Gymnastka

4. časť

Kecali sme ešte hodnú hodinu a Boris nakoniec zahlásil, že musí ísť. Odprevadili sme ho na ulicu a pobrali sme sa dnu. Ja som si na večeru pripravila palacinky.

,,Hmmmm čo tu tak rozvoniava?" došiel do kuchyne Jake.

,,Palacinky. Urobím aj tebe?" opýtala som sa.

,,To bolo čo za otázku?" zdvihol obočie. Totižto on MILUJE palacinky a keby si mal vybrať medzi palacinkou a frajerkou tak si určite vyberie palacinku.

,,No prepáč." povedala som a na tanier som mu dala prvú palacinku. Potom som urobila ďalších desať lebo on ziedol ďalších šesť a ja štyri. Pobrala som sa do svojej izby kde som si nahádzala veci do tašky a zobrala si veci ktoré sa musím učiť.

---------

Ufff. Konečne som naučená. Prezliekla som sa do pyžama a išla som sa odlíčiť. Zobrala som si tašku kde som si nahádzala veci na tréning a zošit na zapisovanie. K tomu som si pripravila aj kameru, aby som to mala všetko zdokumentované a aby som sa mala z čoho učiť. Spomenula som si na Nicolasa. Je mi ho ľúto, ako som sa správala, ale on to nevie, on nevie o mne veľa vecí. Zapla som si notebook a klikla na ikonu facebook. Začala som hľadať jeho kontakt. Aaa tu je. Tak som mu napísala.

unicorn_girl: Ahoj Nicolas. Prepáč ako som sa dnes správala ale mám na to isté dôvody. Proste prepáč a môžme byť naspäť priatelia? Ďakujem.

atlet007: Ahoj kráska. Jasné, že ti to ospravedlním aj keď v podstate nemám čo. Je to v poriadku. Zajtra prídeš?

unicorn_girl: Áno prídem. Som rada a ďakujem. Teraz sa idem pripraviť a idem spať do ríše jednorožcov.

atlet007: Dobre Kajka. Tak dobré sníčky o jednorožcoch. Nicolasko😘

Ďalej som už napísala. Odlíčila som sa, a teraz šup do postele.

__________________________

Ráno ma zobudil môj budík.
4:30 na ňom svietilo. Sadla som si na posteľ a pretrela som si oči. Postavila som sa a dotackala som sa k skrini. Tam som našla biele rifle a k tomu žlté, neónové tričko. Vlasy som si nechala rozpustené. Do tašky som si nahádzala čierne oblečenie nejaké servítky. Na pery som si naniesla lesk a prešla krémom svoju pleť. Toto je moja ranná rutina, ktorá sa točí každé božie ráno. Zbehla som dole a tam ma už čakal Jake.

,,Bre ránko." pozdravil sa mi. Mal na sebe ešte pyžamo.

,,Dobré ránko braček." pozdravila som sa mu a podišla ku kuchynskej linke. Zaliala som si čaj a pripravila si desiatu.

,,Príď po mňa o pol ôsmej pred areál atletiky." zakričala som keď som si prelievala čaj do termosky a medzi tým sa obúvala.

,,Dobre." povedal.

,,Tak čau." rozlúčila som sa s ním.

,,Čau." odzdravil sa. Ja som sa už pretĺkala ešte lampami osvietenými ulicami. Po približne 15 minútach som stála pred areálom.

,,Ahoj." zakýval na mňa Nicolas z vnútra.

,,Čau." odzdravil som sa mu a vyčarila na tvári najkrajší úsmev aký som vedela. On sa usmial tiež, a išiel dnu. Ja som ho poslušne nasledovala prešla som do telocvične kde cvičili malé dievčatá a chalani. Kameru som si nasmeroval na dievčatá a sadla som si do hľadiska kde som si začala robiť poznámky:

1. Rozcvička - precvičenie hlavy, ramien, rúk, trupu, nôh, skákanie, naťahovanie a zahrievanie.

2. Beh - približne 3 kolečká okolo telocvične (vytrvalostne) a potom v dvojiciach šprint.

3. Skoky

Toto bola posledná poznámka ktorú som si stihla zapísať. Chalani sa rozpŕchli po telocvični a niektorý si to namierili ku mne. No lepšie povedané Boris a Nicolas.

,,Čaute chalani." usmiala som sa na nich a zatvorila si diár.

,,Čau Čajka." tri krát hádajte kto to povedal. No samozrejme že Boris.

,,Ako vážne?" spýtal sa ho Nicolas.

,,Ja ju tak volám." odbil ho Boris. Nicolas sa mierne zachmúril a povedal:

,,Idem si po vodu." a odpochodoval dole.

,,Byť tebou, tak si dám na Nicolasa veľký pozor. Je to chalan, ktorý strieda partnerky ako spodné prádlo, keď nie aj častejšie." vyblafol na mňa Boris. Moje srdce vynechalo zopár úderov, a ja som radšej čušala.

,,Vystriedal ich veľa a ani jedna nedokázala v ňom prebudiť to, že by sa do nej zamiloval." dopovedal.

,,Ďakujem za radu Boris." usmiala som sa naňho. Bol to viac-menej nútený úsmev.

,,Nechceš dnes niekam skočiť?" spýtal sa ma.

,,Ja mám ešte dnes tréning po tom vašom." dala som mu najavo, že nikam nechcem ísť.

,,Aha, tak dobre." usmial sa a išiel dole.

_____________________

Už som v škole. Tréning prebehol celkom v pohode. Nikto si ma našťastie nevšimol keď som sa prezliekala do čierneho. Prechádzam sa po chodbách tohto koncentráku a mám to namierené do svojej triedy.

Nicolas

Atletika celkom ušla. Celý čas som pozoroval Karinu, ako si zapisuje poznámky do svojho notesa. Jej ruka usilovne tancovala na papiri. Malý pramienok vlasov jej vzdy vypadaval zzpoza  a ucha, tak si ho stále napravovala. To dievča, mi strašne vŕta v hlave. Je iná ako všetky ostatné, ktoré som niekedy v živote stretol. Doteraz boli všetky rovnaké. Namaľované bárbiny ktoré nevedia čo zo sebou.

,,Čau bratku." prišiel ku mne môj najlepší kamarát Martin.

,,Čau bro. Jak sa máme?" opýtal som sa.

,,Ta dá sa. Pozri kto je pred nami." povedal a ukázal na dievča pred nami. Bola to naša čierna slečna.

,,Štet*a." uchechtol som sa. Ona sa behom sekundy otočila a strelila mi facku. Blola dosť silná. Okamžite som si boľavé miesto chytil.

,,Môj krásny, takto mi hovoriť nebudeš. S tým sa rozlúč." ja som jej jednu vrazil, až sa zapotácala a spadla na zem.

,,Snívaj čierna. JA som tu ten, kto tu bude dávť rozkazy." povedal som a víťazoslávne som sa usmial. Rozplakala sa. Slzy jej tiekli po mieste, ktoré začínalo naberať modrú farbu. Ja som len okolo nej prešiel ako keby sa nič nedialo.

Ahojte. Dnes je tu trošku kratšia časť ale moja spolužiačka má strašne tlačila aby som napísala novú, tak tu ju máte. Táto kniha je 78. v Romance a ja sa z toho veľmi teším lebo od počtu mojich rokov (ak to niekto chce vážne vedieť nech napíše do chatu) a  toho, že moje knihy sa do prvej 120 nedostali je to pre mňa úspech.
❤Žofka❤