New Better Life *H. S.*

Thirty-second

Podarilo sa im to. Vybavili si voľno na rok a pol, možno aj viacej. Fanúšikovia to zobrali dobre, ale už teraz im chýbajú. A to prešli len štyri mesiace.

Za ten čas sa toho udialo dosť. Malý Freddie vyrástol, Mary tiež, Cheryl otehotnela, moje bruško začína vytŕčať a Harry ma stráži na každom kroku. To je tak hrozné!

Do mesta alebo na vyšetrenie chodí so mnou. Nemôžem ísť sama pomaly ani na záchod!

"Phoebe choď otvoriť." povie Harry a hodí na mňa psie očká.

"Fájn." zodvihnem sa z gauča a mierim si to ku dverám, kde je niekto až príliš nedočkavý.

"Veď už idem." zakričím od nervov a ten randál skončí.

Otvorím dvere a vidím tam stáť Brianu. Na rukách má Freddieho a na tváti bolestný výraz.

"Ahoj. Ako ti pomôžem?" začnem milým tónom a mierne sa usmejem.

"Ahoj." odpovie zničene.
"Mohli by ste ešte postrážiť Freda?" opýta sa a pozrie na mňa prosebným pohľadom.

"Ale jasné." opoviem. Na ruky mi podá Freddieho, ktorý sa smeje, povie rýchle Ahoj a už jej niet.

"Ahoj krpček." prihovorím sa mu detským hláskom a idem do obývačky za Harrym.

"Pozri koho nám nesiem." poviem mu celá nadšená. Harry sa otočí a usmeje sa od ucha k uchu.

"Ahoj Freddie. Pôjdeme na prechádzku?" opýta sa ma, zatiaľ čo si malého berie na ruky.

"Jasné, rada." zoberieme ho na prechádzku my, pretože Louis je na výlete s Danielle. O Freda sa staráme radi, pretože sa učiíme na naše malé.

Bytom sa rozozvučí Harryho mobil. Pozrie na obrazovku a prekvapene zodvihne obočie. Perami mi naznačí Lou a stráca sa vo svojej izbe. Nerád vybavuje telefonáty pred nami.

"Tak čo Freddie. Ideme ťa nachystať?" opýtam sa ho a už chystám vecičky. Plienky, mikinku a čiapku, niečo papať a kočík.

Pokladám malého do kočíka, keď do obývačky príde Harry už oblečený.

"Volala Lou. Musíme jej postrážiť Lux. Teda nemusíme ale potrebuje stráženie a ja malú milujem." povie zhurta a ja len prikývnem.

"Máme strážiaci deň?" túto vetu skôr skonštatujem, na čo sa obidvaja rozosmejeme.

Odídem do izby a už sa obliekam. Tesne pred tým ako sa dostavím naspäť k chlapom, sa bytom rozozvučí zvonček.

Harry sa s Freddiem na rukách vydá k dverám.

"Ahoj Lou, Lux." odpovie a usmeje sa svojim žiarivým úsmevom.

"Harryyy!" zapiští Lux a vrhne sa okolo neho.

"Ach ahoj Harry. Nevedela som, že tu máte aj Freddieho. Pokojne ju môžem zobrať a dať ku Katrin."

"Lou, netráp sa." odpovedám pre zmenu ja.
"Zoberieme aj Mary a nebudú žiadne problémy, že Lux." poviem s úsmevom a Lux len horlivo prikyvuje.

Lou sa na nás vďačne usmeje a už je fuč.

"Fajn. Takže Lux, choď zavolať Mary. Za desať minút tu budete." Lux len prikyvuje a stráca sa za dverami Maryinej izby.

"Toto bude dlhý deň láska." povie Harry a pobozká ma.

"To teda bude." odpovedám a chystám sa ho pobozkať znova, lenže to už sú tu dievčatá.

"Tak, ide sa!" zvolá nadšene Harry a ja sa len zachichocem. Jemne na mňa žmurkne, no to už opúšťam dvere bytu a baby čakajú na výťah.

Dvere cinknú a my sa všetci natrepeme do výťahu. O pár minút sme dole, konečne na čerstvom vzduchu.

Poberieme sa do centra mesta. Ja tlačím kočík. Vedľa mňa je Mary, vedľa nej Lux a nakoniec Harold. Je to tak smiešne. Máme okolo dvadsať jeden a sme ako rodina. Iba výzorovo. Je tu Lux, ktorá má štyri. Mary, ktorá má stále tri. Freddie, ktorý má už rok a ja som tehotná. Vyzerá to smiešne. Preto aj ľudia okolo na nás pozerajú rôzne. Niektorí pobavene, niektorí smutne, iní šťastne a máloktorí nami aj opovrhujú. Keby len vedeli aká je pravda...

"Kam ideme?" spýtam sa, pretože ideme nevedno kam.

"Na Bubbletea a do Starbucksu." odpovie pokojne Harry. Ja iba prikývnem a už si to tam smerujeme.

Pred daným cieľom zastaneme. Harry ide do vnútra a my ostávame von. Baby sú okolo mňa a ja sa mierne opieram o rúčku kočíka. Našťastie Freddie zaspal.

"Phoebe? Si to ty?" ozve sa z druhej strany ulice. Pozriem sa tým smerom a uvidím chlapa.

"Caleb!" zakričím, no to už stojí pri mne a objíma ma.

"Páni Phoebe. Len pred troma rokmi si vyšla odtiaľ a už máš toľko detí."  zasmeje sa a ja ho hravo šťuchnem do pleca.

"To nie sú moje. Teda toto je Lux, jej mama je maskérka môjho priateľa. Toto je Mary, moja nevlastná dcérka. Toto je Freddie, známeho syn. A toto je alebo sú moje maličké." všetci, teda iba baby mu zakývajú, no hneď sa skryjú za môj chrbát.

"Babeny toto je Caleb. Môj starý známy." poviem im a oni len znova zakývajú.

"Už musím ísť. Rád som ťa videl." objíme ma a na líci mi zanechá jemný bozk.

"Teda Phoebe. Odídem len kúpiť pitie a ty sa tu s niekým mačkáš. Ďakujem krásne." povie sarkasticky Harry tesne po tom, čo Caleb odíde.

"Harry. Toto je iné." chcem mu to vysvetliť, no on ma preruší.

"Nie Phoebe nehcem to vedieť. Na dievčence, tu máte. Majte sa." dá im do rúk ich poháre Bubbletea a rozbehne sa cez cestu.

No v tom do neho buchne čierny bavorák a ja ho už len vidím letieť pár metrov...
__________
Júj 🙈 don't kill me ✌

Bude to žúžo (hádam)

Heey everybody! Dnes si cestujem po mojom profile a čo neuvidím? Že dik 321 prečítaní pri tomto príbehu!!! Skoro som sa ráno pred kostolom zadrhla! Ďakujem vám nespočetne veľa krát a preto vám dnes dávam časť 😊 ďalšia neviem kedy bude ale nebojte, mám už napísaný aj koniec 😩