Nádej

*12*

,,Ach Samuel," znova bola Simonina mama prekvapená, že za ňou prišiel.
,,Dobrý, prišli ste za Simou?" spýtal sa jej, no niekde v kútiku mysle mu svietila kontrolka, že pravdepodobne nie.
,,Čo? Nie, bola som za lekárom."
,,Aspoň, že vás zaujíma jej stav," odsekol ironicky.
,,Tss, ty mi tu nebudeš takéto veci rozprávať a ešte týmto tónom," zvyšovala hlas a vôbec si neuvedomovala, že je v nemocnici, že má byť ticho. ,,Bola som dohodnúť odpojenie od prústrojov," šplechla mu do tváre. Vedela, že týmto ho úplne odrovná. ,,Máte mesiac." Po týchto slovách odišla a Samuel ostal stáť na chodbe bez slova.
Mesiac, má mesiac aby sa prebrala a on nevie ako jej pomôcť. Čo môže urobiť?
Zviezol sa na stoličku a vložil si hlavu do rúk.
Tak ho našiel Simonin lekár.
,,Prepáčte, nemohol som nič robiť..." Jediné slová, ktoré vyriekol a odišiel.
Mesiac...