New Better Life *H. S.*

Twenty-first

Konečne voľno. Od toho ako chalani odišli prešlo už pár týždňov. A ja mám konečne voľno.

Mary je vo škôlke a ja by som tu mala urobiť poriadok ale chcem si najprv oddýchnuť.

V obývačke sa rozvalím na gauč a prepínam kanály, keď niekto zazvoní na dvere.

"Kto ma ruší, keď chcem mať pokoj!?" zašomrem si popod nos ale ku tým dverám idem.

Nestačím otvoriť, už na mne visí jeden obor. Jedine čo vidím sú hnedé kučery. Harry!

Pomaly zatvorím dvere a užívam si ten pocit mať ho zase po boku.

"Tak si mi chýbala." zašepká do mojich vlasov. Tak jemne akoby sa bál, že všetko silné dokáže zničiť túto situáciu.

"Aj ty mne." vrátim mu to tým istým tónom. Šepotom.

Znova sa nestačím spamätať a jeho pery, tie úžasné srdcové pery, sú na mojich. Bozk. Zas len bozk.

Ale bozk dlhý a vášnivý. Taký, ktorý chcete urobiť veľmi dlho ale dočkáte sa ho až o niekoľko mesiacov, rokov.
Bozk. Taký ako keď dostanete niečo, čo vám tak dlho chýbalo. Takýto bozk je ten náš. Plný lásky a všetkých skrytých emócií.

No ako všetko aj toto sa muselo skončiť. Z nedostatku kyslíka.

"Tak dlho som to chcel urobiť." povie a dá mi pusu na čelo. Malú, bezvýznamnú ale krásnu.

Presunieme sa do obývačky, na gauč a v televízore ide 50 Shades of Grey. Poviem vám, ten film robí s ľuďmi divy. Najmä ak to pozeráte dvaja.

Najprv Harryho stoják, ktorý po chvíli zmizol. Potom moje vlhko, s ktorým som sa cítila ako v bazéne. A potom to prišlo. Naše pohľady sa stretli.  Pohľady plné nenásytnosti.

A vrhli sme sa po sebe. Harry si pomedzi bozky stihol vyzliecť tričko. A mne župan. Mala som na sebe župan a teraz som tam pred ním iba v spodnej bielizni. Kedysi by mi to bolo jedno, ale teraz sa hanbím. Čo sa to so mnou deje?