Oliver and Max 2

Za chvíľu ťa mám !

„Max ?" ostal som stáť ako primrznutý.
Musí to byť ona. Poznal by som ju všade. Tie krásne oči ju prezradili a ani za okuliare ich neschová. Pozerala na mňa vystrašeným pohľadom. Ako keby vôbec nečakala že sa tu objavím. Neprerušil som oči kontakt a nepovolil zovretie na jej zápästí, už nemôže utiecť. V tej chvíli mi bolo všetko jedno. Až na zvonček, ktorý začal zvoniť nepríjemnou melódiou, ktorá ohlasovala začiatok nejakej hodiny.
V podstate ten zvonček rozptýlil moju pozornosť natoľko že sa mi vyšmykla a rozbehla sa do davu ľudí. Okamžite som sa rozbehol za ňou, lenže, stratila sa mi. Dvere všetkých učební sa zavreli a ja som ostal stáť na prázdnej chodbe a premýšľal som či sa to vážne stalo. Dospel som k záveru. Stalo sa to. Našiel som Max. A stratil som ju. Bože, práve si uvedomujem že som totálny idiot. Prišlo mi blbé obehnúť všetky triedy a hľadať v nich Max a možno tak či tak by som to zrobil ale zastavil ma nahnevaný hlas.
„Čo robíte na chodbe po zvonení pán Thomson ?!" opýtala sa ma riaditeľka nahnevaným tónom a nebezpečne rýchlo sa ku mne približovala.
„Stratil som sa," Mikol som ľahostajne plecami aj keď ma zdnuka užieralo to že ma práve našla.
Premerala si ma nedôverčivým pohľadom. Nakoniec si odfrkla, schmatla na za rukáv bundy a ťahala ma do triedy.
Otvorila dvere, niečo mlela učiteľke a nakoniec mi len kývla hlavou aby som sa znovu posadil. Sadol som si namosúrene ku Heili. Tá však mala veselý výraz .
„Zoznámili sme sa s nimi a musím povedať Damian a ten chalan si sadli aj keď ho jeho "dievča" prepaľovala pohľadom ale boli zlatý," básnila Heili a pritom sa stále škerila.
„Našiel som Max," oznámil som jej a sledoval čo zrobí.
Jej tvár sa z šťastnej až škodoradostnej zmenila na vážnu a trochu nahnevanú.
„A to si mi nevedel povedať skôr ?!" vybehla ma mňa ako keby som spáchal vraždu.
Miklo mi kútikmi úst keď som videl ako nabrala červenú farbu od hnevu.
Okamžite sa postavila a za ťahala ma za lem mojej bundy. V ráme dverí nás zastavila učiteľka.
„A vy akože kam idete ?" opýtala sa nahnevane.
„Domov," mikla Heili plecami a spolu so mnou opustila triedu.
Učiteľka ostala stáť so sánkou niekde na zemi a pred zabuchnutým dverí som sa na ňu provokačne zaškeril.
Na chodbe vybrala Heili mobil a pravdepodobne napísala správu Damianovi.
Pred školou sme počkali na Damiana a keď sa objavil aj on, povedal som im čo sa stalo.
Po dokončený príbehu som obdržal od Heili pohlavok.
„Ty si taký debil ! videl si ju ! našiel si ju! Držal si ju ! No aj tak sa ti znovu stratila !" kričala po mne a nakoniec to doladila pár nadávkami, ktoré som nerozumel, pretože si ich zamrmlala ale viem si predstaviť čo asi povedala.
„Heili upokoj sa, Max je človek nie pes !" prekrútil očami Damian, s trochu debilným úškrnom na tvári.
Pozrel som na neho skúmavým pohľadom, on sa však na mňa len usmial tajomným úsmevom.
„Fajn, tak aspoň vieme kde je. Zavolaj Alexovi že sa stretneme u hotela do desiatich minút, inak nech si ma nepraje," rozkázala Heili a už mierila ku autu.
.....

„Ty si taký debil !" odznela už piata nadávka na moje meno, tentoraz z Alexových úst.
„To všetci vieme, ale pozitívne je aspoň to, že vieme kde je Max." zamyslela sa nahlas Heili.
„Viac menej, vieme len v ktorej je škole..." objasnil Eliot, ktorý prepaľoval Alexa pohľadom, ale to teraz riešiť nejdem.
„Vravel si že má hnedé vlasy a dlhú sukňu ?" opýtala sa po chvíli ticha Charlotte, ktorá sa napchávala čokoládou.
Škaredo som na ňu pozrel, a až keď mi dala kúsok čokolády  odpovedal som jej : „Ano."
„To by Max nikdy neurobila, svoje vlasy si viac ničiť prefarbovaním nebude a neznáša dlhé sukne, určite pod ňou bude mať kratasi, stačí odhaliť kto je. Určite použila falošné meno a keď riaditeľká zistí že je podvodnica, vyhodí ju." Objasnila nám Charlotte.
Všetci až na mňa na ňu pozreli nechápavým pohľadom.
Prekrútil som očami a povzdychol si : „Vy to vážne nechápete ?" opýtal som sa ich.
Ako odpoveď sa mi dostalo iba pokrútenie hlavou, načo som si opäť povzdychol.
„Charlotte, dostala nápad. Stačí, keď ju pred celou školou odhalíme. Všetkým ukážeme že nie je šprtka a že celý čas klamala. Riaditeľka ju vyhodí a my budeme mať Max naspäť ! už neutečie.." poslednú vetu som si zamrmlal ale Charlotte ma asi počula, pretože na mňa hodila povzbudivý úsmev.
„Súhlasím !" odznelo jednohlasne, načo sme sa všetci zasmiali.
„Ale ako to chcete zrobiť ?" opýtal sa Eliot.
„Na tom sa dohodneme potom," usmiala sa Heili „Teraz podme dnu, je my zima a chcem v noci ešte vidieť hviezdy. Vraj sú tu úžasné."
Damian sebou cukol. Hodil som na neho pohľad ale mávnutým ruku potvrdil že mu nič nie je.
„Ja si ešte niečo musím zariadiť. Stretneme sa potom." Vyhovoril sa Damian a už sa otáčal na odchod, keď ho Alex zastavil.
„Kam sa ta náhliš ?" premeral si ho nedôverčivým pohľadom.
Už chcel odpovedať  ale predbehla ho Heili „Určite ide zavolať novej známosti." Podpichla ho s úsmevom.
Niekto už nič nepovedal, pretože Heili povedala že to ostatným neskôr vysvetlí a doslova poslala Damiana do prdele.
My ostatný sme sa vybrali do Hotela, ale posledný pohľad na Damiana mi prezradil že nám niečo tají.
Hľadal niečo v mobile a mám pocit že robí niečo čo nechce aby sme vedeli.
Avšak mňa zaujímalo iba jedno. A to dievča, kvôli ktorej som precestoval pol sveta, utrpel narazený nos, obalil školu toaleťákom a strápnil sa pred polkou školy, keď som si myslel že sú spolu.
Ale. Nič iné ma teraz nezaujíma.
Za chvíľu ťa mám Max a už nikdy nepustím !

Vďaka za vote a podporu a prosím nezabíjajte ma ! ❤❤
Vďaka !
XXXXXXMimo_zemeXXXXXXXX