Gymnastka

24. časť

,,Ja som James." podal mi ruku. Jeho oči sú čierne, tmavé a plné zla, no ja tam vidím svetlo malého chlapca, ktorý sa teší, že sa zoznámil s novou osobou.

,,Kaja, ale, to ti nie je novinka." zasmiala som sa.

,,Nicolas, ja pôjdem do triedy." pošepkala som mu do ucha.

,,Dobre Kajka, veľa šťastia." dal mi pusu do vlasov. Prišlo mi to také milé. Žiadne olyzovačky, predvádzanie sa pred kamarátmi, ani nič podobné. Proste len nežná pusa do vlasov a ja som mala pomotanú hlavu na celý deň. Kráčala som pomaly do triedy. Cítila som na sebe pohľady mojich spolužiačok. Obzrela som sa za nimi a niečo intenzívne rozoberali. Sadla som si na svoje miesto a na lavicu položila učebnicu matematiky. Prelistovala som v nej a potom ju zabuchla. Však to viem. Keď som zdvihla zrak od učebnice, tak sa mi naskytol pohľad na nahnevanú Zaru.

,,Ako ti pomôžem Zara?" opýtala som sa.

,,Moja zlatá, Nicolas je môj, ja s ním chodím tak sa okolo neho prosím ťa nemotaj dobre?" vyhrážala sa mi. Ooo, naša hlúpučká blondínka si myslí, že on s ňou ešte chodí. Z toho môžem pekne vyťažiť.

,,Najprv by ti mohlo dopnúť, že on už o teba proste nemá záujem, lebo načo by zahadzoval takou úbohou šľapkou ktorá si aj po týždni nevšimne, že jej ex na ňu z vysoka kašle." vypľula som jej to do ksichtu. V tom momente pristála na mojom líci facka. Ja som sa na ňu prekvapene pozrela a moja päsť letela pod jej oko. Netrafila som sa úplne presne a tak som jej trafila aj kúsok do nosa. Vyvalila na mňa oči a z nosa jej začala tiecť krv.

,,Ty sprostá ****, čo si to dovoľuješ. Ty mi nesiahaš ani po kolená lebo si nula, čierna nula." vyziapla na mňa.

,,Malá by si mi ďakovať. Máš plastiku zdarma ale nie tvoje ego musí vyskakovať. Vieš, keby som chcela spáchať samovraždu, tak sa vyštverám na tvoje ego, čo by sa dalo prirovnať k výstupu na Mount Everest a potom skočím na tvoje IQ čo sa rovná hĺbka Mariánskej priekopy." skonštatovala som. Trieda zaznela smiechom a ja som sa v kľude posadila na stoličku. Do triedy vošla učiteľka a priblblo sa na mňa usmievala.

,,Dobrý deň žiaci. Kto pozeral majstrovstvá USA v športovej gymnastike?" opýtala sa. No a sme doma. Ruku zdvihlo zopár ľudí.

,,No super, tak Karina postav sa. Tu je majsterka USA v gymnastike." nadšene začala tlieskať. Ja som sa znechutene postavila a dotrepala sa pred tabuľu. Medzi tým, som si všimla Zarine otvorené ústa, ale tie neboli jediné.

,,Blahoželám Karin, nevedela som, že sa venuješ gymnastike." preafektovane povedala učiteľka a tuho ma objala. Ja som vystrúhala dosť čudnú grimasu alias daj mi pokoj a je mi to nepríjemné.

,,Ďakujem." povedala som medzi zuby. So sklopenou hlavou som sa pobrala na svoje miesto do rohu triedy.

______________

Zazvonilo na koniec vyučovania. Schmatla som tašku a ako prvá sa vybrala von z triedy. Na chodbe som zahliadla Nicolasa. Ten po mne šibol pohľadom a zastavil sa. Jeho spolužiaci po ňom začali kričať, že čo stojí a ja som k nemu podišla. On má objal a dal mi pusu na líce. Nič viac, nič menej. Chalani tam stáli s otvorenými ústami, až som sa čudovala, že im netečú sliny z úst.

,,Idem s bratovou sestrou nakupovať, tak sa maj." zašepkala som.

,,Dobre poklad." ešte raz ma objal a pustil ma. Ja som poskočila na jednej nohe a obišla jeho spolužiakov, ktorí sa za mnou obzerali. Ja som ich neriešila a pokračovala v ceste. Namierila som si to do školskej jedálne, kde nám na obed dávali špagety. Milujem špagety už od malička a preto som sa veľmi potešila. Postavila som sa k okienku a kuchárka mi na tácku položila tanier so špagetami. Prechádzala som pomedzi stoly, keď tu zrazu pocítim na chrbte niečo studené. Otočila som sa a za mnou stála Zara s poloprázdnych tanierom. Druhá polka bola na mojom tričku a na zemi.