude pekne čítať." "No tak," Ucker ku mne vystrel ruku. "Aspoň urobíme fanúšikom radosť." "No dobre," privolila som. "A zvládnem to sama!" Onedlho sme sa už kúpali v bazéne. Dostala som šialený nápad, ktorý proste bolo treba vyskúšať. Ponorila som sa, priplávala k Uckerovi a stiahla mu plavky. Mykol sa a vyskočil, no mne sa podarilo stiahnuť mu ich úplne. Rýchlo som odplávala a vynorila sa s jeho plavkami v rukách. "Dul!" šokovane zvolal. "Ja som tu teraz nahý!" "A že nie som rebelka," usmiala som sa. "Dobre, vyhrala si. Si rebelka. Vráť mi plavky." Veselo som sa usmiala a zamávala plavkami. "E-e," pokrútila som hlavou. "Musíš si ich zaslúžiť." "Dul!" kŕčovito sa obzeral. "Ako?" "Prídi na to sám." Vlastne som ani nevedela, čo od neho chcem. Ale táto hra ma bavila. "Hm, nemám ani poňatia," priznal. "No, tak to nebude také jednoduché," veselo som pokrútila hlavou. "Dul!" zopakoval už po niekoľkýkrát. "Prosím." Priplával ku mne. "Prosím." Tie jeho hnedé oči ma hypnotizovali. "N-nie," zamrmlala som ako zhypnotizovaná. "Prosím." Už bol tak blízko, že sa naše nosy takmer dotýkali. "Ja..." "Prosím," vydýchol a potom sa to stalo. Jeho pery sa dotkli mojich- a ja som sa úplne stratila. Objala som ho okolo krku. Bozkávali sme sa. Neuvedomovala som si, že nás tu môže ktokoľvek videť. Vôbec. Uvedomovala som si len to, že Uckerove pery sú na tých mojich- bez toho, že by to bolo napísané v scenári. Žiadne kamery, režisér, svetlá- len my. Režírujeme si to samy. Pomaly sme sa od seba odlepili. "Ucker," vydýchla som. "Dostanem už tie plavky?" usmial sa. Šokovalo ma to. Ja hlúpa! Robil to len pre tie plavky. Pravdaže. Čo si to nahováram? A vlastne, čo ma po ňom? Je to len Ucker. Môj herecký a spevácky kolega. Nič k nemu necítim. Bol to len hlúpy bozk a nič preňho neznamenal. Ani pre mňa. Triasla som sa ako osika. "Pravdaže," zamrmlala som. "Môžme už ísť? Asi som prechladla." "Počkaj, len sa oblečiem," usmial sa. Potom sa na mňa skúmavo zahľadel. "Si v poriadku?" "Nie," zašepkala som. "Je mi zle." "Tak poďme," navrhol a pomohol mi výjsť z bazénu. Potom mi pomohol preliezť bráničku a spolu sme vošli do hotela aj do výťahu. "Môžeš ísť preč. Budem v poriadku." "Ak tam nikto nie je, samú ťa nenechám," namietol. Vzdychla som si a otvorila dvere. Na posteli sedela Any a rozčesávala si vlasy. "Vidíš? Nie som sama. Ahoj," rozlúčila som sa a zabuchla dvere. Any zdvihla hlavu. "To bolo milé," poznamenala. "Kde ste boli? Myslela som že je ti zle." "Bolo," priznala som. "Ale Ucker ma vytiahol von. Boli sme tajne v bazéne. Ale už je mi znovu zle."Any na mňa súcitne pozrela. "Povedz mi to, prosím." "Čo?" "To, čo ťa tak trápi. Dul, prosím. Si ako moja sestra. Viem, že tvoja choroba je z niečoho, čím trpíš." Vzdychla som si. "Any, to je ten problém. Ja sama neviem, čo mi je. Som zmätená, neviem, čo cítim...." Rozvzlykala som sa. "Dul," Any ku mne podišla a objala ma. "Pokús sa mi vysvetliť, čo cítiš." "Ja neviem," vzlykala som jej v náručí. "Kiežby som vedela." "Tak dobre. Skús mi povedať, prečo vyzeráš ešte horšie ako keď som ťa opustila." Nevedela som, ako na to. "Keď si odišla, prišiel Ucker. Chvíľu tu sedel ale potom ma vytiahol von a šmýkali sme sa po zábradlí." Aj napriek slzám som sa musela zasmiať. "A potom navrhol, aby sme sa išli okúpať. Nechcela som, čo ak by nás tam prichytili, ale on ma prehováral. A potom som mu ukradla plavky a keď po ne išiel...." Nahlas som sa rozplakala. "Pobozkal ma a potom si vypýtal plavky." "Ten idiot!" rozhorčila sa Any. "To sa naňho nepodobá. Poznám ho, ale...." Any ma tíšivo objímala. Čoskoro som od plaču zaspala, ale aj tak sa moja bolesť premiestnila do sna. Scéna sa najprv začala rovnako ako naša bazénová "romanca". Plávali sme a ja som mu stiahla plavky. On začal prosiť a priplával ku mne. Pobozkali sme sa. Ale keď sme skončili, nepovedal: "Dostanem už tie plavky?" pozrel mi do očí a povedal: "Milujem ťa." Srdce sa mi divoko rozbúšilo.
Keď som sa prebudila, opäť som sa rozplakala. "Dul?" začula som rozospatú Any. "Milujem ho! Any, ja ho milujem," plakala som ako malé dieťa. "Koho?" pribehla ku mne. Potom zahvízdala: "Christopher." "Áno. Ach, Any, čo urobíme?" "Povedz mu to." "Zbláznila si sa?" zvolala som. "Nemôžem! Nemiluje ma. Inak by sa včera nezachoval tak ako sa zachoval." "Ako sa zachoval? Pobozkal ťa," dedukovala Any. "Áno, ale len preto, že z toho niečo potreboval. To je všetko," nešťastne som nariekala. "Ja neviem, Dul. Poznám Uckera." "Prosím, dosť. Už nechcem viac vedieť." "Fajn, Dul." Pootočila som hlavu a videla som len Anyin chladný výraz. "Čo je?" zašepkala som. "Nenávidíš ma?" Chladný výraz sa zmenil na nešťastný. "Ach nie, Dul! Teba by som nemohla nenávidieť." "Mohla," namietla som. "Možno ťa štve, že milujem tvojho bývalého." Any prevrátila očami. "Vieš, že Ucker mi je ako brat. Sme si veľmi blízki, ale už nikdy nechcem urobiť takú chybu a zapliesť sa s ním, keď ho nemilujem. Poučili sme sa z toho vzťahu. Obaja." "Ako?" pípla som. Any ma objala. "Zistili sme, že existujú rôzne druhy lásky no očividne sme boli primálo skúsení aby sme rozoznali tú, ktorú sme cítili." Any ma pevnejšie objala. "Možno je to tak aj u mňa." Any zatskala. "Cítiš sa lepšie, keď sa ťa dotkne?" "Áno," prisvedčila som. "Dobre," vzdychla si. "Toto nevyšlo." "Rozbúši sa ti srce, keď ho vidíš? Sníva sa ti s ním? Cítiš pri pohľade naňho to, čo si nikdy necítila?" "Áno," zamrmlala som. Cítila to aj Any? Skutočne ide o čisto sesterské city? "Tak to som pri ňom nikdy necítila," Any sa zadívala do diaľky. "Miluješ ho. Viem to. A som si istá, že aj on miluje teba." Nachvíľu sa odmlčala, no potom sa jej rozžiarili oči. "Opýtam sa ho!" "Any!" zasipela som. Nemohla som uveriť, že mi to robí. "Čo je? Zaujíma ma to. Nerobím to kvôli tebe," rýpla do mňa no ja som vedela, že to robí hlavne kvôli mne. "Mňa to nezaujíma." Zasmiala sa. "Klamárka." Potom si začala krútiť vlasmi. "Veľmi ma zaujíma ako sa táto romanca vyvinie. No nič," zdvihla sa, "nechám ťa tu trápiť sa a ja pôjdem zistiť nové veci." S tými slovami sa otočila a vyšla z izby.
Trhla som sa, keď som začula štrnganie kľúčov. "Tak čo?" vykríkla som. "Čo ti povedal?" "Čo kto povedal?" ozval sa hlas a ja som stŕpla. Vo dverách sa objavil Chris. "Ahoj," usmial sa. "Prišiel som ti robiť spoločnosť." "Kde je Any?" podarilo sa mi vysúkať. "Išla za Christopherom a potom prišiel Poncho. Any to , samozrejme, využila a navrhla aby sa išli pozrieť do obchodov kúpiť niečo pekné pre štáb, keď zachvíľu končíme. A potom si chceli sadnúť na kávu." Stále som nechápala čo tu robí. Očividne to pochopil z môjho zmäteného výrazu. "Any poslala Christophera za tebou aby tu s bol s tebou, pretože si chorá. Ale medzitým prišla May a vyhlásila že keď už ideme do tých obchodov tak potrebuje Christophera kvôli nejakému oblečeniu pretože to čo mu kúpila na Vianoce bolo príliš veľké a to na narodeniny príliš malé a tak mu to chce teraz vynahradiť." "A čo natáčanie?" spýtala som sa. "Dnes sa mali točiť spoločné scény a keďže si chorá, nemôžme točiť." "To ma mrzí," ospravedlňujúco som naňho pozrela. Chris sa usmial. "Nič sa nestalo, sme ti naopak vďační a obzvlášť Any, môže vyskúšať na Poncha nejaké flirtujúce triky čo má v zálohe." Zasmial sa. "Aj je mi ľúto že to zmeškám ale ak to takto pomaly pôjde naďalej, ešte sa dočkáme mnohých takýchto situácií. Navyše, všetkým nám dobre padne si oddýchnuť od natáčania a skúsiť iné veci." "A ty tu sedíš so mnou," zvesila som hlavu. "Mrzí ma to." "Dul, mlč už prosím ťa. Sme tu všetci pre teba a dúfam, že ty si tu pre nás." Usmiala som sa. "Pravda, len nie pre všetkých naraz." Zasmial sa. "Naraňajkuješ sa so mnou? Obleč sa. Tu oproti našim apartmánom je jedna úžasná palacinkáreň." Oblizla som sa. "Tak to áno," súhlasila som. "Ale teraz von, idem sa prezliecť," vypoklonkovala som Chrisa z izby.
"Vyzerá to, že spolu randíme." Nervózne so sa ohliadla okolo seba, pretože všetci na nás pozerali. Chris sa len usmial. "Vyzerať to môže ale nikto si ústa neotvorí lebo všetci vedia, ako to je." Zamyslene som zahryzla do kúska palacinky. "Vieš čo? Už som to vymyslela. Teba mám zo všetkých najradšej." "Vážne?" zasmial sa Chris. "Ako k tomu prišlo?" "No, Any tá už mi začala pomaly liezť na nervy," začala som no nepovedala som mu prečo. Našťastie, Chris sa nepýtal. "Poncha som sa rozhodla vyškrtnúť, lebo je to môj bývalý." "To je jediný dôvod?" "Nestačí?" zagánila som. "Nie, stačí, ale poznám ťa a viem, že to nie je ten dôvod." "Ak to tu budeš takto rozpitvávať, rozmyslím si to," namierila som naňho vidličku. Zdvihol ruky, akože sa vzdáva. "Pokračuj." "Maite....no dobre, nemám nič proti Maite. Ale budem sa tváriť že áno, aby som ťa zvýhodnila." "Počul som dobre, že ti Maite zničila obľúbené šaty?" usmial sa. Musela som sa zasmiať. "To ti nepotvrdím. Ale ak si to počul, dobre." "Fajn, počul som to." Chris sa usmial a zahryzol do palacinky. "A so Uher?" zahuhlal s plnými ústami. Zbledla som, lebo som mu rozumela. "Prosím?" snažila som sa prehltnúť šok. Chris dožul. "A čo Ucker?" zopakoval. "No....Ucker je úplný idiot!" "Prečo?" zaujímal sa. "No...." sústredene som uvažovala. "To ti nepoviem, ale ja aj Any dobre vieme prečo." "Len ty a Any?" v očiach sa mu blysklo. "Kedy to urobil prvýkrát?" "Kedy čo?" pokrútila som hlavou. "Čo ja viem. Zakaždým vyvedie inú somarinu." Chris len pokrútil hlavou, no ďalej sa nevypytoval.
"Ahoj!" privítalo ma hlasité zvýsknutie na izbe. "Any?" pokrútila som hlavou a už som to malé delo objímala. "Kde si bola?" "No, kým ste vy boli v nákupnom centre, ja s Chrisom sme boli na raňajkách a potom sa prejsť." "No dobre," Any odoskočila a mávla rukou. "Čo tam po tom. Ja som zistila kopu noviniek." Tvár sa mi rozhorela. "Akých?" "E-e," pokrútila hlavou. "Ver mi a choď za ním." "To sa nestane Any," pozrela som na ňu. "Ja už s ním sama nestrávim ani minútu." Any pokrčila plecami. "Ako myslíš, ale pokiaľ sa nepohneš, tak ho tá žaba čo dnes predáva tu vonku zmrzlinu zbalí." Prešla som na druhý koniec miestnosti a vyšla na balkón. Pred vchodom stála mladá blondínka s až príliš veľkým výstrihom a krátkou sukničkou. Pripomínala mi roztlieskavačky z amerických filmov. Prehltla som všetku zlosť. "Keď sa mu páči, nech si ju aj vezme." "Dul!" zajačala. "Vieš čo? Ty si ho ani nezaslúžiš. Nemysli si, že on na teba bude čakať večne, lebo raz ho to omrzí a potom už bude všetko v háji!" Vyjavene som na ňu civela. "Čakať? Vyšlo zo mňa. "On na mňa čaká?" Any na mňa len zazrela a vyšla z izby. Zbledla som a padla na posteľ.
Zhlboka som sa nadýchla a zaklopala na dvere. "Ďalej," ozval sa hlas, z ktorého sa mi podlamovali kolená. Otvorila som dvere a zbadala som Uckera sediaceho na posteli. Prehraboval sa v kôpke oblečenia. Keď som zavrela dvere zdvihol hlavu. "Dulce?" opýtal sa neveriacky. "Ahoj, tak už si tu," mykla som hlavou. "Nemal by si púšťať každého, mohli by to byť fanúšičky," poučila som ho. Krátko sa pousmial: "Vedel som, že to nie sú ony. Poznám tvoje klopanie." Potom sklopil zrak. Prekvapilo ma to. "Ako si myslela, že som už tu?" spýtal sa, no zrak nezdvihol. "No...." otáľala som s odpoveďou, "videla som ťa vonku. Myslím, no, videla som ťa tam.....no, pri tej babe so zmrzlinou," zadudrala som. Zazdalo sa mi že trochu očervenel, no keďže som mala sklopený zrak, nevedela som to naisto. "No, a prečo si prišla?" opýtal sa. "No, vieš, ja....." zakoktala som sa. Keď som spomenula dievča so zmrzlinou, zvyšok mojej odvahy sa rozplynul, no pri spomienke na Any a na to, čo mi povedala, mi odvahy pribudlo. V mysli sa mi však ešte raz zjavila dlhovlasá dievčina s blond vlasmi, v tesnom bielom tričku a ružových šortkách. Potriasla som hlavou a snažila sa vyhnať jej obraz z hlavy. Zhlboka som sa nadýchla a prisadla si k nemu na posteľ. "Dulce, povedz niečo," zašepkal mi a jeho hlas bol tak blízko, že sa mi zatočil celý svet. V tej chvíli som nevedela, čo robím. "Milujem ťa," vydýchla som a zavrela oči. Bol ticho. Otvorila som oči a dívala sa na jeho zmätenú tvár. Necíti to tak, zmučene som si pomyslela a pocítila som, ako ma v očiach pália slzy. Pomaly som odvrátila tvár. "Nie, Dulce, neodvracaj sa odo mňa, prosím," zašepkal a dotkol sa môjho líca. Miesto kde sa ma dotýkal ma pálilo, akoby som mala na pokožke otvorený oheň. Pomaly obracal moju tvár tak, aby som sa naňho dívala. Mala som sto chutí zavrieť oči, napriek tomu som to neurobila. Zrazu som pocítila, ako sa jeho pery dotkli mojich. Boli rovnako horúce ako ruky, ktorými sa ma dotýkal. Cítila som, že sa strácam, no z posledných síl som si ovinula ruky okolo jeho krku a rozhodla sa, že si to vychutnám. Zrazu prestal. "Tiež ťa milujem," vydýchol a potom sa opäť pustil do bozkávania. "Ty moja sladká bábika," zašepkal keď ma bozkával po krku. Sladká bábika. Toto slovo nikdy nezabudnem. Pomaly som vydýchla a odovzdala sa mu celá.
Keď som ráno opustila Christopherovu izbu, vedela som hneď kam mám ísť. Neomylne som zamierila do izby tej osoby, ktorú som práve teraz potrebovala. Ležala na posteli, vyzerala tak sladká a nevinná, ako porcelánová bábika. "Any!" vykríkla som a vrhla sa na ňu. "Mala si pravdu!" zvolala som. "V čom?" zvolala ospalo. Zahniezdila som a a začala som všetko pestro líčiť svojej najlepšej kamarátke....
