Oliver and Max 2

Vytopime školu...

„Čo je to za názov ? Loyola. Kto pomenuje školu Layola ?" zamyslel sa až znechutene Damian.
„Žeby sa tak volal riaditeľ ?" prekrútila očami Heili.
„Stredná škola Loyola." Zasmial sa opäť Damian, až to bolo otravné. 

„Teraz to nerieš !" okríkol ho Alex a ako prvý vstúpil do školy a my hneď za ním. 

Ako inak na nás všetci pozerali. Prechádzali sme školou a už sa o nás šuškalo. Je predsa zvláštne keď šiesti ľudia zrazu prestúpia na novú školu.
V riaditeľni to bolo ako pred tým. Pýtal sa nás prečo sme tu a keď Heili povedala opäť to klamstvo s poštou a riaditeľ nám uveril, tak sme mu dali údaje a potom nás poslal do tried. Bohužiaľ, keďže nám Charlotte pomáha nájsť Max a je tiež druháčka, tak sedela s Heili a mňa posadili ku nejakému šprtovi.
Keď som sa snažil s ním začať rozhovor, ignoroval ma. Raz som toho jeho mrmlania mal dosť preto som sa ho opýtal rovno.
„Poznáš Max Hadson ?" opýtal som sa.
Po tomto zbystrel a pozrel na mňa vystrašenými modrými očami.
„Jej meno sa v tejto škole nevyslovuje." 
Chcel som sa opýtať prečo, ale zazvonilo a on bleskurýchlo opustil triedu.
„ Chudák chlapec, čo si mu urobil ? Hanbi sa !" Pokarhala ma so zakrytým úsmevom Charlotte.
Povedal som jej aj Heili, to čo mi povedal  ten chalan.
Okamžite sme sa zodvihli a išli hľadať tých debilov. Našli sme  ich na chodbe, ako  "vypočúvali" jednu babu.
Počul som len útržok ich rozhovoru a nepáčil sa mi.
„Jej meno sa v tejto škole nevyslovuje." Dievča sa prešmyklo okolo nich a doslova utieklo.
„Mam zlú správu." Povedal Eliot, keď nás videl.
„Jej meno sa v tejto škole vyslovuje." Zopakovala vážne Heili.
Alex sa zamračil, schmatol prvého okolo idúceho a prudko ho sotil o skrinku.  Bola to nejaká nízka baba so strachom v hnedých očiach.
„Povedz mi všetko čo vieš o Max Hadson !" doslova prikázal Alex tej nízkej babe.
„Jej men..." nedopovedala, pretože ju ani k slovu nepustil.
„Všetko čo vieš o Max Hadson!"

„Podpálila školu a nafingovala vlastnú nechutnú smrť na prvého Apríla." Odpovedalo dievča bez nadýchnutia.
„Ako, a prečo sa jej meno nesmie vyslovovať ?" opýtal sa Eliot.
„Starý riaditeľ to zakázal, pretože si podrezala shrdlo a skočila zo strechy, neviem ako sa jej to podarilo ale vážne to vyzeralo ako keby to bola ona a nie figurína, a ešte pred tým poliala strechu benzínom a škrtla zápalkou, to boli tiež efekty." Vysvetlila. „Od toho čo sme zistili že si zrobila srandu a že žije, od toho ju nikto nevidel, nie je v tejto škole a povedala by som že nie je ani v tejto krajine." Potom ju Alex pustil a dievča utieklo.
„Odchádzame !" vyhlásil Alex.
„Nie !" zastavila ho Charlotte.
Alex sa k nej obrátil s nahnevaným výrazom.
„Max odchádza vždy štýlovo a tiež mala určite dôvod nechať sa vyhodiť z tejto školy. A preto mám nápad ako odísť  štýlovo." Žmurkla na nás a naznačila aby sme ju nasledovali.
Má pravdu, Max odchádza vždy štýlovo a taktiež nezabudnuteľne. Niekedy sa jej meno nesmie povedať v celej škole a niekedy sa nechá vyhodiť kvôli kamarátke. Charlotte má pravdu, preto som ako prvý vykročil hneď za ňou.
Neobzeral som sa či idú za nami, pretože som si bol istý že idú.
Charlotte vstúpila do nejakej prázdnej triedy a posadila sa na lavicu.
Zabuchli sa dvere a všetci sme upriamili pohľad na Charlotte.
„Vytopíme školu."
„Počkať čo ? Charlotte ty si blázon vytopiť školu ?!" skríkla Heili.
„Max školu podpálila my ju vytopíme." Zasmiala sa Charlotte.
„Súhlasím." Zasmial som sa.
Nakoniec všetci prikývli a vymysleli sme ako to urobiť. Potom do triedy vtrhla nejaká učka a vyhnala nás von. Šli sme preč, takže späť do hotelu a pripravili sme si veci.
...
Na druhý deň sme boli v škole o tretej ráno, všetci sme sa obliekli do tmavého. Zapchali sme umývadla, povolili sme kohútiky a ja som s Alexom zničil vodovod, ktorý bol pod školou v pivnici. Samozrejme že sa hneď spustila voda a preto sme doslova utiekli zo školy.
Nevedeli sme čo robiť preto sme išli niekde na raňajky a presne o siedmej sme sa vrátili ku škole a keď sme už z diaľky videli stojacích študentov pred školou, ako sa snažia zadržať smiech, vedeli sme že to vyšlo.
Potom sme našli riaditeľa, celého červeného v tvári od hnevu a povedali sme mu že to sme zrobili my, vyhodil nás. Tak sme sa len spokojne otočili a odišli sme.  Zajtra nastupujeme na novú školu.
Sranda. Dokým som si neuvedomil že už iba dve školy a keď v tých nebude Max, sme v prdeli. Nie, toto nebolo míňanie času. Pre Max by som precestoval aj svet, lenže neviem kde je.
Dve školy.
Dve možnosti.
Dve nadeje.

Čas sa kráti, školy míňajú... Dalšia časť 💗
Dufam že sa páčila ❤❤