O DVA ROKY V PARKU
Dulce
"Luky kde si? Zlatíčko moje krásne kde si sa mi stratilo." kričala som so slzami v očiach po celom parku. Hľadala som ho všade, ale že ho nájdem v náručí človeka, ktorého stále milujem, tak by sa mi to neprisnilo ani vo sne. V momente sa mi zastavil dych a srdce bilo ako na poplach, keď Luky povedal mami.
Ucker
"Konečne po náročnom období trocha voľna." pomyslel som si, keď tu zrazu asi trojročný chlapček kričal ocko a z celej sily ma objal. Bolo to neopísateľné. Ten pocit sa tak nedal jednoducho slovami opísať. Zohol som sa k nemu a spýtal som ho. "Ako sa voláš? A kde máš mamičku?" "Ja som Luky a mamine som ušiel." "Čo Luky?! Toto sa maminke nerobí." pohrozil som mu, ale keď som videl, že má slzičky na krajíčku, tak som ho zobral do svojho náručia. "Mami." vykríkol a ja som s ním skoro spadol, keď som zbadal kto celý bledý a úplne vystrašený uteká. "Dulce. Moja krásna Dulce..........." "O...............Ona je maminou?" vŕtalo mi hlavou. Podišla k nám a zobrala si Lukyho do svojho náručia. Nezmohol som sa na nič iné ako len obyčajné............. "Ahoj." "Ahoj Chris." odzdravila ma a krásne sa na mňa usmiala.
Nejako som nabral odvahu a skrčil som sa dole. "Tak Luky čo keby som teba a tvoju milú maminku zobral do ZOO a potom na zmrzlinu?" nestihol som ani dopovedať posledné slovo a Luky ma znova objal, ale s tým, že mi ešte dal božtek na líčko. Potešilo ma to a príjemne zahrialo pri srdiečku. Otočil som sa k Dul s Lukym v náručí a čakal čo povie. "Neviem či spravím dobre alebo nie, ale jedno milé pozvanie od môjho bývalého kolegu a priateľa beriem......No Ucker neber to tak, že je to možnosť ako si ma získať." povedala rázne, ale v jej hlase bolo počuť zreteľne strach. "Ale prečo? A z čoho strach." vírilo mi mysľou. No nechcel som to teraz riešiť. Teraz som šťastný, že zvyšok svojho dňa strávim s mojou milovanou Dulce a s malým Lukym, ktorý mi stále hovorí ocko.
U DULCE DOMA
Ucker
"Tak a už ste doma." povedal som smutne. "Ucker ďakujem ti za príjemný zvyšok dňa." "Ale čo si. To ja ďakujem vám........Dvom krásnym anjelikom." "Oci. Prečítal by si mi rozprávku?" opýtal sa ma zrazu malý Luky. "Neviem Luky. Ja by som ti veľmi rád prečítal rozprávku, ale to musí povoliť tvoja maminka." povedal som a pohladil Lukyho po líčku. Luky sa zrazu zvrtol a s jeho anjelskou tváričkou začal prosiť Dulce. "Zlatko moje to nie je dobrý nápad. Ocko je určite veľmi unavený." povedala smutne, ale tak milo. Najviac sa mi páčilo ako mi povedala ocko. Z jej úst to znelo tak krásne, že som mal sto chutí ju pobozkať, ale veľmi dobre som vedel, že je to nemožné. Ako aj to, že my dvaja niekedy budeme spolu ako krásna rodinka. No malý Luky to nevzdával. Bolo na ňom vidno, že je celý po maminke. Dulce sa naňho krásne usmiala a potom sa otočila ku mne. "Christopher prepáč mi, ale Luky chce, aby si tu ostal a prečítal mu rozprávku. Dúfam, že sa nehneváš?" "Nie. Ja sa nemám prečo nehnevať. Ja Lukymu veľmi rád prečítam rozprávku. A aj som rád, lebo mám rád detičky a ty to veľmi dobre vieš. Veľmi dobre vieš ako som túžil mať detičky s osobou, ktorú som vždy miloval a milovať budem." Dulce zbledla, ale razom sa na mňa krásne usmiala so zvláštnou iskrou v očiach, ktorú som nevedel identifikovať.
Dulce
"Takže Luky ak chceš, aby ti ocko Chris prečítal rozprávku, tak šup šup do kúpeľne. Treba sa nám okúpkať." "Mami a môže ma dnes okúpkať ocko?!" a spravil na mňa presne tie smutné očká, ktoré robil Ucker na mňa kedysi dávno pradávno. Vidno, že je celý ocko. Vždy dosiahne to čo chce.
Chcela som niečo povedať, ale Ucker ma predbehol. "Tak Luky poslúchneme maminku a pôjdeme sa okúpkať a trošku sa zahráme na Jacka Sparrowa." "Jej super." a už ťahal Christophera do kúpeľne.
Nikdy som nevidela Lukymu tak žiariť tie jeho krásne očká. Tak ako som nikdy nevidela tak šťastného Chrisa ako dnes.
"Ach Ucker keby si tak vedel čo ma stojí námahy, aby som sa ti nehodila do tvojho večne teplého náručia a neobsypala ťa samými bozkami plných lásky. Tak veľmi mi chýbaš. Myslela som si, že čas vymaže všetku tú lásku, ktorá vo mne nikdy neuhasla. Snažila som sa, ale nešlo to. A hlavne to nejde, keď máme krásneho synčeka. Áno Luky. Luky je plodom našej lásky. Lásky, ktorá nám nikdy asi viac už nebude súdená. Toľko nocí som presedela pri Lukyho postieľke s tvojou fotkou a s predstavami o nás troch. O spoločnom domčeku s tebou a Lukym. Ako sa hráme v záhrade............No je to len môj sen, lebo možno to mohlo byť tak, keby som nebola zbabelá a povedala ti to, že budeme rodičmi ako náhle som sa to dozvedela, že čakám naše dieťatko. Všetci mi to hovorili, ale nikoho som nepočúvala. Nechcela som. Chcela som len to, aby sa vrátil čas, a aby sme sa nikdy nerozišli. Aby sme sa nikdy nepohádali." vravela som si v duchu.
Kým som sa ja zamýšľala nad nesmrteľnosťou chrústa, tak sa už z kúpeľne ozýval smiech dvoch mojich čertíkov.
"Fajn, keďže sa títo dvaja blázonkovia kúpu, tak ja Uckerovi prichystám hosťovskú izbu, lebo ako poznám Lukyho, tak ten ho vyšťaví, a kým mu dočíta rozprávku, tak zaspí aj on." pomyslela som si.
Keď som všetko urobila ako som chcela, tak som ich išla pozrieť. Skoro som odpadla z toho čo som práve videla. Luky ležal svojou malou hlávkou na Uckerovej hrudi. A Ucker? Ucker tiež spinkal. Spinkal ako mimino. Boli krásni. Hlavne môj nedosiahnuteľný Ucker. Za ten čas. Čo za ten čas!! Za tie dva roky sa zmenil. Opeknel. Je krajší ako, keď som ho videla naposledy.
Oprela som sa hlavou o dvere a tíško ich pozorovala. Zrazu sa niekto ozval. "Dulce kde som? A ako dlho som spal?" zneli jeho otázky, ktoré ma prebrali z mojich myšlienok. "Ucker si v Lukyho posteli a spinkal si asi také dve hodinky." odpovedala som mu na jeho otázky. Ani som si nestihla uvedomiť a už stál pri mne. "Dulce mrzí ma, že som u teba zaspal, ale Luky ma tak unavil............. On má toľko energie, že tomu nechápem..............A ....................Už by som mal ísť............" povedal smutne akoby vôbec nechcel odísť. "Tak si vieš predstaviť ako mňa vyšťaví. Nikdy nechápem kde sa uňho berie toľko energie......A čo sa týka toho, že ideš domov, tak nikam nejdeš. Je dosť neskoro. Prespíš u mňa v hosťovskej. Nachystala som ti tam čistý uterák a pyžamo." povedala som. Ucker s obrovským prekvapením pozeral na mňa. "Dulce nemusela si si robiť kvôli mne toľko starostí. Ja radšej pôjdem." povedal. "Ucker a kam chceš ísť?! Prišli sme sem pešo. Taxíky už nejazdia a pre mňa to žiadne starosti neboli. Pre mňa to bola a je láskavosť zato, že si nás oboch pozval do ZOO a potom, že si mi pomohol uložiť Lukyho. " Ach Dulce.........Čokoľvek ti teraz poviem, tak aj tak si budeš húcť svoje, takže prímam tvoju ponuku a ďakujem ti za všetko." "Dobre Chris. Prajem ti krásne sny a keby si niečo potreboval alebo niečo iné, tak stačí zaklopať na druhé dvere vľavo." povedala som niečo čomu som sama ani nechápala, lepšie povedané nechcela pochopiť. "Aj tebe krásne sny." povedal mi Ucker a dal mi pusu na líčko.
Uprostred noci som sa zobudila, vlastne ani nezobudila, lebo som sa v posteli prehadzovala z jednej strany na druhú, keďže všetky moje zblúdilé myšlienky uleteli človeku, ktorý spí v mojom byte, a nie tak ďaleko odo mňa. Vstala som z postele a natiahla si na seba župan, ktorý som mala položený na stoličke. Potichu som vyšla z izby a vyšla von na terasu. Pozorovala som jasnú nočnú oblohu posiatu miliónmi malých iskierok, keď vtom som ucítila ako ma niekto zozadu objíma. Srdce sa mi rozbúšilo a mala som pocit akoby som ho mala niekde v krku.
"Dulce chýbaš mi." ozval sa sladký Uckerov hlas do pokojného nočného ticha. "Chris prečo nespíš? A prosím ťa netáraj hlúposti." "Dulce ty môj krásny anjelik. Ja nespím kvôli tebe, lebo všetky moje myšlienky utekajú k tebe. Milujem ťa. Všetko čo som ti kedy povedal bolo úprimne zo srdca. Zo srdca, ktoré patrí len a len tebe. Ty si s ním môžeš robiť čo len chceš." odpovedal mi na moje dve otázky, až tak, že mi nimi skoro vyrazil dych. Celý čas som mu bola otočená chrbtom, ale v jednu sekundu si ma otočil, aby sa mi mohol pozerať do očí. Ako náhle si ma otočil, tak som sklopila zrak. "Dulce. Srdiečko. Anjelik môj prosím pozri sa mi do očí." pokrútila som hlavou, ale to ho neodradilo. "Hviezdička moja prosím pozri sa na mňa. Chcem vidieť tvoje krásne hnedé očká plné maličkých iskričiek lásky, ktorú stále cítiš ku mne." Zodvihla som hlavu hore a pozrela som sa mu priamo do očí. "Chris prečo si myslíš, že ešte stále k tebe niečo cítim." povedala som smutne a znovu som sklopila zrak. "Dulce viem to, lebo to cítim. Srdce mi šepká, že ty ma stále miluješ, tak ako ja teba. Napriek tomu, že prešli dva roky, tak sa moje city k tebe nezmenili. Stále sú rovnaké, a možno ešte silnejšie ako boli predtým. Dulce prosím pozri sa na mňa a nechaj sa viesť tým čo ti šepká tvoje srdiečko." dopovedal a sklonil hlavu. "Ucker...........a..............a ja ťa milujem. Stále som ťa milovala, ale pre mňa je to ťažké. Nechcem si s tebou niečo začínať, aby sme potom neskôr netrpeli. "Dulce ty môj krásny anjelik prosím ťa nemysli nato čo bude, ale nechaj sa viesť tým čo je teraz." pohladil ma a následne sa jeho sladké a zmyselné pery dotkli tých mojich. Ja som privrela viečka a nechala sa unášať spaľujúcou láskou ku Christopherovi.
Bozkával ma tak krásne, že som si myslela, že je to ďalší sen z mnohých ďalších. Ani neviem ako, ale stratila som pevnú zem pod nohami a ocitla sa v Uckerovom náručí. Niesol ma rovno do mojej izby. Ako náhle sme sa ocitli v nej, tak som opäť ucítila zem, ale len na pár sekúnd, kým nezatvoril dvere a opäť som sa vznášala nad zemou až kým som neucítila niečo mäkké. Bola to moja posteľ. Ucker ma pomaličky položil na ňu s tým, že ma neprestával obdarúvavať bozkami. S bozkami plných lásky. Lásky, ktorá nás oboch robí nielen šťastnými, ale aj smutnými zároveň. Chris mi pomaly dal dole župan, ktorý som mala na sebe. No zrazu prestal a začal niečo hovoriť. "Dulce láska moja. Ty moja hviezdička, tak veľmi ťa milujem, že sa to nedá slovami ani opísať. Moje srdce vždy bilo, bije a bude biť len a len pre teba, okrem toho, že ti celé patrí. Patrí ti každý jeden môj pohľad, dotyk, objatie a bozk. Bozk z lásky, ktorá je celý môj život. Život, v ktorom si tu ty, ja a malý Luky." povedal to tak krásne, že mi vyšlo zopár slzičiek. Chris mi ich utrel a miesto, kde moja slzička šťastia zmočila moju tvár nežne pobozkal. Nechcela som to kaziť, ale aj ja som potrebovala niečo povedať.
"Ucker. Zlato moje najdrahšie. Veľmi dobre vieš ako ťa veľmi milujem. Milujem ťa viac ako svoj život. Milujem, keď sa na mňa usmeješ. Keď ma nežne a s láskou pohladíš. Keď vystrieš ruky a ponúkneš mi tvoju náruč, v ktorej sa cítim tak bezpečne. Keď ma pobozkáš a ja mám pocit akoby som bola motýľ, ktorý keď roztiahne krídla a ukáže sa vo svojej plnej kráse na oblohe plnej hviezd." dopovedala som všetko čo som chcela povedať. Christopher sa na mňa krásne usmial a potom pokračoval tam kde prestal. So všetkým som mu vychádzala v ústrety. O pár minút už nebolo nič. Bola len Dulce a Ucker. Bola len láska, ktorá nikdy nezhasla. Boli len dotyky a bozky, ktoré boli prejavom lásky, ktorú cítili títo mladí ľudia, ktorí sa stretli po dlhých dvoch rokoch a uvedomili si, že ich láska v nich stále horí a stále horieť aj bude.
Ráno som sa zobudila nato, že som šťastná. Chcela som dať Uckerovi rannú pusu, ale on tu nebol. Neležal vedľa mňa čo vo mne vyvolalo zmes strašidelných myšlienok. No keď som počula zvláštne hlasy vychádzajúce z mojej kuchyne. Natiahla som na seba župan a šla som sa pozrieť do kuchyne. Pomaly som sa vkradla a otvorila dvere, kde sa mi hneď naskytol pohľad na totálne špinavú kuchyňu, ale hlavne na mojich čertíkov, ktorí sa smiali a vypadali ako keby boli po poriadnej vojne. Zostala som stáť na mieste. Boli strašní ako sa dohadovali čo ešte dajú do koláčika pre mňa. Chris chcel spraviť jednoduchý, ale Luky by tam chcel mať všetko od gumových medvedíkov až po zmrzlinu.
Zrazu sa Ucker otočil mojím smerom a zbadal ma ako sa na nich dvoch smejem. Zostal stáť akoby ste ho celou silou mechom obarili. Stál tam a pozeral sa na mňa. Cítila som ako sa pri jeho pohľade začínam červenať. Uvedomila som si, že nie som upravená. Vlasy mám ako po výbuchu a na sebe mám len obyčajné pyžamo, ktoré je momentálne zahalené pod županom.
To zvláštne ticho, ktoré nastalo medzi nami som konečne prelomila. "Chris čo vy tu vystrájate?!" "Ja..............a...........Luky...........Vlastne my dvaja sme ti chceli prichystať prekvapenie, ale Luky chce viac akoby bolo nutné, takže sme sa trochu pohádali a urobili tu trošku tretiu svetovú." "Aha, takže tak. Takže ja sa idem upraviť, lebo vypadám ako strašidlo a vás nechám ešte chvíľu samých, aby ste to prekvapenie mohli dokončiť. No, ale keď to dokončíte, tak nezabudnite túto spúšť poupratovať." dopovedala som a vybrala sa naspäť do mojej izby, keď vtom som zacítila dotyk. Dotyk, ktorý patril Uckerovi.
"Srdiečko a to chceš odísť bez pusy?" "To nie, ale najprv sa chcem ísť upraviť." "Dulce. Láska moja načo sa chceš ísť upraviť?" "Nato, že vypadám ako strašidlo, a takto nechcem pobehovať celý deň." "Anjelik môj pekný. Ty nikdy nevypadáš ako strašidlo. Ty si vždy krásna. Pre mňa sa nemusíš upravovať. Mne sa páčiš taká aká si so všetkými chybičkami, ktoré ma každý jeden z nás." dopovedal a potom si ma pritiahol a dal mi nežný ranný božtek, ktorý som mu vrátila.
Ucker
"Tak tu je to naše prekvapenie. Dúfam, že sa ti páči, ale hlavne dúfam, že ti to bude chutiť." povedal som a usmial sa na Dulce. "Hm ........Vypadá to božsky.......a aj hmmmm.... božsky chutí. Ďakujem vám obom." usmiala sa najprv dala malý božtek Lukymu a potom aj mne. No a ja som jej ho vrátil. No naše krásne ránko nám prekazil zvuk zvončeka." "Ja.......ja idem otvoriť." povedala a zdvihla sa od stola. "Dulce zostaň. Ja sa pozriem kto zvoní a keby niečo, tak jednoducho zakričím." "Dobre Ucker ako chceš." "Fajn." zodvihol som sa od stola, ale ešte predtým som pobozkal Dulce.
"Ahoj Any." povedal som prekvapene. "U......Ucker........a...........ahoj....Čo tu............ro.......robíš?......Konečne ste s Dulce spolu? Konečne ti povedala pravdu, ktorú tajila celé dva roky? vysypala na mňa mnoho otázok, ktoré ma riadne zaskočili. "Any spomaľ trochu." "Dobre." "Tak po prvé s Dulce nie sme spolu a po druhé čo také mi mala Dulce povedať?!"
Zrazu sa pri nás objavila Dulce aj s Lukym. "Ahoj Any." povedala potichu. Bola bledá ako krieda. No a ja? Ja som všetko pochopil. Pochopil som, že prečo som sa tešil, keď mi Luky povedal ocko. Prečo som cítil hrejivý pocit, keď som ho držal vo svojom náručí. Keď mi dal pusu na líčko, a keď ma objal. Pochopil som to, že Luky je môj synček, a že ja som ocko.
Chcel som niečo povedať, ale Any ma predbehla. Otočila sa k malému a začala. "Tak Luky. My dvaja teraz pôjdeme k tete Any a ujovi Ponchovi, kde sa na teba určite veľmi teší moja malá neter Rosario." "Luky sa usmial a hodil sa Any okolo krku. Ona si ho zobrala na ruky a ešte dodala. "Tak my ideme. Necháme vás, aby ste sa pozhovárali, a my prídeme len večer." dopovedala to čo chcela a už ich nebolo. Ako náhle sa za nimi zatvorili dvere, tak som to spustil.
"Dulce prečo si mi nepovedala o Lukym?! O tom, že som ockom?!" "A.....a........ako si sa to dozvedel?!!" "Jednoducho. Dovtípil som sa, keď mi Any povedala, že si predo mnou celé dva roky tajila, že som ocko." "Ja ju zabijem........Prečo to urobila?!" "Nikoho zabíjať nebudeš......A je dobré, že to spravila.....Aspoň som si uvedomil, že som poriadny somár, ktorý sa o tom dozvedel ako posledný.....Posledný preto, lebo okrem teba, Any to vedeli určite Poncho, May a Chris, ak nerátam tvoju rodinu.......Prečo si mi to spravila? Čo som ti spravil, že si mi tak ublížila?!" kričal som a plakal zároveň. "Bála som sa, že keď ti to poviem, že aj tak budem sama." "Aha. Takže si to radšej tajila?!........Vieš čo Dulce???..........Je mi z teba zle. Myslel som si, že si ako krásny anjel, ale nie. Ty si diabol. Diabol, ktorý zničil všetko. Zničil všetko to krásne čo bolo medzi nami. Bolí ma, že som bol hlúpy, že som ti vyznal lásku........." "Chris prosím odpusti mi to. Prosím. Ja ťa milujem. Viem, že som spravila chybu, ale bála som s toho, že kvôli tomu na čom sme sa dohodli v tú noc v Madride, tak budeš chcieť, aby som šla na potrat, aby si nemal prečo zostať pri mne." "Dulce prosím ťa to ťa čo napadlo?!!!Ja by som to nedokázal, a to veľmi dobre vieš..... Ja som ťa obdivoval za odvahu prísť za mnou a chcieť, aby som neodišiel z tvojho života, aj keď si veľmi dobre vedela, že je to len tvoje zbožné prianie.... Bolo to prekrásne zistiť čo je to láska taká veľká a nespútaná. Bolo to najkrajšie čo sa mi mohlo stať. Milujem ťa, ale.........." "Ucker aj ja ťa milujem. Veľmi ťa milujem. Som vďačná osudu, že ti ma priplietol do cesty a umožnil spoznať aké to je byť skutočne šťastná. Žiť každú možnú minútu pre osobu, ktorá pre mňa znamená celý život. A preto ťa v mene našej lásky prosím odpusti mi. Prosím zabudni nato zlé a vnímaj iba to pekné, tak ako túto noc." "Dulce prosím ťa toto mi nehovor. Toto nie." "A prečo?! Preto lebo náš veľký Christopher Uckermann sa bojí!! Bojí sa počuť to, že každý jeden dotyk a bozk bol z lásky?!!! Že na túto noc nikdy nezabudnem!!!" kričala na mňa, ak sa to cez ten plač dalo nazvať krikom. "Nie Dulce. Ja sa nebojím. Skôr ma bolí to, že som začal veriť mojím snom. Snom, ktoré spravili to, že všetka moja láska sa zmenila na nenávisť.......Dobre počuješ na nenávisť. Nenávidím ťa Dulce. Nenávidím. Nenávidím..................." "Chris neverím ti, že ma nenávidíš. Neverím." "Tak ver, lebo je to pravda. Nenávidím ťa. Si poriadna špina. Odpad, ktorý ma zničil. Zničil moju dušu, sny a vlastne celý môj život."
Chcel som odísť, ale Dulce mi vtom zabránila. Otočila ma pobozkala ma. Bránil som sa, ale aj tak som podľahol a vrátil jej bozk. "Tak vidíš. Ty ma nedokážeš nenávidieť. Ty ma miluješ. Veľmi ma miluješ, tak ako ja teba." "Nie ja ťa už nemilujem. Hnusíš sa mi. Je mi z teba zle." vykričal som jej všetko čo som cítil a potom som plesol dverami a odišiel preč. Respektívne som utekal s plačom domov cez celé Mexiko. Bolo mi jedno, že ma niekto vidí. Bolo mi úplne jedno či si ma odfotili alebo nie. Či budem v telke, časopise. Že budú o mne písať. Chcel som len jedno. Zabudnúť na tú prekliatu lásku k Dulce. Nato čo sa stalo v túto noc a nato čo mi spravila.
