Oliver and Max 2

,,AHOJ"

,,Au, moja hlava," zastukal som a prešiel si prstami po spánkoch.
,,Dáte si vodu?" opýtala sa vedľa mňa žena v opnutej tenkej modrej uniforme.
Prikývol som a behom sekundy mi bol podaný umelohmotný pohár s vodou.
Poďakoval som a tekutinu som preklopil do sebe.
Potom mi to však doplo.
Začal som sa dusiť vodou stekajúvou dole mojim hrdlom a do očí mi vyhrkli slzy.
Po prekonaní nepríjemneho zážitku som sa rozhliadol okolo seba.
Sedel som v mäkkom pohodlnom kresle, oproti mne sa nachádzal malý televízor a cez úzku uličku sedeli v rovnakých kreslách neznámy ľudia.
Bol som v lietadle.
Začal som panikáriť.
Nepamätal som si ako som sa do lietadla dostal, nie to ešte ako som si kúpil letenku.
,,Dámy a páni, z dôvodu bezpečnosti sa prosím pripútajte o chvíľu budeme pristávať, " hlas kapitána sa rozliahol po celom lietadle a ja som učinil ako pokynul.
,,Strašne sa teším!" vykríklo nejaké dievčatko za mnou.,,Jazero Moraine je vraj najkrajším jazerom na svete!"
Zamračil som sa a aj napriek neslušnosti som sa naklonil cez sedadlo dozadu a dievčatko poučil:
,,Jazero Moraine sa ale nachádza v Kanade, nie v Londýne."
Zamračila sa na mňa a odula tváre.
,,A kde asi letíme, ty chytrák?"
Zamračený pohľad som jej venoval naspäť a stopol prvú letušku, ktorá prechádzala okolo.
,,Prepáčte toto lietadlo letí do Londýna, je tak?" s nádejou v hlase som sa jej opýtal, jej nechápavý úsmev ma však hneď presvedčil o opaku.
,,Nie pane, toto lietadlo smeruje do Toronta, hlavného mesta Kanady."
Nahnevane som si povzdychol a v hlave si asi milión krát zopakoval že už nikdy nebudem piť.
Potichu som zanadával a päsťou udrel do opierky na ruku po mojej pravici.
Len teraz som si uvedomil že vedľa mňa sedí osoba, ktorá si čítala obrovské noviny.
Zakrývali jú celú, tým pádom som na osobu nevidel. Avšak po udretí do opierky som ju nechcene udrel.
,,Prepáčte," slušne a zo zvyku som sa ospravedlnil a prstami si opäť prešiel po spánkoch.
Smiech. Ten smiech. Vedľa mňa sa rozozvučal smiech.
A nie len tak hocijaký smiech.
Noviny padli osobe na kolená, mňa oslepilo slnko a hlas osoby zaznel ako studená sprcha:
,,AHOJ."
Úsmev anjela, vlasy farby ohňa, oči sťa oblohy a povaha diabla.
,, Max!" vykríkol som snáď na celé lietadlo.
Začala sa smiať, mne do smiechu nebolo.
Chcel som sa odopnúť a odísť ale letuška mi to v rámci bezpečnosti nedovolila.
,,Čo tu robíš? " prvá otázka, ktorú som jej položil ju opäť rozosmiala.
,,Sedím, " odvetila.
,,Nato som sa nepýtal. "
,,A čítam noviny," prekrútila očami.
,,Tak inak čo tu robím ja?!"
Keď už som videl že chce povedať že sedím radšej som ju rukou umlčal.
,,To si vážne myslíš že ak ma posadíš do lietadla, ktoré smeruje do Toronta, s tebou tak ti bude odpustené?!" vyletel som po nej tak nahlas až sa niekoľko ľudí strhlo naším smerom.
,,Ja-" začala no nenechal som ju.
,,Trepal som sa z Londýna do USA len preto aby som ťa našiel, porušil som niekoľko zákonov a dostal sa do toľkých problémov, z ktorých som unikol len tak tak a to všetko len kvôli tebe!"
Moje slová jej vyčarovali na perach jej pohŕdavý úsmev.
,,A kto ťa o to prosil?"
Zamrzol som. Nahnevala ma zas a znovu. Jej arogancia, namyslenosť a vysoké sebavedomie z nej vytvárali najhoršieho človeka akého som poznal.
A presne do tohto človeka som sa zamiloval.
,,Akonáhle toto lietadlo pristane, vrátim sa späť do Londýna," zahlásil som a pohľad z nej presunul na sedačku predomnou.
,,A ako si plánuješ kúpiť letenku ak nemáš peniaze?" poznamenala provokačným tónom.
Nechápavo som na ňu pozrel a potom mi to doplo. Určite mi musela zobrať všetku hotovosť a kreditnú kartu. Obával som sa či mám vôbec osobné doklady.
,,Max neštvi ma, okamžite mi všetko vráť! "
,,Nič som ti nezobrala, " hlasno sa zasmiala a potom mi venovala hlboký pohľad, ktorý som jej oplatil.,, Avšak, ak niekde pôjdeš, utečieš alebo odídeš, pôjdem za tebou. "
,, Nebodaj ma budeš teraz ty naháňať," posmešne som si odfrkol.
,,Áno. Až na koniec sveta a ďalej. Pretože ťa milujem. "

Koniec. Áno je to koniec. Ak sa Vám náhodou tento záver nepáčil hold smola.
Ďakujem však za povzbudzovanie a námahu presvedčiť ma aby som napísala aj dvojku a hlavne ďakujem za podporu v podobe komentov a hviezdičiek.
Ste super už len v tom že ste boli ochotný môj amatérsky príbeh vôbec čítať😅❤️ ďakujem.

XxxxxxxxxMimo_zemexxxxxxxX