Oliver and Max 2

A kto vie či vôbec ....

„Vážne to ideme urobiť ?" opýtal som sa neisto.
„Od kedy nechce Thomson porušovať pravidlá ?" zasmial sa Alex načo som ho zabil pohľadom.
„Nikdy som ich neporušil tak aby ma vyhodili zo školy."
„Tak to ber ako novú skúsenosť, a bude sa to opakovať dovtedy, kým nenájdeme Max." pridal sa do rozhovoru Eliot.
Usmial som sa.
Konečne došla Heili s Damianom.
Nadýchli sme sa a vošli sme do riaditeľne. Plán mohol začať.
„Želáte si ?" opýtal sa nás riaditeľ.
Alex luskol prstami.
Eliot a Damian riaditeľa oblepili izolepou a tak ho prilepili ku stoličke. Heili medzitým vybrala spreje, jeden mi podala, a posprejovali sme steny. Alex schmatol kôpku papierov na stole a začal ich hádzať do skartovačky. Riaditeľ niečo mrmlal ale cez prelepené ústa páskou mu nebolo rozumieť. Potom  sme mu porozbíjali okná, zhodili obrazy, otvorili sme si u nho fľašku a zapálili sme si cigarety, proste sme sa tvárili že tam nikto okrem nás nie je a že sme niekde kde nás nikto nevidí, keď toto nebude dostatočné na vyhodenie tak ja už potom neviem. Dokonca sme zmeškali aj jednu hodinu. Keď sme uznali za vhodné, že by nás už mal vyhodiť, tak sme odlepili riaditeľovi ústa a odišli sme.
Ušli sme zo školy a hneď ako sme vyšli z brány začali sme sa nekontrolovateľne smiať.
„Tak to bolo super !" rozkričal sa potešene Damian a ako prejav radosti hlasno, veľmi hlasno zakričal.
„Keby tu bola Max určite by zrobila niečo horšie." zasmial sa Alex, ale keď všetkým došlo význam jeho slov, ako na povel sme sa  prestali smiať.
Bez slova sme sa rozdelili a každý šiel vlastnou cestou.

Na druhý deň keď sme prišli do školy okamžite si ma dal zavolať riaditeľ. V riaditeľni už sedeli všetci, presne podľa plánu. Usadil som sa na nepohodlnej stoličke. Naposledy som bol v riaditeľni spolu s Max, kvôli tomu že sme pohádzali školu toaleťákom. A to my vybavilo spomienku ako som s ňou bol prvý krát v riaditeľni. Vtedy si sadla na stôl a ja som nemohol uveriť že to vážne zrobila, vtedy som ju chcel prvý krát pobozkať ale nemohol som. Kto vie čo by sa stalo keby som ju vtedy pobozkal. Možno by mi dala facku, možno by my vážne ublížila alebo by začala spolupracovať. Ale asi najpravdepodobnejšie je druhá možnosť.
Vrátil som sa späť do reality aj keď s trochu priblblým úsmevom a spomienkami na Max. Riaditeľňa bola v takom stave, v akom sme ju včera nechali.
Všetci sme sa snažili tváriť previnilo ale nešlo nám to, usmievali sme sa ako sfetovaný.
„Neviem o čo vám včera šlo, ale neostane to nepotrestané..."začal riaditeľ „... zničili ste riaditeľňu, fajčili a pili ste v priestoroch školy, skartovali ste dôležité dokumenty, po sprejovali ste miestnosť školy, fyzicky ste napadli riaditeľa a porozbíjali ste majetok školy. Alex, Damian a Eliot ste vylúčený !"
„Čože ?!" skríkol som naraz s Heili.
Čakal som že nás vylúči všetkých.
„Vy Pán Thomson a slečna Rethur nie ste vylúčený, pretože vás určite na tieto veci naviedli starší žiaci." Prísne pozrel na tých idiotov.
Vymenil som si s Heili naštvaný pohľad a začali sme plán B.
Heili vytiahla malú fľaštičku benzínu a poliala ním stôl. Než si riaditeľ uvedomil čo sa tu robí, škrtol som zápalkou.
Potom sme ušli z riaditeľne.
Vznikol malý požiar, ktorý riaditeľ uhasil vodou z vázy ale to stačilo na to aby nás vylúčil.
Celý vysmiaty sme si pobalili veci zo skrinky a opustili sme školu.

O piatej sa máme stretnúť u Alexa aby sme vymysleli čo ďalej

Keď som sedel u Alexa a poobzeral sa dookola, všetci  mali pobalené kufre.
„Takže ?" odkašľal som si.
„Fajn takže prvý krok ku nájdení Max je splnení, nechali sme sa vyhodiť zo školy," povzbudivo Alex začal.
„Teraz stačí aby sme sa dostali na nejakú New Yorskú školu, kde bola Max." zamyslel Damian.
Mňa však trápilo niečo iné.
„Čo vaši rodičia nato že vás vylúčili ?" Opýtal sa som a prechádzal pohľadom cez všetkých.
Všetci si vymenili pohľady, ako keby ich zaujímala ta istá otázka.

Po dlhom tichu začal Alex. 

Povedal že mu mama zomrela keď sa narodila Max. Jeho otec sa vraj že po smrti manželky stal strašný tyran a skoro za všetko vinil Max ale vždy sa za ňu postavil. A on dobre vie že keď ho vylúčili jeho otec  ho určite pošle na inú školu, presne tak ako Max.
Takže Alex len pokrčil ramenami, a bolo mu srdečne jedno že ho vylúčili.

Potom pokračoval Damian, ktorý predbehol Eliota zo slovami : „môj príbeh je krátky."

Damiana vraj rodičia vyhodili hneď po tom ako sa im priznal že je gay.
Keď som sa ho opýtal či to myslí doslovne, tak mi odpovedal : „ povedali mi aby som si pobalil kufre a zajtra ráno bol preč. Ale keďže som stále ich biologický syn, a nechcú mať problémy so súdom, tak mi každý mesiac posielajú dosť tučnú sumu."

Heili ho objala a začala hovoriť ona.

Povedala že má sedem súrodencov, jej vyšlo práve to že je prostredná, takže sa o ňu rodičia veľmi nezaujímajú, a je im jedno čo robí, hlavne keď dobre vyštuduje a pomôže uživiť rodinu.
Bolo jej to ľahostajné aj keď mala známky hrozné, vedela, že keď zmizne aj na rok jej rodičia si to nevšimnú.

Potom sme sa všetci otočili na Eliota.

„Rodičia mi zomreli, mama pred tromi rokmi otec pre desiatimi. Stará sa o mňa alkoholický strýko a stále nahnevaná teta." Boli jeho slova.

Cítil som sa ako v nejakom depresívnom filme. Každý ma totálne zničenú rodinu alebo sklony ku sebe vražde. Asi som nemal začať túto tému.
„A čo ty Thomson ?" podrypol Alex.

„Možno nemám sedem súrodencov. Možno nemám mŕtvu mamu alebo otca ale otca tyrana alebo rodičov, ktorý sú povrchný keď dbajú na pohlavie. Ale radšej by som si to s vami vymenil." Všetci sa na mňa pozreli ako na totálneho debila „ Moji rodičia sú stále mimo domu. Cestujú a užívajú si ich "mladosť". Nevšímajú si ma. Som pre nich neviditeľný. Matka chcela potratiť, ale otec jej povedal že je to hriech či čo to. Moje detstvo ma vychovala babka a keď zomierala na smrteľnej posteli, rodičia boli niekde v Paríži a užívali si tu voľnosť bezo mňa. Takže ma celý život ignorujú, snažia sa aby som neexistoval. Je lepšie vedieť že sú vaši rodičia mŕtvy, či živý ktorý vám nevenujú pozornosť alebo posielajú peniaze ako byť vychovaný ľuďmi, ktorý sa tvária, že som úplne cudzia bytosť, ktorý sa na mňa ani nepozrú. Im by bolo jedno aj keby som zomrel, ešte by to išli osláviť niekde na Floridu alebo na Hawaii. Takže keď zmiznem nevšimnú si to lebo sú práve v Grécku." Vylial som si dušu.
Heili prestala objímať Damiana a objala mňa. Alex sa na mňa pozeral pohľadom v ktorom bola ľútosť, odhodil tú všetku nenávisť a odpor voči mne a ľútostivo sa usmial. Eliot a Damian pozerali do zemi, a tuho premýšľali nad vážnosťou mojich slov.
Povedal som im niečo čo som nepovedal ani môjmu najlepšiemu kamošovi.
Kto vie čo sa vôbec stane keď nájdeme Max. Čo keď ju nájdeme pošle ma do prdele a bude sa smiať na tom, čo som im teraz povedal ?  Čo keď ma všetci znenávidia, lebo si uvedomia že za jej odchod môžem hlavne ja ?  Čo keď si už niekde našla niekoho iného ?  Kto vie čo sa stane keď sa so všetkými začnem baviť ? s ľudmi ktorých som nenávidel ? Kto vie čo sa stane....

A kto vie či vôbec nájdeme Max.

💞Takže dúfam že sa časť páčila ocením vote a komenty vďaka ❤❤
V dalšej časti už budú na novej škole hľadať Max + prekvapenie bude nová postava ( založená na skutočnej presne tak ako Damian 😉)
Tešte sa na Charlotte 😘😘❤

💘💘

XXXXXXXZZMimo_zemeXXXXXXxxxx