Oliver and Max 2

Leon ?

,,Takže ty si ?" opýtala som sa chalana v čiernom.

Po tom čo sa ma opýtal či Olivera milujem, sme nastúpili do jeho auta a doslova utiekli preč z tej ceremónie. Teraz sme obidvaja sedeli v jeho aute na nejakom vyhliadkovom kopci a sledovali denný ruch mesta pod nami.

,,Leon," po chvíli odvetil.

Nastalo ticho, ktoré ma neskutočne vytáčalo.,,A ?!"

,,A ?" hral sa na idiota.

,,Počuj, môj život je v koncoch pretože som hlúpa krava, ktorá nevie čo má teraz robiť a neznámi chalan, ktorý sa vraj volá Leon, ma vytáča a zbytočne mi zaberá môj drahocenný čas, ktorý som mohla tráviť opijaním svojho mozgu aby som na dnešok zabudla."

,,Je jedno ako veľmi sa opiješ, tento deň ťa bude užierať do konca tvojho života," vyslovil to tak chladne a bezcitne až mi nahnal slzy do očí, pretože vravel čistú pravdu.,,Preto ti chcem pomôcť."

Zdvihla som na neho nedôverčivý pohľad, zahnala slzy do ústrania a konečne si ho premerala. Vlasy mal tmavé, no o kúsok svetlejšie ako má Oliver, na tvári mu pohrával malý úsmev, ktorý tvoril jamky v jeho lícach. Bol oblečený do čierneho čo aj kontrastovalo s jeho nevýraznými sivými očami.

,,Prečo ?" moja otázka ho zaskočila no odpovedal mi.

,,Robím to pre Damiana."

Nečakala som to, no aj som to tušila. Ďalší človek, ktorý je schopný urobiť pre niekoho všetko. Nechcem aby sa ďalší človek popálil na horkej trpkosti sklamania.

Nadýchla som sa, nasadila chladnú masku a chystala sa zničiť ďalšieho človeka :,,Je ti však jasné, že keď sa vrátim a budem opäť s nimi, že Damian odtiaľto odíde naspäť do Londýna a zabudne na teba ako na starú hračku z detstva ?"

,,Vau," pootvoril ústa a pozeral na mňa v nemom úžase. ,,Vravel mi aká si krutá a bezcitná ale toto, fúha dievča mohla by si robiť satana v pekle."

Smial sa ako zmyslov zbavený. Iritoval ma, celá osobnosť toho chalana ma iritovala. Odopla som si pas, vystúpila z auta a prudko tresla dverami. Nebavilo ma tráviť čas s niekym takým, s niekym kto mi aspoň trochu pripomína Olivera. Vybrala som sa smerom preč, ďaleko od všetkých a všetkého. Možno má pravdu mala by som už ísť dopekla, nech má každý odo mňa pokoj.

,,Max, ja ti chcem vážne pomôcť," zastavil ma jeho hlas. Taktiež vystúpil z auta a jeho silueta sa priblížila ku mne. Zastavil pár krokov odomna a mal previnilí výraz v tvári.

,,Ale ako ?!" opäť som na neho vyskočila. Už ma nebavilo počúvať že existuje nejaká nádej ako vrátiť čas späť.

,,Prečo si Oliverovi nepovedala na tej ceremónií že ho miluješ, prečo si dovolila aby ťa nechal ísť ?" opýtal sa náhle ako keby ho tá otázka užierala a podľa jeho výrazu to chcel vážne vedieť.

,,Ja taká nie som Leon, ja mám strach. Bojím sa že nebudem pre neho príliš dobrá, že ho omrzím, že má na lepšiu, že si konečne uvedomí že som taká aká som a odíde. Radšej si tú bolesť pretrpím teraz ako by som mala trpieť neskôr a so strachom. Bojím sa že zničím jeho budúcnosť." vylievala som si srdce pred niekym koho poznám maximálne hodinu.

Bol to pocit ako keď som sa rozprávala s Damianom alebo Alexom. Cítila som ze tomuto chalanovi môžem veriť len som dúfala že sa v ňom nesklamem.

,,Max ja ti chcem pomôcť ale ja tomu nerozumiem, " pokyval smutne hlavou.

,, Prečo by si aj mal ?!" zvýšila som hlas. ,,Staráš sa do vecí, do ktorých ti nič nie je! Len preto aby si si urobil dobré meno pri chalanovi, ktorý ťa možno tiež opustí. Oliver pre mňa urobil už veľmi veľa vecí a pre veľa sa dostal aj do problémov, do ktorých nemal a ktoré by mu mohli zničiť celý život..." na konci sa mi hlas zlomil. ,,...a to ja nechcem dopustiť."

Vybila som si na ňom vstek lenže to ani kúsok nepomohlo.

,, Vieš prečo to robím pre Damiana ?" opýtal sa ma po chvíľkovom trápnom tichu.

Pokrútila som hlavou a venovala mu ironický pohľad.

,,Do teraz som chodil s jednou babou aby som neprezradil že som gay, no po rozhovore s Damianom, ktorý sa týkal aj teba som si niečo uvedomil." Nastalo napäté ticho. ,,Max ja nehodlám zostať schovaný a vyhýbať sa láske, aby som sa nezranil."

Týmito slovami mi otvoril oči, už sa nebudem báť. Na mojej tvári sa mi rozliahol úsmev a v mojej hlave blikol nápad.

,,Nikdy by ma nenapadlo že budem k plaču..." zasmiala som sa. ,,Vždy som si myslela že sú k plaču tí, ktorý prepadajú druhým a majú nimi plnú hlavu."

Konečne som si uvedomila aká som hlúpa. Od toho čo som spoznala Olivera som bola k plaču, bola som zamilovaná. Láska na prvý pohľad asi vážne existuje len to musí byť tá správna osoba.

"Takže musíme vymyslieť plán ako Oliverovi dokázať že ho miluješ, " spokojne sa Leon usmial.

,,Jeden mi už napadol."

Prekonám svoj strach a dokážem ti ze ťa milujem.
Oliver prepáč mi že som sa do teba tak bezhlavo zamilovala a len teraz si to poriadne uvedomila ale ver mi že si idem po teba a už ťa nepustím.