Nádej

*15*

Piiiiiiiip. Toto sa ozývalo a nič viac. Nikto nedýchal.
Samuel zatínal päste a v duchu prosíl Boha, nech sa prebrie.
Prešlo iba pár sekúnd a nikto neurobil žiaden pohyb.
A zrazu jedno dôležité srdce zabojovalo o život. Rozbúchalo sa.
Samuel od radosti div nevyskočil a už kľačal pri posteli a jeho oči sa upierali na tvár Simony. Ešte neotvorila oči, no dýchala, srdce jej bilo.
Žila!
,,Vďaka ti Bože," zašeptal a bozkával ruku svojej lásky.
Podvihol sa a obtrel sa perami o jej pery.
Mihalnice sa zatriasli.
Oči sa otvorili.
Dva páry očí hľadeli na seba s láskou a nehou.
,,Ahoj," zašeptala Simona a do Samuelových oči vbehli slzy radosti. Pobozkal ju na pery a nedokázal prestať.
,,Ďakujem, že si mi veril. Iba vďaka tebe som sa prebrala," s láskou ho pohladila po tvári a potom k nej zrazu pribehla jej mama.
,,Zlatko, vďaka Bohu, že si sa prebrala. Tak veľmi som sa bála," z oči jej tiekli krokodílie slzy.
,,Mama, utri si oči. Ja som všetko vnímala, skoro každé slovo."
Viac jej nemusela hovoriť.
Toto bola chvíla dvoch mladých ľudí, ktorí sa milovali a Boh im dal ďalšiu šancu na život.
Viera, nádej a láska. Tri základné piliere života.

KONIEC