New Better Life *H. S.*

Fifth

*Phoebe*

Pomaly sme sa prechádzali po meste a rozprávali sa o normálnych veciach. Čo myslím pod pojmom normálne veci? Napríklad to, že ako sa má alebo ako sa vyspal.
Takže išli sme už hodnú chvíľu, keď sme zrazu zastali pred drahou reštauráciou. Teda lepšie povedané, Harry zastal a ja som išla ďalej.
"Hej Phebs? Kam ideš? My ideme sem."
"Nie Harry. To si ja nemôžem dovoliť. Prepáč." hodila som po ňom smutný pohľad, ktorý sa tak trochu miešal s neistým.
"Ale ja ťa sem pozývam." pobavene odpovedal a uškrnul sa.
"Nie. To nemôžem prijať, ako ti to splatím? Veď ani prácu nemám."
"Nie Phe. Ja ťa pozývam a ty to musíš prijať."
"Okej." porazenecky som vydýchla a nasledovala ho do vnútra reštaurácie. Všetko tu bolo tak honosné, až som sa cítila, že sem ani nepatrím.

"Dobrý deň." slušne sa pozdravil Harry a ani ja som nezaostávala.

"Dobrý deň. Máte tu rezerváciu?" spýtal sa nás čašník.
"Áno. Na meno Styles." s pokojom odpovedal Harry a ja som to nemo sledovala.
"Aha. Pán a pani Styles. Stôl číslo 12, zavediem vás tam, nasledujete ma." čašník, mimochodom sa volá Jake, sa vybral do tmavšieho kúta miestnosti, skoro pri záchodoch.
"Nech sa páči, váš stôl. Usaďte sa." povedal s úsmevom a mne, ako pravý gentleman, odsunul stoličku.
"Tak, čo vám môžme ponúknuť?" v beznádeji som sa pozrela na Harryho. Vážne neviem, čo tu varia, ale on vyzerá, že sem chodí často.
"Poprosím vás dnešné menu pre mňa aj pre slečnu tuto."
"A dáte si niečo na pitie?"
"Dvakrát nechladenú minerálku. Ďakujem." povedal Harry, ja som sa usmiala na čašníka, ten mi úsmev opätoval, ale už bol na odchode.

"Takže pán a pani Styles? Hej?" rozhodla som sa, že ho budem pokúšať.
"Nuž." tajomne sa uškrnul. Ach, tie jeho úškrny. Pomyslela som si ale radšej som sa už venovala len a len Harrymu predo mnou.
"Prečo sme vlastne niekam išli?"
"Chcem ťa spoznať a doma to nie je ono."
"Ahá. A čo by si chcel vedieť?" zase sa uškrnul. Toto mi robí naschvál!
"Tvoju minulosť." nie, prosím všetko len toto nie.
"Harry, ja..." nedopovedala som, lebo nás vyrušil čašník, ktorý nám doniesol obed. Bola to nejaká polievka a dusené mäso s prílohou. Ale chutilo to výborne.
"Takže. Neodpovedala si mi ešte. Môžeš pokračovať."
"Takže. Bývali sme v Holmes Chapel, to vieš. Kamarátili sme sa, no potom...Potom ma museli zobrať do decáku. Prečo? To som ti nikdy nepovedala, ale už to nedokážem dlhšie držať. Proste, sa naši o mne nestarali, všetko som si robila sama. Takže ma museli zobrať. A..." zase som nestihla dopovedať, pretože zas tu bol čašník, ktorý odnášal použitý riad. Keď odišiel, Harry prehovoril.
"Okej. Zas si to nestihla, prosím. Ako bolo v decáku?"
"No... Vôbec sa o nás nestarali. Jedlo nám dávali, mali sme kde spať, ale vo veľa veciach som ešte stále neskúsená. Napríklad, nemal mi kto vysvetliť čo sa deje, keď som prvýkrát dostala menštruáciu. Našťastie tam bola jedna staršia baba a tá mi to vysvetlila. Ale späť k téme. Museli sme im pomáhať, či už pri varení alebo upratovaní, to je jedno. Museli sme. Spravili sme niečo zle a to, čo nasledovalo potom, nebolo dvakrát príjemné. Mne osobne sa to nestalo, ale jednému chlapcovi áno. A my sme sa na to museli pozerať." na Harrym bolo vidno, že mal slzy na krajíčku, ale ani ja som od toho nemala ďaleko. Nadýchla som sa a pokračovala.
"Keď som dovŕšila osemnásty rok, detský domov som musela opustiť. Dali mi zopár vecí, nejaké peniaze a vyhodili ma. Nezaujímalo ich, že nemám kde bývať, že nemám nijaký príjem peňazí ani nič. Tak som.." nestihla som dopovedať ZAS!, pretože má vyrušil mne dosť známy hlas.
"Melissa? Si to ty?" nie Josh, nie, prosím. Ale na prosby aj útek už bolo neskoro. Stál pri našom stole a Harry len nechápavo pozeral raz na mňa, raz na Josha.
"Áno si to ty!" víťazoslávne zvolal a pokračoval. "Nezopakujeme si to z minula? Dnes by som ty dal 750 dolárov, presne za to čo minule." povedal a 'zvodne' sa usmial. Kedysi by som to bola priala, lebo tie peniaze.. och.
"Josh, prepáč ale teraz nemôžem. Mám svoje dni, prepáč." dala som jeden falošný smutný pohľad a on si odfrkol a odišiel. Konečne!

Harry po mne zazerá. Tak a teraz mám čo vysvetľovať.
_______________

Prepáčte že dlhšie nebola časť ale vravím, doma nemáme Wi-Fi takže len cez dáta :)
Pekný deň :)