Gymnastka

8. časť

,,Daj mi druhú šancu, prosím." bolo na ňom vidno, že mu naozaj záleží na tom, či mu odpustím.

,,Čiže pán egoista dokáže aj prosiť." veľvýznamne som povedala.

,,Prosím." utrápený povedal.

,,Dám ti ešte jednu šancu, ale tá je už posledná, lebo toto bolo na mňa veľa." výhražne som povedala. Povedať mu nie, by bol trestný čin, lebo bol veľmi zlatý. Jemu sa v očiach objavili iskričky šťastia a podal mi ružu.

,,Ďakujem." povedali sme naraz a potom sa spustil zborový smiech. Objala som ho a vdýchla jeho vôňu. Voňal úžasne. On mi objatie opätoval a ja som sa aj potešila, lebo toto mi chýbalo.

,,Nechcel by si ísť dnu keby nikto nebol doma?" opýtala som sa ho.

,,Pokiaľ to nevadí tebe, tak veľmi rád." riekol.

,,A koho som sa to pýtala? Pokémona ktorý grcá dúhu alebo nebodaj tanečníka pri tyči?" opýtala som sa ho sarkasticky. On sa zasmial a ja som začala volať s Jakeom.

,,Ahoj Jake, si doma?" začala som rozhovor.

,,Nie.... Som, hmmmm v meste." povedal dosť neisto. Keby som na to teraz mala čas, tak mu vyčistím žalúdok, lebo viem že klamal.

,,Dobre, čau." rozlúčila som sa a hneď som zložila. Mame sa mi neoplatí volať lebo viem, že je buď v práci alebo s priateľom.

,,Nikto nie je doma, čo znamená, že môžeš ísť k nám." povedala som.

,,Dobre." odpovedal. Odomkla som dvere a vyzula sa.

,,Urobím ti čaj, kávu alebo niečo na zjedenie?" podala som klasické otázky ktoré sa pýtam, keď príde návšteva.

,,Nič si neprosím, ďakujem." záporné zakýval hlavou.

,,Poďme ku mne do izby." zavelila som. On len prikývol a išiel. Dvere som otvorila a veci som si hodila do kúta izby.

,,Waw. Máš ju krásnu." s obdivom si obzeral moju izbu. Neviem čo na nej videl zaujímavé. Mám tam pracovný stôl so šuflíkmi a stoličku vedľa neho. Oproti je moja veľká posteľ a pri nej nočný stolík. V rohu izby mám sedací vak v ktorom veľmi rada čítam knihy. V stene mám veľkú, vstavanú skriňu v ktorej mám poukladané všetko oblečenie a kabelky. Mám aj skriňu s poličkami v ktorej mám poukladané veci do školy a všetky blbosti. Šikmo oproti posteli je televízia a pri nej Xbox.

,,Ďakujem." poďakovala som.

,,Čo ideme robiť?" opýtala som sa.

,,Kde cvičíš?" opýtal sa ma.

,,Dole v telocvični." jemne som sa zamračila. Načo mu to je?

,,Tak mi niečo predveď. Prosíííím." prosíkal.

,,No dobre, ale potrebujem sa prezliecť, čiže má počkaj dverami mojej izby. Alebo vieš čo, ja mám o hodinku tréning, tak by si sa mohol prísť pozrieť." navrhla som.

,,Dobre. Čo budeme dovtedy robiť?" podal otázku.

,,Hmmmm, neviem. Zahráme si Xbox?" opýtala som sa ho.

,,Dobre." odpovedal. Ja som podišla k telke, zapla ju aj s Xboxom. Do prehrávača som vložila Just Dance 2016.

,,Toto nie." rezignoval proti môjmu nápadu.

,,Ale áno. Aspoň bude sranda." zasmiala som sa.

,,No dobre." povedal nie veľmi nadšene. Vybrala som pieseň a začali sme tancovať.